Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko omilostil 23 politických väzňov odsúdených za „extrémizmus“

Ľudskoprávne skupiny tvrdia, že v Bielorusku je viac ako tisíc politických väzňov vrátane lídrov protestov, ktoré vypukli po sporných prezidentských voľbách v roku 2020.

Ľudskoprávne skupiny tvrdia, že v Bielorusku je viac ako tisíc politických väzňov vrátane lídrov protestov, ktoré vypukli po sporných prezidentských voľbách v roku 2020.

Lukašenko v sobotu omilosti tri ženy a 20 mužov. Počas uplynulých šiestich mesiacov bolo z bieloruského zajatia prepustených viac ako 200 ľudí. Bielorusko neuviedlo identity prepustených väzňov, a preto nie je jasné, či sa medzi nimi nachádzajú poprední predstavitelia opozície.

Politickí väzni sú podľa AFP v bieloruskom väzení vystavení náročným podmienkam, často im úrady odmietajú prístup k právnikom či kontakt s blízkymi.

Najnovšie z takýchto hromadných prepustení väzňov prišlo len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 26. januára.

V bieloruských prezidentských voľbách oficiálne kandiduje päť predstaviteľov. Súčasný prezident Alexandr Lukašenko je na čele krajiny od roku 1994 a podľa DPA mnohí jeho vládu považujú za autokratickú. V nadchádzajúcich voľbách bude uchádzať o ďalšie znovuzvolenie do funkcie.

V roku 2020 sa Lukašenko sám vyhlásil za víťaza prezidentských volieb, hoci nezávislí pozorovatelia uviedli, že zvíťazila opozičná kandidátka Svetlana Cichanovská.

(tasr)

Minúta  |  

SNS žiada Zuzanu Čaputovú o zverejnenie príjmov zo Stanfordovej univerzity

Ak sa tak nestane, národniari avizujú návrh na zmenu zákona, zaväzujúcu každého, kto poberá doživotnú rentu od štátu, podávať každý rok majetkové priznanie, tak ako aktívni verejní činitelia.

Opodstatnenosť zdokladovania príjmu vychádza podľa SNS nielen z faktu, že exprezidentka poberá doživotnú rentu a súčasné je jej poskytovaná ochrana.

„Je veľmi dôležité, aby Zuzana Čaputová vyvrátila všetky podozrenia, súvisiace s účelovosťou jej pobytu v USA," uviedla hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová, hovoriaca o podozrení na „odmenu za inú aktivitu, ktorá nesúvisí s prezidentskou činnosťou".

Národniari pripomínajú v tejto súvislosti, že Čaputová v období pred svojím prezidentským mandátom nevyvíjala žiadnu pedagogickú a prednáškovú činnosť, ako na Stanfordovej univerzite.

Bývalá hlava štátu na jeseň 2024 ako hosť prednášala na Stanfordovej univerzite v USA.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán a Vučič diskutujú v Belehrade o energetickej bezpečnosti

Súčasťou rokovaní Orbánovej pracovnej návštevy v Belehrade je bezpečnosť energetických dodávok.

Orbánov hovorca Bertalan Havasi uviedol, že energetická bezpečnosť je hlavnou témou sobotňajších belehradských rokovaní predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom.

Obe krajiny a širší región v uplynulom období čelil viacerým vážnym výzvam, akými sú americké ropné sankcie či ukrajinské kroky na zamedzenie tranzitu ruského plynu, povedal Havasi.

„Na stretnutí v Belehrade sa bude diskutovať aj o maďarsko-srbských bilaterálnych vzťahoch; o hospodárskej, dopravnej a obrannej spolupráci medzi oboma krajinami," dodal hovorca.

(tasr)

Minúta  |  

Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach pripravuje zahraničnú výstavu

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktoré je aktuálne zatvorené pre rozsiahlu rekonštrukciu v hodnote takmer 13 miliónov eur, pripravuje ďalšiu zahraničnú výstavu.

Od 8. februára budú Warholove diela vystavené v múzeu La Banque v meste Hyères vo Francúzsku, informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Daša Jeleňová.

Výstava v Hyères je výsledkom spolupráce PSK, ktorý je zriaďovateľom múzea, a partnerského regiónu Provence-Alpes-Côte d'Azur a nasleduje po výstavách v slovinskej Lendave, chorvátskom Dubrovníku, nemeckom Frankfurte nad Mohanom a poľskom Rzeszowe.

Podľa hovorkyne múzeum zabezpečuje výstavu od odbornej a kurátorskej prípravy, cez právno-administratívne a logisticko-poistné aspekty, až po PR a propagáciu.

„Presúvať výstavy takéhoto charakteru si vyžaduje špeciálny prístup a osobitné boxy. Práve vďaka tomu môže Warholova tvorba aktuálne cestovať po Európe," uviedla Jeleňová.

Výstava vo Francúzsku, ktorá potrvá do začiatku júna, predstaví nielen diela Andyho Warhola, ale aj jeho artefakty a doplnkové exponáty. Paralelne s touto výstavou budú Warholove diela od konca februára sprístupnené aj v Gočárovej galérii v Pardubiciach.

V máji 2025 sa Warholova tvorba presunie do Malopoľského vojvodstva v Poľsku, konkrétne do Krakowa, kde bude vystavená v Malopolskom Centre Nauki Cogiteon.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky trh s plynom v roku 2025 čelí riziku neistoty, myslia si analytici

Kombinácia napätých dodávok a nepriaznivých geopolitických podmienok vrátane zastavenia dodávok ruského plynu cez Ukrajinu a sankcií USA, ktoré sa sprísnili, prispieva ku krehkosti trhu, uviedli analytici švajčiarskej banky UBS.

Napriek problémom sa očakáva, že Európa ukončí súčasnú zimnú sezónu bez vážnych prerušení dodávok. Ale jej zásoby plynu budú pravdepodobne značne vyčerpané, poznamenali experti UBS.

Analytici zvýšili svoj odhad ceny plynu pre rok 2025 v rámci európskeho Title Transfer Facility na 39,8 eura za megawatthodinu (MWh) z 36,5 eura/MWh v predchádzajúcej prognóze.

Táto úprava odráža rýchlejšie znižovanie zásob plynu v Európe túto zimu v dôsledku chladnejšieho počasia a väčšieho čerpania zásob, ako sa očakávalo.

Predpokladá sa, že do konca tejto zimy objemy plynu v zásobníkoch klesnú na 40 percent, čo bude výrazne pod 68 percent v marci 2024.

To skomplikuje snahy Európy doplniť zásobníky pred ďalšou zimou na 90 percent, čo je cieľová úroveň v Európskej únii. Povedie to k vyšším cenám počas nasledujúcej sezóny.

Neistotu na strane ponuky ešte viac zhoršujú krehké vyhliadky trhu. Očakáva sa, že po uplynutí platnosti zmluvy o tranzite plynu potrubím medzi Ruskom a Ukrajinou sa zníži podiel ruského plynu dodávaného potrubím na európskom trhu len na dve percentá.

A zároveň, prísnejšie sankcie USA proti ruskému vývozu komodity po mori, ako aj riziko zníženia tokov cez iné potrubia, ako je TurkStream, by mohli zvýšiť napätie na globálnom trhu so skvapalneným zemným plynom.

UBS predpokladá, že Európa bude v roku 2025 potrebovať zvýšiť dovoz plynu o 30 miliárd kubických metrov, čím jeho celková ročná potreba stúpne na 168 miliárd kubických metrov.

Hoci v roku 2024 dopyt po plyne v Európe klesol o dve percentá, v súčasnom roku 2025 sa očakáva jeho mierny nárast, o jedno percento, za predpokladu normálnych poveternostných podmienok.

Rast dodávok elektriny z obnoviteľných zdrojov a utlmená priemyselná aktivita naďalej obmedzujú dopyt po plyne, ale nepriaznivé poveternostné javy, ako napríklad znížená výroba veternej alebo vodnej elektriny, by mohli zvýšiť napätie na trhu aj kolísanie cien.

Z globálneho hľadiska je pravdepodobné, že oneskorenie projektov infraštruktúry plynu obmedzí rast ponuky a udrží napätie na trhu.

UBS varuje, že nepredvídateľné udalosti, ako napríklad prerušenie dodávok alebo zintenzívnenie konkurencie pri nákupe skvapalneného zemného plynu, by mohli zdvihnúť ceny výrazne nad rámec súčasných predpovedí, potenciálne až nad 50 eur/MWh.

Naopak, priaznivý geopolitický posun, ako prímerie na Ukrajine, by mohol obnoviť toky plynu a urýchliť normalizáciu cien.

(tasr)

Minúta  |  

Trump podľa analytika prejavuje záujem o naozaj strategický ostrov

Grónsko je krajina bohatá na suroviny, ako sú prvky vzácnych zemín, urán, ropa a kovy ako zinok, meď a nikel, ktoré sú nevyhnutné pre globálny ekonomický rast.

Dôležitosť oblasti pre novozvoleného amerického prezidenta vysvetlil analytik finančných trhov XTB Marek Nemky.

„Grónsko s 55-tisíc obyvateľmi, kde už stojí americká vojenská základňa, má obranu garantovanú USA, hoci formálne patrí Dánsku. Jeho geostrategická poloha medzi Európou a Amerikou ho robí dôležitým pre Trumpovu administratívu, podobne ako počas studenej vojny, keď slúžilo ako strategický bod proti Sovietskemu zväzu,“ uviedol Nemky.

Topenie Arktídy by mohlo ďalej podľa analytika uľahčiť ťažbu strategických surovín v regióne, ktorá je v súčasnosti finančne nákladná či dokonca nemožná. Vzhľadom na polohu ostrova a topenie ľadovcov by mohlo dôjsť taktiež k vytvoreniu jednej z najdôležitejších námorných trás, ktorá by výrazne skrátila vzdialenosť medzi Európou a Áziou, doplnil odborník.

Grónsko so svojimi zásobami nerastných zdrojov a so svojou strategickou polohou zaujíma podľa analytika popredné miesto v medzinárodnej geopolitickej a ekonomickej dynamike, čím prebúdza záujem hlavných mocností a medzinárodných investorov. Tieto fakty o Grónsku by však nemali byť nové.

„Ide o prípad, ktorý sa datuje do 19. storočia, keď sa USA pokúsili získať Grónsko od Dánska. Prípad sa znovu vynoril po tom, čo pritiahol pozornosť Donalda Trumpa, ktorý v roku 2019 verejne vyjadril túžbu kúpiť ostrov. Ide o návrh, ktorý vyvolal medzinárodnú kontroverziu a stal sa opäť témou nového Trumpovho mandátu," doplnil Nemky.

Na záver upriamil pozornosť na fakt, že napriek množstvu dôležitých surovín pre hospodársky rast krajina naďalej uprednostňuje námorné ekonomické aktivity.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.