Preskočiť na obsah
  |  

Tisíce demonštrantov v Belehrade požadujú objektívne spravodajstvo

Vzdali tiež úctu 15 obetiam novembrovej nehody na železničnej stanici v Novom Sade.

Tisíce ľudí sa v piatok opäť zhromaždili na proteste v srbskom hlavnom meste pred budovou štátnej televíznej a rozhlasovej stanice RTS.

V Srbsku sa konajú pravidelné protivládne protesty v súvislosti so zrútením prístrešku spomínanej rekonštruovanej stanice. K protestom sa pripojili aj študenti univerzít, ktorí organizujú takmer každodenné pouličné blokády.

Pod heslom „Naše právo vedieť všetko" študenti odsúdili podľa nich očierňujúce kampane stanice RTS proti nim a požadovali objektívne spravodajstvo z demonštrácií. Protestujúci po 15 minútach ticha spustili počas hlavného vysielacieho času spravodajskej relácie RTS ohlušujúci hluk, píše AFP.

„RTS by mala verejnosť informovať, čo znamená že by mala informovať objektívne, nestranne a v záujme všetkých občanov. Je zrejmé, že to RTS nerobí, a preto dnes vyjadrujeme svoju nespokojnosť," uviedol pre AFP študent a účastník protestu.

Počas protestov a blokád boli študenti viackrát vystavení útokom. Pri štvrtkovom proteste do blokády študentov narazilo auto. Jedna študentka utrpela zranenia a podľa lekárov je v stabilizovanom stave. Na jej podporu sa v desiatkach srbských miest konali protesty.

Srbská prokuratúra obvinila v súvislosti so zrútením prístreška koncom decembra 13 ľudí vrátane bývalého ministra výstavby a dopravy Gorana Vesiča, ktorý odstúpil niekoľko dní po tragédii. Srbská vláda pod tlakom verejnosti zverejnila všetku dokumentáciu súvisiacu s kontroverznou rekonštrukciou železničnej stanice a následne to urobila aj prokuratúra.

Študenti napriek tomu pokračujú v protestoch a tvrdia, že stále nebola vyvodená primeraná zodpovednosť. Srbský prezident Aleksandar Vučič v posledný deň minulého roka povedal, že všetky požiadavky študentov boli splnené.

(tasr)

  |  

Opozícia kritizuje vyjadrenia Gašpara o možnom vystúpení Slovenska z EÚ a NATO

Poukazuje pritom na to, že takéto vyjadrenie je v priamom rozpore s Programovým vyhlásením vlády a aj s postojom prezidenta SR.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) považuje výrok podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara o možnom vystúpení z EÚ a NATO za dôkaz rozpadu vládnej koalície. „EÚ a NATO považujeme za záruku ochrany bezpečnosti a ekonomických istôt pre našich občanov, našej štátnosti a nedotknuteľnosti našich hraníc," tlmočilo postoj hnutia jeho komunikačné oddelenie.

Kresťanskí demokrati mienia, že Gašparove výroky sú zároveň manévrom strany Smer na zakrytie „zbabraného konsolidačného balíčka".

Aj Progresívne Slovensko (PS) ostro odmieta slová Tibora Gašpara. „Potvrdzuje sa, pred čím sme varovali, predseda vlády SR Robert Fico si pripravuje pôdu pre vyvedenie Slovenska z Európy," uviedlo hnutie na sociálnej sieti.

V plnej nahote sa podľa PS potvrdilo, že Ficova vláda je schopná snažiť sa zakrývať vlastné zlyhania ohrozením základných pilierov stability, bezpečia a prosperity Slovenska.

„Celé generácie ľudí na Slovensku zápasili za jasné európske ukotvenie Slovenska, nedopustíme, aby Ficov zlepenec budúcnosť SR ohrozil," zdôraznilo PS.

Hnutie Slovensko je presvedčené, že ak niekto pripúšťa možnosť vystúpenia SR z EÚ a NATO, nemal by zastávať vysoký politický post. "SR je stabilnou a neoddeliteľnou súčasťou EÚ a NATO - organizácií, ktoré nám poskytujú bezpečnosť, hospodársky rast a politickú stabilitu. Vstup do týchto spoločenstiev nebol len historickým rozhodnutím, ale aj jasným záväzkom voči ľuďom, ktorí sa preň rozhodli v slobodnom referende," tlmočil postoj hnutia hovorca Matúš Bystriansky.

Gašpar v spravodajstve STVR komentoval návrh opozičnej SaS zakotviť do ústavy členstvo SR v EÚ a NATO. Podpredseda parlamentu pripomenul, že SR vstúpilo do oboch spoločenstiev na základe referenda a takým istým pravidlo by sa malo riadiť aj prípadné vystúpenie, ktoré označil za krajné riešenie.

Zároveň uviedol, že Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ ani z NATO.

„Ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase. Menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali. Preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ," povedal Gašpar.

(tasr)

  |  

Prokuratúra žiada väzbu pre študenta obvineného z útoku na gymnáziu

Rozhodne o tom Špecializovaný trestný súd, uviedol hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Michal Sovič.

Krajská prokuratúra v Prešove podá návrh na vzatie obvineného študenta v prípade štvrtkového útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi do väzby.

(tasr)

  |  

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom začne platiť v nedeľu o 8:30 miestneho času

V piatok dohodu schválil izraelský bezpečnostný kabinet a následne prímerie v noci na sobotu schválila aj izraelská vláda.

„Odporúčame obyvateľom, aby boli opatrní, zachovali maximálnu obozretnosť a počkali na pokyny z oficiálnych zdrojov," uviedol hovorca katarského ministerstva na sieti X. Katar je jedným zo sprostredkovateľov prímeria medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Dohodu medzi Izraelom a Hamasom potvrdili sprostredkovatelia v stredu večer. Dosiaľ nebol zrejmý presný čas začiatku prímeria, píše AFP. Izraelskí predstavitelia tvrdili, že väzni, ktorých majú prepustiť v rámci prvej fázy dohody o prímerí, budú prepustení v nedeľu po 16.00 h miestneho času.

Počas nasledujúcich šiestich týždňov bude prepustených 33 väzňov zadržiavaných Hamasom, informuje AP. Izraelské ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že v prvej fáze prepustí 773 väzňov a zadržiavaných osôb.

Izraelské sily sa podľa BBC stiahnu na východ od husto obývaných oblastí palestínskej enklávy. Vysídlení Palestínčania sa budú môcť začať vracať do svojich domovov. Do Pásma Gazy budú mať denne prístup stovky nákladných áut s humanitárnou pomocou.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Militanti vtedy zabili 1 200 ľudí a viac ako 250 ďalších zajali. Počas izraelskej odvetnej ofenzívy v palestínskej enkláve zahynulo podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom 46 876 ľudí.

(tasr)

  |  

Strana Hlas odmieta diskusiu o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO

Reagovala tak na slová podpredsedu Národnej rady SR za Smer Tibora Gašpara, ktorý v piatok pripustil možnosť vystúpenia z oboch spoločenstiev ako krajného riešenia.

„Strana HLAS presadzuje suverénnu zahraničnú politiku, v ktorej musia byť slovenské záujmy na prvom mieste. Odmietame však akúkoľvek diskusiu o možnom vystúpení Slovenska z EÚ alebo NATO," uviedla hovorkyňa strany Michaela Eliášová.

Na Gašparove slová zareagoval aj prezident SR Peter Pellegrini. Na sociálnej sieti zverejnil citát z memoranda najvyšších ústavných činiteľov zo septembra 2024, v ktorom sa prihlásili k podpore nespochybniteľného členstva SR v EÚ a NATO.

Gašpar v spravodajstve STVR komentoval návrh opozičnej SaS zakotviť do ústavy členstvo SR v EÚ a NATO. Podpredseda parlamentu pripomenul, že SR vstúpilo do oboch spoločenstiev na základe referenda a takým istým pravidlo by sa malo riadiť aj prípadné vystúpenie, ktoré označil za krajné riešenie. Zároveň uviedol, že Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ ani z NATO.

„Ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase. Menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali. Preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ," povedal Gašpar.

(tasr)

  |  

SaS navrhuje rapídne znížiť poplatok za vyradenie neexistujúceho vozidla

Zníženú sumu zo súčasných 500 eur chcú zaviesť cez generálny pardon, ktorý by trval šesť mesiacov, od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025.

Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci za SaS Jana Bittó Cigániková a Marián Viskupič.

„Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie je v súčasnosti povinnosť platiť príspevok do Environmentálneho fondu v sume 500 eur. Predloženým návrhom sa navrhuje v období od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025 zaviesť možnosť odhlásiť neexistujúce motorové vozidlo z evidencie za znížený príspevok do Environmentálneho fondu na úrovni 50 eur," uviedli v dôvodovej správe poslanci za SaS Jana Bittó Cigániková a Marián Viskupič. Presadiť to chcú cez prechodné ustanovenie v zákone.

„Vyžadovanie 500-eurového poplatku za vyradenie je značná suma. Tieto situácie sa vo väčšine prípadov týkajú sociálne slabších občanov, pre ktorých je suma 500 eur likvidačná. Navrhovaný generálny pardon má v tomto smere aj sociálny rozmer," skonštatovali poslanci.

Je podľa nich prirodzené, že majitelia neexistujúcich vozidiel nechcú platiť za ich vyradenie 500 eur, a tak tento problém „tlačíme pred sebou už dlhé roky". Okrem iného to podľa SaS znižuje relevantnosť a presnosť databáz evidencie vozidiel a zbytočne zaťažuje úrady.

Opoziční poslanci navrhli, aby nová legislatíva platila od 1. mája.

(tasr)