Preskočiť na obsah
  |  

Trump podľa analytika prejavuje záujem o naozaj strategický ostrov

Grónsko je krajina bohatá na suroviny, ako sú prvky vzácnych zemín, urán, ropa a kovy ako zinok, meď a nikel, ktoré sú nevyhnutné pre globálny ekonomický rast.

Dôležitosť oblasti pre novozvoleného amerického prezidenta vysvetlil analytik finančných trhov XTB Marek Nemky.

„Grónsko s 55-tisíc obyvateľmi, kde už stojí americká vojenská základňa, má obranu garantovanú USA, hoci formálne patrí Dánsku. Jeho geostrategická poloha medzi Európou a Amerikou ho robí dôležitým pre Trumpovu administratívu, podobne ako počas studenej vojny, keď slúžilo ako strategický bod proti Sovietskemu zväzu,“ uviedol Nemky.

Topenie Arktídy by mohlo ďalej podľa analytika uľahčiť ťažbu strategických surovín v regióne, ktorá je v súčasnosti finančne nákladná či dokonca nemožná. Vzhľadom na polohu ostrova a topenie ľadovcov by mohlo dôjsť taktiež k vytvoreniu jednej z najdôležitejších námorných trás, ktorá by výrazne skrátila vzdialenosť medzi Európou a Áziou, doplnil odborník.

Grónsko so svojimi zásobami nerastných zdrojov a so svojou strategickou polohou zaujíma podľa analytika popredné miesto v medzinárodnej geopolitickej a ekonomickej dynamike, čím prebúdza záujem hlavných mocností a medzinárodných investorov. Tieto fakty o Grónsku by však nemali byť nové.

„Ide o prípad, ktorý sa datuje do 19. storočia, keď sa USA pokúsili získať Grónsko od Dánska. Prípad sa znovu vynoril po tom, čo pritiahol pozornosť Donalda Trumpa, ktorý v roku 2019 verejne vyjadril túžbu kúpiť ostrov. Ide o návrh, ktorý vyvolal medzinárodnú kontroverziu a stal sa opäť témou nového Trumpovho mandátu," doplnil Nemky.

Na záver upriamil pozornosť na fakt, že napriek množstvu dôležitých surovín pre hospodársky rast krajina naďalej uprednostňuje námorné ekonomické aktivity.

(tasr)

  |  

OSN varuje pred rastúcim ohrozením civilistov vo vojne v Sudáne

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok uviedol, že vojna v Sudáne sa stáva "nebezpečnejšou" pre civilistov.

Reagoval tak na správy o útokoch na etnické menšiny, ktoré uskutočňujú milície napojené na armádu.

„Situácia pre civilistov v Sudáne je už teraz zúfalá a existujú dôkazy o páchaní vojnových zločinov a iných krutých zločinov," uviedol Türk vo svojom vyhlásení. „Obávam sa, že situácia sa teraz mení na ešte nebezpečnejšiu," dodal.

V Sudáne od roku 2023 zúri vojna medzi armádou vedenou faktickým lídrom krajiny generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF), ktoré vedie Burhánov niekdajší zástupca Muhammad Hamdán Daklú. Vojna si vyžiadala desaťtisíce obetí a milióny ľudí vyhnala zo svojich domovov.

Sudánska armáda tento týždeň viedla boje v štáte al-Džazíra a získala späť jeho hlavné mesto Wad Madaní od jednotiek RSF, píše AFP.

OSN len za uplynulý týždeň zaznamenala najmenej 21 úmrtí počas dvoch útokov v štáte al-Džazíra. Počet obetí podľa OSN môže byť „oveľa vyšší".

Agentúra AFP tvrdí, že hoci je RSF známa útokmi na základe etnickej príslušnosti, objavili sa aj správy o tom, že k takýmto útokom dochádza aj v oblastiach kontrolovaných armádou.

Americké ministerstvo financií vo štvrtok uvalilo sankcie na Burhána, ktorého obvinilo z útokov na školy, obchody a nemocnice, ako aj z používania nedostatku jedla ako vojnovej zbrane. Len týždeň predtým uvalili USA sankcie na vodcu RSF a skupinu obvinili z páchania genocídy.

V reakcii na tvrdenia amerických predstaviteľov o používaní chemických zbraní sudánskou armádou Türkova hovorkyňa v piatok uviedla, že pre obmedzený prístup dosiaľ neboli zdokumentované takéto útoky. Tieto správy označila za znepokojujúce a dodala, že je potrebné ich prešetriť. OSN podľa nej zaznamenali „použitie extrémne ťažkých zbraní v obývaných oblastiach" vrátane leteckých útokov na trhoviská.

Obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú z útokov cielených na civilistov a bezhlavého ostreľovania obývaných oblastí, píše AFP. Vojna dostala krajinu na pokraj hladomoru, čo OSN označuje za jednu z najhorších humanitárnych kríz na svete.

(tasr)

  |  

Zelenskyj o Ficovi: Môže ísť do Davosu, ale skončí niekde v Soči

Slovenský premiér Robert Fico tento týždeň opäť navrhol stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na ekonomickom fóre v Davose, na ktorom sa obaja zúčastnia.

Tento návrh však Kyjev komentoval skepticky. Poradca prezidenta Ukrajiny Dytro Lytvyn zverejnil vyjadrenie Zelenského, ktorý označil Fica za osobu, „ktorá môže ísť do Davosu, ale skončí niekde v Soči."

Fico sa tiež telefonicky spojil s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, kde kritizoval rozhodnutie Zelenského zastaviť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, čo podľa neho spôsobuje Slovensku a Európe miliardové straty. Slovenský premiér navrhoval ďalšie rokovania, vrátane stretnutia na slovensko-ukrajinskej hranici, no Kyjev tento návrh nezareagoval.

https://twitter.com/dmtrltvn/status/1880353501777150187?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1880353501777150187%7Ctwgr%5E5b0f18cba673b3abc873c763c4cca2dba5d98cc9%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.echo24.cz%2Fa%2FHPPw5%2Fsvet-zpravy-muze-skoncit-v-soci-zelenskyj-zesmesnuje-ficuv-navrh-setkat-se-v-davosu

V piatok sa v Kyjeve objavil predseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka, ktorý sa stretol s prezidentom Zelenským. Šimečka oznámil, že Ukrajina si váži slovenskú podporu a má záujem o spoluprácu, najmä v energetike, a vyzval Fica na pokračovanie rokovaní.

(lup)

  |  

Zomrel herec a režisér Vladimír Štefuca, známy hlas z rozhlasu a televízie

Slovenská televízia si jeho pamiatku uctí dokumentom Rovina, miesto pre zázrak.

V sobotu vo veku 84 rokov odišiel herec a režisér Vladimír Štefuca, ktorého hlas i osobnosť poznali poslucháči rozhlasu aj televízni diváci.

Štefuca sa narodil 26. októbra 1940 v Rachive na Podkarpatskej Rusi. Po detstve strávenom v Maďarsku a neskôr na Slovensku sa usadil v Bratislave, kde žil až do smrti. Po začiatkoch v Divadle poézie prešiel do Československého rozhlasu, kde sa preslávil reláciou Pozor, zákruta! Jeho nezabudnuteľný hlas zaznieval aj v komentároch k prírodopisným dokumentom, vrátane známych diel Jacquesa-Yves Cousteaua.

Okrem herectva a réžie Štefuca pôsobil ako spíker a recitátor. Spolu s manželkou Tatianou prekladal a režíroval dokumentárne filmy, pričom v tomto odvetví pracoval až do roku 2013.

(lup)

  |  

Tisíce demonštrantov v Belehrade požadujú objektívne spravodajstvo

Vzdali tiež úctu 15 obetiam novembrovej nehody na železničnej stanici v Novom Sade.

Tisíce ľudí sa v piatok opäť zhromaždili na proteste v srbskom hlavnom meste pred budovou štátnej televíznej a rozhlasovej stanice RTS.

V Srbsku sa konajú pravidelné protivládne protesty v súvislosti so zrútením prístrešku spomínanej rekonštruovanej stanice. K protestom sa pripojili aj študenti univerzít, ktorí organizujú takmer každodenné pouličné blokády.

Pod heslom „Naše právo vedieť všetko" študenti odsúdili podľa nich očierňujúce kampane stanice RTS proti nim a požadovali objektívne spravodajstvo z demonštrácií. Protestujúci po 15 minútach ticha spustili počas hlavného vysielacieho času spravodajskej relácie RTS ohlušujúci hluk, píše AFP.

„RTS by mala verejnosť informovať, čo znamená že by mala informovať objektívne, nestranne a v záujme všetkých občanov. Je zrejmé, že to RTS nerobí, a preto dnes vyjadrujeme svoju nespokojnosť," uviedol pre AFP študent a účastník protestu.

Počas protestov a blokád boli študenti viackrát vystavení útokom. Pri štvrtkovom proteste do blokády študentov narazilo auto. Jedna študentka utrpela zranenia a podľa lekárov je v stabilizovanom stave. Na jej podporu sa v desiatkach srbských miest konali protesty.

Srbská prokuratúra obvinila v súvislosti so zrútením prístreška koncom decembra 13 ľudí vrátane bývalého ministra výstavby a dopravy Gorana Vesiča, ktorý odstúpil niekoľko dní po tragédii. Srbská vláda pod tlakom verejnosti zverejnila všetku dokumentáciu súvisiacu s kontroverznou rekonštrukciou železničnej stanice a následne to urobila aj prokuratúra.

Študenti napriek tomu pokračujú v protestoch a tvrdia, že stále nebola vyvodená primeraná zodpovednosť. Srbský prezident Aleksandar Vučič v posledný deň minulého roka povedal, že všetky požiadavky študentov boli splnené.

(tasr)

  |  

Opozícia kritizuje vyjadrenia Gašpara o možnom vystúpení Slovenska z EÚ a NATO

Poukazuje pritom na to, že takéto vyjadrenie je v priamom rozpore s Programovým vyhlásením vlády a aj s postojom prezidenta SR.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) považuje výrok podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara o možnom vystúpení z EÚ a NATO za dôkaz rozpadu vládnej koalície. „EÚ a NATO považujeme za záruku ochrany bezpečnosti a ekonomických istôt pre našich občanov, našej štátnosti a nedotknuteľnosti našich hraníc," tlmočilo postoj hnutia jeho komunikačné oddelenie.

Kresťanskí demokrati mienia, že Gašparove výroky sú zároveň manévrom strany Smer na zakrytie „zbabraného konsolidačného balíčka".

Aj Progresívne Slovensko (PS) ostro odmieta slová Tibora Gašpara. „Potvrdzuje sa, pred čím sme varovali, predseda vlády SR Robert Fico si pripravuje pôdu pre vyvedenie Slovenska z Európy," uviedlo hnutie na sociálnej sieti.

V plnej nahote sa podľa PS potvrdilo, že Ficova vláda je schopná snažiť sa zakrývať vlastné zlyhania ohrozením základných pilierov stability, bezpečia a prosperity Slovenska.

„Celé generácie ľudí na Slovensku zápasili za jasné európske ukotvenie Slovenska, nedopustíme, aby Ficov zlepenec budúcnosť SR ohrozil," zdôraznilo PS.

Hnutie Slovensko je presvedčené, že ak niekto pripúšťa možnosť vystúpenia SR z EÚ a NATO, nemal by zastávať vysoký politický post. "SR je stabilnou a neoddeliteľnou súčasťou EÚ a NATO - organizácií, ktoré nám poskytujú bezpečnosť, hospodársky rast a politickú stabilitu. Vstup do týchto spoločenstiev nebol len historickým rozhodnutím, ale aj jasným záväzkom voči ľuďom, ktorí sa preň rozhodli v slobodnom referende," tlmočil postoj hnutia hovorca Matúš Bystriansky.

Gašpar v spravodajstve STVR komentoval návrh opozičnej SaS zakotviť do ústavy členstvo SR v EÚ a NATO. Podpredseda parlamentu pripomenul, že SR vstúpilo do oboch spoločenstiev na základe referenda a takým istým pravidlo by sa malo riadiť aj prípadné vystúpenie, ktoré označil za krajné riešenie.

Zároveň uviedol, že Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ ani z NATO.

„Ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase. Menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali. Preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ," povedal Gašpar.

(tasr)