Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tanec okolo Marshallovho plánu. Osud Československa spečatil už júl 1947 (podcast)

Komunistickému prevratu vo februári 1948 pripravil pôdu sovietsky zásah do osudov Československa o sedem a pol mesiaca skôr.

Marshallov plán z leta 1947 bol programom pomoci štátom povojnovej Európy. Spojené štáty americké ním hodlali rozbehnúť ekonomiku na starom kontinente, rozprúdiť vzájomný obchod a pomôcť tak sebe i Európe.

Plán mal politický rozmer. V oblastiach nevykryštalizovaných povojnových sfér vplyvu mal zabrániť územnému posilneniu Sovietskeho zväzu a jeho prenikaniu na západ a juh Európy. Z tohto pohľadu bol antikomunistický.

Československo sa zahraničnou politikou pripútalo k Sovietskemu zväzu, ale ekonomickou orientáciou patrilo stále k Západu, zdôrazňuje historik Slavomír Michálek. Navyše v roku 1947 nutne potrebovalo pôžičky a suroviny, aby rozbehlo ekonomiku. Marshallov plán takúto pomoc ponúkal.

Sovietsky zväz však zakročil. Hoci sa československá vláda podujala odcestovať do Paríža a zapojiť do diskusie o poskytnutí americkej pomoci, Stalin povedal rázne nie. Šéfa československej vlády Gottwalda si povolal do Moskvy a ten počúvol. Viac sa dozviete v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom, hosťom je Slavomír Michálek.

https://standard.sk/podcast/stalin-povedal-nie-praha-pocuvla/
Minúta  |  

Fico stretnutia s Makóom popiera. Vraj bol súkromná osoba a on politik v opozícii

Bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó sa vlani stretával s lídrom Smeru-SD Robertom Ficom. Podľa jeho slov mu zadával rôzne úlohy. Makó to povedal novinárom po piatkovom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v kauze Judáš. Fico jeho tvrdenia popiera a upriamuje pozornosť na jeho schôdzky s ministrom financií Igorom Matovičom.

"Ak som nedôveryhodný svedok alebo nedôveryhodný človek, tak za otázku stojí, prečo sa so mnou stretával ešte minulý rok v lete a zadával mi rôzne úlohy," pýtal sa Makó. Malo sa tak diať v čase, keď už bol Fico v opozícii a Makó už nebol funkcionárom Finančnej správy, mal od neho chcieť informácie. Tvrdí, že sa s ním stretával aj predtým, keď bol vo funkcii premiéra. O tom, čo od neho chcel, Makó podľa svojich slov hovoriť nemôže. 

"Nebudem to bližšie konkretizovať, lebo nemôžem," uviedol na margo vlaňajších stretnutí. Argumentoval tým, že o stretnutiach už "niekde" hovoril. Následne potvrdil, že na túto tému už vypovedal na viacerých miestach. Zároveň odmietol, že by jeho výpovede v kauzách ovplyvňovali orgány činné v trestnom konaní.

Makó bol v piatok svedčiť na súde v korupčnej kauze, v ktorej figurujú bývalý predstaviteľ Slovenskej informačnej služby Peter Gašparovič a expolicajt Ladislav Vičan. Podľa obžaloby zobrali úplatok za zrušenie predbežného opatrenia Kriminálnym úradom finančnej správy, ktorý zablokoval obchodnej spoločnosti majetok. Makó potvrdil, že vedel o úplatku od majiteľa firmy. Pomoc pre firmu mal od neho žiadať bývalý námestník SIS Boris Beňa.

Beňa, ktorý už v prípade uzavrel dohodu o vine a treste, sa v piatok pred súd postavil ako svedok. V súvislosti so štvrtkovou (8. 7.) výpoveďou obžalovaného Gašparoviča, že sa s podnikateľom stretával v rámci plnenia služobných povinností, skonštatoval, že "je to jeho právo ako obvineného aj vymýšľať, aj hovoriť, že moja výpoveď je klamlivá".

Fico schôdzky odmieta

Predseda opozičnej strany Smer-SD a poslanec Národnej rady SR Robert Fico odmieta, že by sa Makóom stretával. Poprel tak piatkové slová Makóa, ktorý uviedol, že sa vlani stretávali a Fico mu zadával rôzne úlohy. Stanovisko TASR poskytol hovorca Smeru Ján Mažgút.

"Robert Fico ako predseda vlády nemal žiaden dôvod stretávať sa a ani sa nestretával s Ľudovítom Makóom. Skúste si sami položiť otázku, aké úlohy mohol od Ľudovíta Makóa ako súkromnej osoby chcieť Robert Fico z pozície opozičného politika," skonštatoval hovorca.

Novinári by sa mali podľa stanoviska radšej rovnako intenzívne zaujímať o obsah stretnutí Igora Matoviča (OĽaNO) s Makóom a informovať verejnosť o tom, ako ho súčasná vláda korumpuje cez zákazky so štátnou Slovenskou poštou.

Makó v piatok uviedol, že k minuloročným schôdzkam s Ficom došlo, keď už bol Fico v opozícii a Makó už nebol funkcionárom Finančnej správy. Mal od neho chcieť informácie. Tvrdí, že sa s ním stretával aj predtým, keď bol vo funkcii premiéra. O tom, čo od neho chcel, Makó podľa svojich slov hovoriť nemôže.

(tasr)

Minúta  |  

Začali platiť nové pravidlá pri vstupe na Slovensko. Úrady rozlišujú, či ste zaočkovaný

Od piatka platia nové pravidlá pre príchod na Slovensko. Po novom závisia od toho, či je človek zaočkovaný alebo nie. Plne zaočkované osoby nemusia ísť do karantény, musia sa len vopred registrovať cez formulár eHranica. Nezaočkovaní sú povinní nastúpiť do 14-dňovej karantény, ktorú možno ukončiť skôr negatívnym RT-PCR testom. Podstúpiť ho možno najskôr na piaty deň. Pre pendlerov platia výnimky.

Za plne zaočkovanú osobu sa považuje taká, ktorá je najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii druhej dávky dvojdávkovej vakcíny. Ďalej tá, ktorá je najmenej 21 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii jednodávkovej vakcíny či najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky vakcíny, ak bola podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19.

Tiež sa za plne zaočkovanú osobu bude prechodne do 9. augusta považovať osoba po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou alebo dvojdávkovou schémou okamžite po podaní prvej dávky.

Okrem COVID preukazu EÚ alebo potvrdenia o absolvovaní očkovania na Slovensku je možné preukazovať sa aj potvrdeniami z iných krajín. Podmienkou je, aby toto potvrdenie bolo v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku.

Karanténa sa týka aj spolubývajúcich

Karanténa platí aj pre členov spoločnej domácnosti, ktorí necestovali – končí sa vtedy, keď ostatným členom. Karanténa nie je okrem plne zaočkovaných povinná do 9. augusta ani pre osoby od 12 do 18 rokov veku, ak nikto iný v spoločnej domácnosti nemá povinnú karanténu.

Karanténa sa netýka ani ľudí, ktorí sa nemôžu zaočkovať zo zdravotných dôvodov, či povolaní, ktoré mali výnimku aj doteraz, ako posádky lietadiel, vlakov, vodiči nákladných vozidiel či pracovníci pohrebnej služby.

Pre ľudí cestujúcich za prácou, ktorí nie sú zaočkovaní, platí do 1. septembra iný režim. Karanténa sa na nich nevzťahuje, ak majú potvrdenie od zamestnávateľa o mieste výkonu práce a negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako sedem dní. Karanténa sa netýka ani zahraničných študentov, tiež však potrebujú najviac sedemdňový negatívny RT-PCR test.

Nezabudnite na registráciu

Každá osoba, ktorá vstúpi na územie SR, sa musí registrovať cez formulár eHranica. Registrovať sa nemusia deti do 12 rokov a osoby vykonávajúce tranzit cez územie Slovenska, výnimka platí aj pre viaceré povolania.

V prípade príletu na letisko na Slovensko musí každá osoba musí vyplniť formulár na stránke https://www.mindop.sk/covid/. V prípade niektorých krajín sa treba preukázať negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín – platí aj pre zaočkované osoby. Ich zoznam možno nájsť v prílohe vyhlášky. Povinnosť neplatí pre deti do 12 rokov.

Pre tranzit Slovenskom naďalej platí, že územím krajiny je potrebné prejsť bez zastavenia s výnimkou čerpania pohonných látok. Tranzit treba vykonať do ôsmich hodín a netreba sa naň vopred registrovať cez formulár eHranica. Na tranzit sú určené koridory, ktorými je možné prechádzať.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár chce presadiť referendum už na najbližšej schôdzi parlamentu

Predseda parlamentu Boris Kollár chce zaradiť na júlovej mimoriadnej schôdzi cez procedurálny návrh zmeny legislatívy tak, aby sa mohlo vypísať referendum o predčasných voľbách. Informoval o tom na sociálnej sieti. Hovorí, že je to odpoveď na odporúčanie Ústavného súdu a prezidentky Zuzany Čaputovej. Referendum by podľa jeho slov mohlo byť na jeseň.

Ľudia musia podľa neho dostať možnosť vyjadriť sa v referende. "Keďže ústavný súd v súlade so zákonom rozhodol, že v tejto forme sa nemôže konať, vypočuli sme si odporúčanie ústavného súdu aj pani prezidentky. Jediná možnosť, ako naplniť to, aby sa mohli ľudia v referende vyjadriť, či skrátia volebné obdobie, je zmena zákona v parlamente," povedal Kollár vo videu.

Návrh na zmenu legislatívy chce zaradiť na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa má začať 22. júla. "Do tejto schôdze chcem navrhnúť a dať procedurálny návrh, aby sme upravili zákon tak, aby sme mohli vypísať referendum. Urobila by to národná rada, prijali by sme zákon, prezidentka by referendum vypísala a v septembri, októbri, možno v novembri, by mohlo byť referendum," dodal šéf parlamentu.

Kollár chce urobiť všetko preto, aby mali ľudia aj do budúcna možnosť vyjadriť sa v referende. "Uvidíme, ako sa k tomu postavia moji koaliční partneri, ako sa k tomu postaví opozícia, či za tento návrh zákona zahlasuje," skonštatoval.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu (7. 7.) uviedla, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie. Označila to za jedno z možných riešení po rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorého je navrhovaná referendová otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR protiústavná.

(tasr)

Minúta  |  

Makó na súde potvrdil, že Kováčikovi odovzdal úplatok 50-tisíc eur

Kajúcnik a bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó pred Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) v Pezinku potvrdil, že bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi odovzdal 50 000 eur. Mal za to zariadiť, aby prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry nepodala sťažnosť voči rozhodnutiu o prepustení z väzby šéfa zločineckej skupiny Ľubomíra Kudličku.

Makó sa s Kováčikom pozná podľa svojich slov od roku 2015, zoznámili sa na spoločenskej akcii a udržiavali priateľský vzťah. "Mali sme vzájomnú dohodu, že keby sa u neho alebo u mňa na úrade vyskytli informácie o tom druhom, že si dáme navzájom vedieť," opísal Makó.

Dodal, že poznal aj Františka Böhma, bývalého SIS-kára a podnikateľa. Böhm ho podľa jeho slov oslovil, aby mu pomohol vyriešiť problém s Kudličkovou väzbou, a to cez Kováčika. "Požiadal som Dušana Kováčika, či je to možné, on povedal, že to bude veľmi ťažké, ale uvidí," opísal Makó. Odmenou podľa Makóa malo byť 100 000 eur.

Keď sa prepustenie Kudličku z väzby podarilo a prokurátorka ÚŠP nepodala voči tomu sťažnosť, stretol sa Makó s Böhmom a prerozdelili si peniaze. Po 25 000 eur išlo Makóovi a Böhmovi. "Suma 50 000 išla Kováčikovi. Tie som mu odovzdal, boli pri tom aj viacerí svedkovia. Peniaze boli v stočenej obálke, podal som mu peniaze cez moju bundu a on si ich vložil do malej hnedej tašky cez plece," priblížil Makó. Zdôraznil, že Kudličku nepoznal a nikdy nebol súčasťou zločineckej skupiny takáčovcov.

Makó okrem toho pomáhal riešiť Kováčikovi viaceré iné záležitosti. Jednou z nich boli aj previerky na Národnom bezpečnostnom úrade. Makó to uviedol pred Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) v Pezinku. "Riešili sme situáciu previerok na Národnom bezpečnostnom úrade osoby obžalovaného. Zadovážil som mu cez Borisa Beňu a cez jeho kamaráta, myslím si, že sa volá Gaži, prípravu na previerku," priblížil Makó.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka navrhuje parlamentu legálne riešenia, ako by sa referendum mohlo konať

AKTUALIZOVANÉ Iniciatívu by musel prevziať parlament. Zuzana Čaputová priniesla niekoľko nápadov, ako by referendum mohlo prejsť v súlade s ústavou.

„Vnímam frustráciu občanov,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová dnes počas tlačovej konferencie o aktuálnom rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré neumožnilo konanie referenda. Preto podľa svojich slov prichádza s niekoľkými návrhmi, ako by sa mohlo referendum konať.

„Je tu minimálne jedno dobré riešenie. Referendum sa môže konať aj na základe uznesenia parlamentu,“ tvrdí prezidentka. „Poslanci môžu zmeniť ústavu tak, aby sa mohlo referendum konať. Následne by prijali uznesenie, ktorým žiadajú referendum v súlade s ústavou. Obratom by som ho vyhlásila. Ak chcú občanom dopriať referendum, nič im nebráni k zmene ústavy."

Vyhlásiť referendum bez toho, aby sa obrátila na Ústavný súd, „som nepovažovala za dobrý scenár", povedala Čaputová. "Za vhodné som považovala, aby sa Ústavný súd vyjadril k novej situácii, čo urobil dnes.“ 

„Považujem za absurdné, aby som sa musela ospravedlňovať za to, že konám podľa ústavy. Buď žijeme v právnom demokratickom štáte, kde platia pravidlá, alebo sa nehrajme na demokraciu. Obrátila som sa na Ústavný súd a dnes máme jasno, že takto formulovaná otázka nie je v súlade s ústavou. Môžeme sa však vydať inou cestou a referendum môžeme mať v septembri. Ak na to politici nájdu odvahu.“

Vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputovej:

Ústavný súd dnes rozhodol, že referendum s otázkou, ako ju sformuloval petičný výbor, nie je v súlade s ústavou. Rozhodnutie ústavného súdu je záväzné a znamená, že takéto referendum nemôže byť vyhlásené.

Vnímam frustráciu ľudí z politického vývoja na Slovensku. Rozumiem aj dôvodom ich nespokojnosti a tomu, prečo si mnoho občanov želá nové voľby. Chcem preto požiadať všetkých verejných činiteľov, aby túto nespokojnosť nevyužívali na spochybňovanie rozhodnutia Ústavného súdu SR. Z úst opozičných aj koaličných predstaviteľov dnes počúvam, že referendum sa malo konať. Keď vidím takúto zhodu, môžem skonštatovať, že im nič nebráni, aby želaniu ľudí vyhoveli. Stačí zvolať schôdzu parlamentu, prijať na nej zmenu ústavy o možnosti konania referenda a následne prijať uznesenie, ktorým poslanci prezidentku požiadajú o vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Nie teda na základe petície občanov, ale na základe uznesenia NR SR. Takéto referendum neodkladne vyhlásim.

Zároveň by som chcela uviesť na pravú mieru niektoré informácie ohľadom môjho konania. Zaznamenala som vyhlásenia, že mojou povinnosťou bolo rešpektovať vôľu podporovateľov referenda a vyhlásiť ho bez toho, aby som sa obrátila na Ústavný súd. Ak by som tak naozaj postupovala, vyhlásila by som referendum, ktorého otázka nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Táto skutočnosť by sa skôr či neskôr ukázala, ak by niekto konanie takého referenda či jeho výsledky napadol na Ústavnom súde. Ústavný súd by skonštatoval, tak ako dnes, nesúlad referenda s ústavou a výsledok referenda by bol neplatný. Stalo by sa tak po mesiacoch kampane, miliónoch eur vynaložených na organizáciu referenda a po zmarení dôvery ľudí, že svojou účasťou v referende priamo rozhodujú o dôležitej otázke verejného záujmu. Zodpovednosť za to, či otázka referenda je v súlade s ústavou, má ten, kto otázku navrhol, nie prezidentka a ani ústavný súd, ktorý o jej neústavnosti rozhodol. Rozhodnutie ústavného súdu ako vrcholného orgánu ochrany ústavnosti musíme všetci rešpektovať, bez ohľadu na to, či sa nám páči, alebo nie.

Verejnosti, ale aj verejným činiteľom chcem pripomenúť, že každý, kto sa v Slovenskej republike ujal verejnej funkcie, musel zložiť sľub, že bude dodržiavať ústavu a zákony štátu. Dodržanie tohto sľubu preto nemôže byť kritizované ako pošliapanie práv iných.  Ako som už verejne vyhlásila, inštitút referenda podporujem a myslím si, že ľudia by mali mať právo aktualizovať svoju vôľu aj mimo štvorročného volebného cyklu. Musí to však byť spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.