Preskočiť na obsah
  |  

Erik Kaliňák: Ak sa neurovnajú konflikty, hrozí otvorenie koaličnej zmluvy

V diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy sa stretli expremiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor s europoslancom Erikom Kaliňákom.

Ak sa koaličným partnerom nepodarí urovnať vnútorné konflikty, tak bude podľa europoslanca a predseda Zboru poradcov predsedu vlády Kaliňáka zo Smeru potrebné otvoriť koaličnú zmluvu. V reakcii na to expremiér a poslanec Európskeho parlamentu Ódor skonštatoval, že malé zmeny nepomôžu. Podľa neho je aktuálna vláda historicky najhoršia a mala by skončiť.

Kaliňak si myslí, že ak sa nepodarí vnútrokoaličné spory vyriešiť do marca, udalosti naberú rýchlejší spád. "Nehovorím o rekonštrukcii vlády, hovorím o otvorení koaličnej zmluvy, ktorá potom bude viesť asi k nejakým posunom na ministerstvách. Nie preto, že by bola vláda neschopná," ozrejmil.

Predčasné voľby však jeho diskusný oponent neočakáva, bude sa však podľa neho o nich diskutovať v rámci koalície. Na margo pokusu o odvolávanie predsedu vlády Roberta Fica sa jeho stranícky kolega vyjadril, že neočakáva, že sa to na najbližšej schôdzi opozícii podarí. Dodal, že strana Smer robí všetko preto, aby koalícia fungovala.

Podľa Ódora sú aktuálne ohrozené národnoštátne záujmy Slovenska, preto opozícia nemá veľa možností a jednou z nich je práve podanie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde SR. Je presvedčený, že iný názor na zahraničnopolitické smerovanie Slovenska má nielen opozícia, ale aj niektorí členovia strany Hlas-SD.

Zdôvodnenie, že Fico sa snaží vytiahnuť Slovensko z Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), považuje Kaliňák za scestné. "Našim domovom je EÚ, našim domovom je organizácia NATO, ale vnímame aj ďalšie svetové strany sveta, kde sa snažíme ekonomicky budovať ďalšie vzťahy," deklaroval.

V súvislosti s útokom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sa diskutujúci dotkli aj polarizácie spoločnosti a napätej politickej atmosféry. Obaja vyjadrili sústrasť pozostalým tragédie a zaželali rýchle uzdravenie zranenej študentke.

Vinníkov za aktuálny stav vidí Kaliňák do veľkej miery v opozícii, spomenul však aj médiá. Ódor reagoval, že aj opozícia aj koalícia by sa mala zdržať akýchkoľvek vulgarizmov voči druhým ľuďom. "Môj taký naozaj osobný názor je, že keby v politike neboli pán Fico a pán Matovič, tak máme u nás o polovicu menej agresivity," skonštatoval.

Ódor sa obáva nevyspytateľnosti Trumpa

Diskutovalo sa aj o vplyve novozvoleného amerického prezidenta. Nástup Donalda Trumpa do čela americkej administratívy vyvoláva podľa Ódora obavy z neistoty, ktorú spôsobuje nevyspytateľnosť nového šéfa Bieleho domu. Poukázal pritom na riziko zhoršenia obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a USA.

Jeho oponent si naopak myslí, že Trump je čitateľný, záleží však na schopnosti predstaviteľov EÚ byť jeho rovnocenným partnerom. "Už v rámci svojho prvého mandátu sa Donald Trump snažil zasahovať do voľného obchodu a sprísňovať ochranu amerického trhu," upozornil Ódor, ktorý registruje prezidentove vyhlásenia v podobnom duchu aj v súčasnosti.

Vníma preto možnú bezpečnostnú obavu. "To zasa vychádza z nie celkom čitateľných vyhlásení v oblasti medzinárodnej spolupráce a NATO," priblížil.

Kaliňáka naopak nijako neprekvapuje Trumpovo úsilie výrazne posilňovať americké obchodné záujmy a to aj v prípade, že by to malo ísť na úkor Európy. Riziko vidí skôr na strane tých, ktorí budú obhajovať záujmy EÚ. "Mňa nevyrušuje Donald Trump, mňa skôr desí, že na druhej strane je Ursula von der Leyenová, najznámejšia americká lobistka, ktorá doteraz urobila minimum pre konkurencieschopnosť Európy," dodal.

Obaja europoslanci zhodnotili ako nereálne Trumpove požiadavky, aby členské štáty NATO zvýšili svoje príspevky na obranu na päť percent HDP. Podľa Ódora sa Európa musí koncentrovať na vyššiu efektivitu vzájomnej spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti, prínos v tejto oblasti si sľubuje aj od nového eurokomisára pre obranu.

Kaliňák mieni, že je načase zrušiť sankcie EÚ voči Moskve. Upozornil pritom, že sankcie nielenže nedocielili to, aby Rusko ukončilo vojnu, ale okrem ruskej poškodili aj ekonomiky členských krajín únie, vrátane Slovenska. "Hľadám možnosti občianskej iniciatívy, aby sa Európska komisia musela zaoberať zrušením sankcií," povedal.

Obaja poslanci sa zhodli v tom, že rusko-ukrajinský konflikt je potrebné ukončiť čo najskôr. Ódor si cení, že Ukrajinci majú stále odhodlanie brániť sa a bojovať za svoju krajinu. Myslí si, že prezident Volodymyr Zelenskyj požíva doma i medzi lídrami EÚ veľkú autoritu.

Kaliňák naopak skritizoval Zelenského odkazy premiérovi Robertovi Ficovi. Na druhej strane ocenil komunikáciu a úsilie o dobré slovensko-ukrajinské vzťahy zo strany predsedu vlády Ukrajiny Denysa Šmyhaľa. Spoločné medzivládne rokovania budú podľa neho pokračovať.

(tasr)

  |  

Pistorius: Nemecko bude musieť podstatne zvýšiť svoj obranný rozpočet

Nemecko bude musieť v strednodobom horizonte podstatne zvýšiť svoj obranný rozpočet po tom, keď vyprší platnosť osobitného fondu na modernizáciu armády, vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius.

„Po skončení špeciálneho fondu budeme od roku 2028 potrebovať najmenej 85 miliárd eur. To je o 30 miliárd viac ako dnes," povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius v rozhovore, ktorý zverejnil v piatok (17. 1.) denník Süddeutsche Zeitung. Osobitný fond vo výške 100 miliárd eur vláda v Berlíne zriadila v roku 2022 v snahe posilniť nemeckú armádu po ruskej invázii na Ukrajinu.

Výdavky Nemecka na obranu v roku 2024 podľa odhadov dosiahli približne 52 miliárd eur, čo spolu s osobitným fondom predstavuje približne 2 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Nemecko by sa malo usilovať o to, aby výdavky na obranu predstavovali aspoň 3 percentá HDP, uviedol Pistorius.

„Pri troch percentách hovoríme o niečo viac ako 120 miliardách na základe dnešného HDP," povedal s tým, že Nemecko je od tohto cieľa vzdialené. V budúcnosti bude krajina potrebovať konzistentnú úroveň financovania, aby udržala svoje ozbrojené sily na modernej úrovni, dodal Pistorius.

Zvolený prezident USA Donald Trump, ktorý v pondelok (20. 1.) nastúpi do úradu, nedávno vyzval spojencov v NATO, aby na obranu vynakladali 5 percent svojho HDP.

(tasr, dpa)

  |  

Lukašenko omilostil 23 politických väzňov odsúdených za „extrémizmus“

Ľudskoprávne skupiny tvrdia, že v Bielorusku je viac ako tisíc politických väzňov vrátane lídrov protestov, ktoré vypukli po sporných prezidentských voľbách v roku 2020.

Ľudskoprávne skupiny tvrdia, že v Bielorusku je viac ako tisíc politických väzňov vrátane lídrov protestov, ktoré vypukli po sporných prezidentských voľbách v roku 2020.

Lukašenko v sobotu omilosti tri ženy a 20 mužov. Počas uplynulých šiestich mesiacov bolo z bieloruského zajatia prepustených viac ako 200 ľudí. Bielorusko neuviedlo identity prepustených väzňov, a preto nie je jasné, či sa medzi nimi nachádzajú poprední predstavitelia opozície.

Politickí väzni sú podľa AFP v bieloruskom väzení vystavení náročným podmienkam, často im úrady odmietajú prístup k právnikom či kontakt s blízkymi.

Najnovšie z takýchto hromadných prepustení väzňov prišlo len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 26. januára.

V bieloruských prezidentských voľbách oficiálne kandiduje päť predstaviteľov. Súčasný prezident Alexandr Lukašenko je na čele krajiny od roku 1994 a podľa DPA mnohí jeho vládu považujú za autokratickú. V nadchádzajúcich voľbách bude uchádzať o ďalšie znovuzvolenie do funkcie.

V roku 2020 sa Lukašenko sám vyhlásil za víťaza prezidentských volieb, hoci nezávislí pozorovatelia uviedli, že zvíťazila opozičná kandidátka Svetlana Cichanovská.

(tasr)

  |  

SNS žiada Zuzanu Čaputovú o zverejnenie príjmov zo Stanfordovej univerzity

Ak sa tak nestane, národniari avizujú návrh na zmenu zákona, zaväzujúcu každého, kto poberá doživotnú rentu od štátu, podávať každý rok majetkové priznanie, tak ako aktívni verejní činitelia.

Opodstatnenosť zdokladovania príjmu vychádza podľa SNS nielen z faktu, že exprezidentka poberá doživotnú rentu a súčasné je jej poskytovaná ochrana.

„Je veľmi dôležité, aby Zuzana Čaputová vyvrátila všetky podozrenia, súvisiace s účelovosťou jej pobytu v USA," uviedla hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová, hovoriaca o podozrení na „odmenu za inú aktivitu, ktorá nesúvisí s prezidentskou činnosťou".

Národniari pripomínajú v tejto súvislosti, že Čaputová v období pred svojím prezidentským mandátom nevyvíjala žiadnu pedagogickú a prednáškovú činnosť, ako na Stanfordovej univerzite.

Bývalá hlava štátu na jeseň 2024 ako hosť prednášala na Stanfordovej univerzite v USA.

(tasr)

  |  

Orbán a Vučič diskutujú v Belehrade o energetickej bezpečnosti

Súčasťou rokovaní Orbánovej pracovnej návštevy v Belehrade je bezpečnosť energetických dodávok.

Orbánov hovorca Bertalan Havasi uviedol, že energetická bezpečnosť je hlavnou témou sobotňajších belehradských rokovaní predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom.

Obe krajiny a širší región v uplynulom období čelil viacerým vážnym výzvam, akými sú americké ropné sankcie či ukrajinské kroky na zamedzenie tranzitu ruského plynu, povedal Havasi.

„Na stretnutí v Belehrade sa bude diskutovať aj o maďarsko-srbských bilaterálnych vzťahoch; o hospodárskej, dopravnej a obrannej spolupráci medzi oboma krajinami," dodal hovorca.

(tasr)

  |  

Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach pripravuje zahraničnú výstavu

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktoré je aktuálne zatvorené pre rozsiahlu rekonštrukciu v hodnote takmer 13 miliónov eur, pripravuje ďalšiu zahraničnú výstavu.

Od 8. februára budú Warholove diela vystavené v múzeu La Banque v meste Hyères vo Francúzsku, informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Daša Jeleňová.

Výstava v Hyères je výsledkom spolupráce PSK, ktorý je zriaďovateľom múzea, a partnerského regiónu Provence-Alpes-Côte d'Azur a nasleduje po výstavách v slovinskej Lendave, chorvátskom Dubrovníku, nemeckom Frankfurte nad Mohanom a poľskom Rzeszowe.

Podľa hovorkyne múzeum zabezpečuje výstavu od odbornej a kurátorskej prípravy, cez právno-administratívne a logisticko-poistné aspekty, až po PR a propagáciu.

„Presúvať výstavy takéhoto charakteru si vyžaduje špeciálny prístup a osobitné boxy. Práve vďaka tomu môže Warholova tvorba aktuálne cestovať po Európe," uviedla Jeleňová.

Výstava vo Francúzsku, ktorá potrvá do začiatku júna, predstaví nielen diela Andyho Warhola, ale aj jeho artefakty a doplnkové exponáty. Paralelne s touto výstavou budú Warholove diela od konca februára sprístupnené aj v Gočárovej galérii v Pardubiciach.

V máji 2025 sa Warholova tvorba presunie do Malopoľského vojvodstva v Poľsku, konkrétne do Krakowa, kde bude vystavená v Malopolskom Centre Nauki Cogiteon.

(tasr)