Preskočiť na obsah
  |  

Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach pripravuje zahraničnú výstavu

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktoré je aktuálne zatvorené pre rozsiahlu rekonštrukciu v hodnote takmer 13 miliónov eur, pripravuje ďalšiu zahraničnú výstavu.

Od 8. februára budú Warholove diela vystavené v múzeu La Banque v meste Hyères vo Francúzsku, informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Daša Jeleňová.

Výstava v Hyères je výsledkom spolupráce PSK, ktorý je zriaďovateľom múzea, a partnerského regiónu Provence-Alpes-Côte d'Azur a nasleduje po výstavách v slovinskej Lendave, chorvátskom Dubrovníku, nemeckom Frankfurte nad Mohanom a poľskom Rzeszowe.

Podľa hovorkyne múzeum zabezpečuje výstavu od odbornej a kurátorskej prípravy, cez právno-administratívne a logisticko-poistné aspekty, až po PR a propagáciu.

„Presúvať výstavy takéhoto charakteru si vyžaduje špeciálny prístup a osobitné boxy. Práve vďaka tomu môže Warholova tvorba aktuálne cestovať po Európe," uviedla Jeleňová.

Výstava vo Francúzsku, ktorá potrvá do začiatku júna, predstaví nielen diela Andyho Warhola, ale aj jeho artefakty a doplnkové exponáty. Paralelne s touto výstavou budú Warholove diela od konca februára sprístupnené aj v Gočárovej galérii v Pardubiciach.

V máji 2025 sa Warholova tvorba presunie do Malopoľského vojvodstva v Poľsku, konkrétne do Krakowa, kde bude vystavená v Malopolskom Centre Nauki Cogiteon.

(tasr)

  |  

Európsky trh s plynom v roku 2025 čelí riziku neistoty, myslia si analytici

Kombinácia napätých dodávok a nepriaznivých geopolitických podmienok vrátane zastavenia dodávok ruského plynu cez Ukrajinu a sankcií USA, ktoré sa sprísnili, prispieva ku krehkosti trhu, uviedli analytici švajčiarskej banky UBS.

Napriek problémom sa očakáva, že Európa ukončí súčasnú zimnú sezónu bez vážnych prerušení dodávok. Ale jej zásoby plynu budú pravdepodobne značne vyčerpané, poznamenali experti UBS.

Analytici zvýšili svoj odhad ceny plynu pre rok 2025 v rámci európskeho Title Transfer Facility na 39,8 eura za megawatthodinu (MWh) z 36,5 eura/MWh v predchádzajúcej prognóze.

Táto úprava odráža rýchlejšie znižovanie zásob plynu v Európe túto zimu v dôsledku chladnejšieho počasia a väčšieho čerpania zásob, ako sa očakávalo.

Predpokladá sa, že do konca tejto zimy objemy plynu v zásobníkoch klesnú na 40 percent, čo bude výrazne pod 68 percent v marci 2024.

To skomplikuje snahy Európy doplniť zásobníky pred ďalšou zimou na 90 percent, čo je cieľová úroveň v Európskej únii. Povedie to k vyšším cenám počas nasledujúcej sezóny.

Neistotu na strane ponuky ešte viac zhoršujú krehké vyhliadky trhu. Očakáva sa, že po uplynutí platnosti zmluvy o tranzite plynu potrubím medzi Ruskom a Ukrajinou sa zníži podiel ruského plynu dodávaného potrubím na európskom trhu len na dve percentá.

A zároveň, prísnejšie sankcie USA proti ruskému vývozu komodity po mori, ako aj riziko zníženia tokov cez iné potrubia, ako je TurkStream, by mohli zvýšiť napätie na globálnom trhu so skvapalneným zemným plynom.

UBS predpokladá, že Európa bude v roku 2025 potrebovať zvýšiť dovoz plynu o 30 miliárd kubických metrov, čím jeho celková ročná potreba stúpne na 168 miliárd kubických metrov.

Hoci v roku 2024 dopyt po plyne v Európe klesol o dve percentá, v súčasnom roku 2025 sa očakáva jeho mierny nárast, o jedno percento, za predpokladu normálnych poveternostných podmienok.

Rast dodávok elektriny z obnoviteľných zdrojov a utlmená priemyselná aktivita naďalej obmedzujú dopyt po plyne, ale nepriaznivé poveternostné javy, ako napríklad znížená výroba veternej alebo vodnej elektriny, by mohli zvýšiť napätie na trhu aj kolísanie cien.

Z globálneho hľadiska je pravdepodobné, že oneskorenie projektov infraštruktúry plynu obmedzí rast ponuky a udrží napätie na trhu.

UBS varuje, že nepredvídateľné udalosti, ako napríklad prerušenie dodávok alebo zintenzívnenie konkurencie pri nákupe skvapalneného zemného plynu, by mohli zdvihnúť ceny výrazne nad rámec súčasných predpovedí, potenciálne až nad 50 eur/MWh.

Naopak, priaznivý geopolitický posun, ako prímerie na Ukrajine, by mohol obnoviť toky plynu a urýchliť normalizáciu cien.

(tasr)

  |  

Trump podľa analytika prejavuje záujem o naozaj strategický ostrov

Grónsko je krajina bohatá na suroviny, ako sú prvky vzácnych zemín, urán, ropa a kovy ako zinok, meď a nikel, ktoré sú nevyhnutné pre globálny ekonomický rast.

Dôležitosť oblasti pre novozvoleného amerického prezidenta vysvetlil analytik finančných trhov XTB Marek Nemky.

„Grónsko s 55-tisíc obyvateľmi, kde už stojí americká vojenská základňa, má obranu garantovanú USA, hoci formálne patrí Dánsku. Jeho geostrategická poloha medzi Európou a Amerikou ho robí dôležitým pre Trumpovu administratívu, podobne ako počas studenej vojny, keď slúžilo ako strategický bod proti Sovietskemu zväzu,“ uviedol Nemky.

Topenie Arktídy by mohlo ďalej podľa analytika uľahčiť ťažbu strategických surovín v regióne, ktorá je v súčasnosti finančne nákladná či dokonca nemožná. Vzhľadom na polohu ostrova a topenie ľadovcov by mohlo dôjsť taktiež k vytvoreniu jednej z najdôležitejších námorných trás, ktorá by výrazne skrátila vzdialenosť medzi Európou a Áziou, doplnil odborník.

Grónsko so svojimi zásobami nerastných zdrojov a so svojou strategickou polohou zaujíma podľa analytika popredné miesto v medzinárodnej geopolitickej a ekonomickej dynamike, čím prebúdza záujem hlavných mocností a medzinárodných investorov. Tieto fakty o Grónsku by však nemali byť nové.

„Ide o prípad, ktorý sa datuje do 19. storočia, keď sa USA pokúsili získať Grónsko od Dánska. Prípad sa znovu vynoril po tom, čo pritiahol pozornosť Donalda Trumpa, ktorý v roku 2019 verejne vyjadril túžbu kúpiť ostrov. Ide o návrh, ktorý vyvolal medzinárodnú kontroverziu a stal sa opäť témou nového Trumpovho mandátu," doplnil Nemky.

Na záver upriamil pozornosť na fakt, že napriek množstvu dôležitých surovín pre hospodársky rast krajina naďalej uprednostňuje námorné ekonomické aktivity.

(tasr)

  |  

OSN varuje pred rastúcim ohrozením civilistov vo vojne v Sudáne

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok uviedol, že vojna v Sudáne sa stáva "nebezpečnejšou" pre civilistov.

Reagoval tak na správy o útokoch na etnické menšiny, ktoré uskutočňujú milície napojené na armádu.

„Situácia pre civilistov v Sudáne je už teraz zúfalá a existujú dôkazy o páchaní vojnových zločinov a iných krutých zločinov," uviedol Türk vo svojom vyhlásení. „Obávam sa, že situácia sa teraz mení na ešte nebezpečnejšiu," dodal.

V Sudáne od roku 2023 zúri vojna medzi armádou vedenou faktickým lídrom krajiny generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF), ktoré vedie Burhánov niekdajší zástupca Muhammad Hamdán Daklú. Vojna si vyžiadala desaťtisíce obetí a milióny ľudí vyhnala zo svojich domovov.

Sudánska armáda tento týždeň viedla boje v štáte al-Džazíra a získala späť jeho hlavné mesto Wad Madaní od jednotiek RSF, píše AFP.

OSN len za uplynulý týždeň zaznamenala najmenej 21 úmrtí počas dvoch útokov v štáte al-Džazíra. Počet obetí podľa OSN môže byť „oveľa vyšší".

Agentúra AFP tvrdí, že hoci je RSF známa útokmi na základe etnickej príslušnosti, objavili sa aj správy o tom, že k takýmto útokom dochádza aj v oblastiach kontrolovaných armádou.

Americké ministerstvo financií vo štvrtok uvalilo sankcie na Burhána, ktorého obvinilo z útokov na školy, obchody a nemocnice, ako aj z používania nedostatku jedla ako vojnovej zbrane. Len týždeň predtým uvalili USA sankcie na vodcu RSF a skupinu obvinili z páchania genocídy.

V reakcii na tvrdenia amerických predstaviteľov o používaní chemických zbraní sudánskou armádou Türkova hovorkyňa v piatok uviedla, že pre obmedzený prístup dosiaľ neboli zdokumentované takéto útoky. Tieto správy označila za znepokojujúce a dodala, že je potrebné ich prešetriť. OSN podľa nej zaznamenali „použitie extrémne ťažkých zbraní v obývaných oblastiach" vrátane leteckých útokov na trhoviská.

Obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú z útokov cielených na civilistov a bezhlavého ostreľovania obývaných oblastí, píše AFP. Vojna dostala krajinu na pokraj hladomoru, čo OSN označuje za jednu z najhorších humanitárnych kríz na svete.

(tasr)

  |  

Zelenskyj o Ficovi: Môže ísť do Davosu, ale skončí niekde v Soči

Slovenský premiér Robert Fico tento týždeň opäť navrhol stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na ekonomickom fóre v Davose, na ktorom sa obaja zúčastnia.

Tento návrh však Kyjev komentoval skepticky. Poradca prezidenta Ukrajiny Dytro Lytvyn zverejnil vyjadrenie Zelenského, ktorý označil Fica za osobu, „ktorá môže ísť do Davosu, ale skončí niekde v Soči."

Fico sa tiež telefonicky spojil s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, kde kritizoval rozhodnutie Zelenského zastaviť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, čo podľa neho spôsobuje Slovensku a Európe miliardové straty. Slovenský premiér navrhoval ďalšie rokovania, vrátane stretnutia na slovensko-ukrajinskej hranici, no Kyjev tento návrh nezareagoval.

https://twitter.com/dmtrltvn/status/1880353501777150187?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1880353501777150187%7Ctwgr%5E5b0f18cba673b3abc873c763c4cca2dba5d98cc9%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.echo24.cz%2Fa%2FHPPw5%2Fsvet-zpravy-muze-skoncit-v-soci-zelenskyj-zesmesnuje-ficuv-navrh-setkat-se-v-davosu

V piatok sa v Kyjeve objavil predseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka, ktorý sa stretol s prezidentom Zelenským. Šimečka oznámil, že Ukrajina si váži slovenskú podporu a má záujem o spoluprácu, najmä v energetike, a vyzval Fica na pokračovanie rokovaní.

(lup)

  |  

Zomrel herec a režisér Vladimír Štefuca, známy hlas z rozhlasu a televízie

Slovenská televízia si jeho pamiatku uctí dokumentom Rovina, miesto pre zázrak.

V sobotu vo veku 84 rokov odišiel herec a režisér Vladimír Štefuca, ktorého hlas i osobnosť poznali poslucháči rozhlasu aj televízni diváci.

Štefuca sa narodil 26. októbra 1940 v Rachive na Podkarpatskej Rusi. Po detstve strávenom v Maďarsku a neskôr na Slovensku sa usadil v Bratislave, kde žil až do smrti. Po začiatkoch v Divadle poézie prešiel do Československého rozhlasu, kde sa preslávil reláciou Pozor, zákruta! Jeho nezabudnuteľný hlas zaznieval aj v komentároch k prírodopisným dokumentom, vrátane známych diel Jacquesa-Yves Cousteaua.

Okrem herectva a réžie Štefuca pôsobil ako spíker a recitátor. Spolu s manželkou Tatianou prekladal a režíroval dokumentárne filmy, pričom v tomto odvetví pracoval až do roku 2013.

(lup)