Preskočiť na obsah
  |  

V Nemecku sa konala posledná rozlúčka s chlapcom zabitým pri útoku v Magdeburgu

Na smútočnom obrade v tamojšom Kostole svätého Petra sa podľa polície zúčastnilo približne 300 ľudí.

Ulicu pred kostolom ohradili. Smútiacim boli k dispozícii psychológovia a na mieste boli teiž dobrovoľní hasiči. Urnu po ceremónii mali uložiť na cintoríne v neďalekej dedine Warle.

Wolfenbüttel leží zhruba 80 kilometrov západne od Magdeburgu, kde 20. decembra 50-ročný Tálib al-Abd al-Muhsin krátko po 19.00 h v prenajatom vozidle vrážal do ľudí na vianočných troch. Jeho čin si vyžiadal šesť mŕtvych (päť žien vo veku od 45 do 75 rokov a zmieneného deväťročného chlapca) a 299 zranených. Policajti ho bezprostredne po útoku zadržali.

Útočník pochádza zo Saudskej Arábie a pracoval ako psychiater. V Nemecku žije od roku 2006, v roku 2016 získal štatút politického utečenca. Na sociálnych sieťach zdieľal extrémistické postoje a Rijád tvrdí, že pred ním nemecké úrady opakovane varovala.

V Nemecku dokonca voči nemu prebiehalo dovedna 14 vyšetrovaní, z ktorých väčšina bola zastavená, informoval vo štvrtok Spolkový kriminálny úrad (BKA). Dvakrát bol podľa BKA aj právoplatne odsúdený, naposledy deň pred útokom v Magdeburgu, a to za zneužívanie tiesňovej linky.

Magdeburg navštívil vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, aby vyjadril sústrasť pozostalým a vďaku záchranárom, s ktorými sa stretol.

(tasr, dpa)

  |  

Americký Fed vystupuje z Globálnej siete za ekologizáciu finančného systému

Rozhodnutie oznámila v piatok, tri dni pred pred nástupom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta.

Globálna sieť za ekologizáciu finančného systému podľa vlastných údajov po vystúpení amerického člena združuje 143 centrálnych bánk a úradov bankového dohľadu na celom svete. Fed, ktorý plní v USA úlohu centrálnej banky, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že čoraz širšie kompetencie skupiny prekračujú jeho zákonný mandát.

Fed sa k iniciatíve pripojil v roku 2020. Šéf Fedu Jerome Powell v apríli 2024 vyhlásil, že centrálna banka by sa nemala venovať politicky citlivým otázkam, akou je zmena klímy, pokiaľ si chce zachovať dôveryhodnosť. Rozhodovanie o verejných financiách a politicky citlivých otázkach, akou je zmena klímy, je úlohou volených predstaviteľov a Fed poverenie v tomto zmysle nedostal, uviedol v tom čase Powell.

Trump zloží prísahu ako 47. prezident USA v pondelok. V minulosti kritizoval snahy vlád a nadnárodných organizácií o zavedenie globálnych štandardov v oblasti ochrany klímy. Počas jeho prvého mandátu USA v roku 2019 odstúpili od Parížskej klimatickej dohody, ktorú v roku 2015 podpísalo takmer 200 krajín.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Danko by sa mal venovať skutočným problémom Slovenska, reaguje Čaputová

Bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová zareagovala na výzvu SNS, aby zverejnila príjem za svoju činnosť na americkej Stanfordovej univerzite.

Vyjadrila sa tak i k upozorneniu národniarov, že ak svoje príjmy nezverejní, SNS navrhne novelu zákona, ktorá by zaviazala všetkých s doživotnou rentou od štátu podávať každoročne daňové priznania.

„Majetkové priznanie do zákona netreba zavádzať, aj tento rok je to moja zákonná povinnosť, i keď už nie som ústavný činiteľ," poznamenala exprezidentka.

SNS v sobotu vyzvala Čaputovú, aby zverejnila svoje príjmy za činnosť na prestížnej americkej univerzite. Má sa tak vyhnúť „všetkým podozreniam, súvisiacim s účelovosťou jej pobytu v USA".

(tasr)

  |  

Erik Kaliňák: Ak sa neurovnajú konflikty, hrozí otvorenie koaličnej zmluvy

V diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy sa stretli expremiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor s europoslancom Erikom Kaliňákom.

Ak sa koaličným partnerom nepodarí urovnať vnútorné konflikty, tak bude podľa europoslanca a predseda Zboru poradcov predsedu vlády Kaliňáka zo Smeru potrebné otvoriť koaličnú zmluvu. V reakcii na to expremiér a poslanec Európskeho parlamentu Ódor skonštatoval, že malé zmeny nepomôžu. Podľa neho je aktuálna vláda historicky najhoršia a mala by skončiť.

Kaliňak si myslí, že ak sa nepodarí vnútrokoaličné spory vyriešiť do marca, udalosti naberú rýchlejší spád. "Nehovorím o rekonštrukcii vlády, hovorím o otvorení koaličnej zmluvy, ktorá potom bude viesť asi k nejakým posunom na ministerstvách. Nie preto, že by bola vláda neschopná," ozrejmil.

Predčasné voľby však jeho diskusný oponent neočakáva, bude sa však podľa neho o nich diskutovať v rámci koalície. Na margo pokusu o odvolávanie predsedu vlády Roberta Fica sa jeho stranícky kolega vyjadril, že neočakáva, že sa to na najbližšej schôdzi opozícii podarí. Dodal, že strana Smer robí všetko preto, aby koalícia fungovala.

Podľa Ódora sú aktuálne ohrozené národnoštátne záujmy Slovenska, preto opozícia nemá veľa možností a jednou z nich je práve podanie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde SR. Je presvedčený, že iný názor na zahraničnopolitické smerovanie Slovenska má nielen opozícia, ale aj niektorí členovia strany Hlas-SD.

Zdôvodnenie, že Fico sa snaží vytiahnuť Slovensko z Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), považuje Kaliňák za scestné. "Našim domovom je EÚ, našim domovom je organizácia NATO, ale vnímame aj ďalšie svetové strany sveta, kde sa snažíme ekonomicky budovať ďalšie vzťahy," deklaroval.

V súvislosti s útokom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sa diskutujúci dotkli aj polarizácie spoločnosti a napätej politickej atmosféry. Obaja vyjadrili sústrasť pozostalým tragédie a zaželali rýchle uzdravenie zranenej študentke.

Vinníkov za aktuálny stav vidí Kaliňák do veľkej miery v opozícii, spomenul však aj médiá. Ódor reagoval, že aj opozícia aj koalícia by sa mala zdržať akýchkoľvek vulgarizmov voči druhým ľuďom. "Môj taký naozaj osobný názor je, že keby v politike neboli pán Fico a pán Matovič, tak máme u nás o polovicu menej agresivity," skonštatoval.

Ódor sa obáva nevyspytateľnosti Trumpa

Diskutovalo sa aj o vplyve novozvoleného amerického prezidenta. Nástup Donalda Trumpa do čela americkej administratívy vyvoláva podľa Ódora obavy z neistoty, ktorú spôsobuje nevyspytateľnosť nového šéfa Bieleho domu. Poukázal pritom na riziko zhoršenia obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a USA.

Jeho oponent si naopak myslí, že Trump je čitateľný, záleží však na schopnosti predstaviteľov EÚ byť jeho rovnocenným partnerom. "Už v rámci svojho prvého mandátu sa Donald Trump snažil zasahovať do voľného obchodu a sprísňovať ochranu amerického trhu," upozornil Ódor, ktorý registruje prezidentove vyhlásenia v podobnom duchu aj v súčasnosti.

Vníma preto možnú bezpečnostnú obavu. "To zasa vychádza z nie celkom čitateľných vyhlásení v oblasti medzinárodnej spolupráce a NATO," priblížil.

Kaliňáka naopak nijako neprekvapuje Trumpovo úsilie výrazne posilňovať americké obchodné záujmy a to aj v prípade, že by to malo ísť na úkor Európy. Riziko vidí skôr na strane tých, ktorí budú obhajovať záujmy EÚ. "Mňa nevyrušuje Donald Trump, mňa skôr desí, že na druhej strane je Ursula von der Leyenová, najznámejšia americká lobistka, ktorá doteraz urobila minimum pre konkurencieschopnosť Európy," dodal.

Obaja europoslanci zhodnotili ako nereálne Trumpove požiadavky, aby členské štáty NATO zvýšili svoje príspevky na obranu na päť percent HDP. Podľa Ódora sa Európa musí koncentrovať na vyššiu efektivitu vzájomnej spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti, prínos v tejto oblasti si sľubuje aj od nového eurokomisára pre obranu.

Kaliňák mieni, že je načase zrušiť sankcie EÚ voči Moskve. Upozornil pritom, že sankcie nielenže nedocielili to, aby Rusko ukončilo vojnu, ale okrem ruskej poškodili aj ekonomiky členských krajín únie, vrátane Slovenska. "Hľadám možnosti občianskej iniciatívy, aby sa Európska komisia musela zaoberať zrušením sankcií," povedal.

Obaja poslanci sa zhodli v tom, že rusko-ukrajinský konflikt je potrebné ukončiť čo najskôr. Ódor si cení, že Ukrajinci majú stále odhodlanie brániť sa a bojovať za svoju krajinu. Myslí si, že prezident Volodymyr Zelenskyj požíva doma i medzi lídrami EÚ veľkú autoritu.

Kaliňák naopak skritizoval Zelenského odkazy premiérovi Robertovi Ficovi. Na druhej strane ocenil komunikáciu a úsilie o dobré slovensko-ukrajinské vzťahy zo strany predsedu vlády Ukrajiny Denysa Šmyhaľa. Spoločné medzivládne rokovania budú podľa neho pokračovať.

(tasr)

  |  

Pistorius: Nemecko bude musieť podstatne zvýšiť svoj obranný rozpočet

Nemecko bude musieť v strednodobom horizonte podstatne zvýšiť svoj obranný rozpočet po tom, keď vyprší platnosť osobitného fondu na modernizáciu armády, vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius.

„Po skončení špeciálneho fondu budeme od roku 2028 potrebovať najmenej 85 miliárd eur. To je o 30 miliárd viac ako dnes," povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius v rozhovore, ktorý zverejnil v piatok (17. 1.) denník Süddeutsche Zeitung. Osobitný fond vo výške 100 miliárd eur vláda v Berlíne zriadila v roku 2022 v snahe posilniť nemeckú armádu po ruskej invázii na Ukrajinu.

Výdavky Nemecka na obranu v roku 2024 podľa odhadov dosiahli približne 52 miliárd eur, čo spolu s osobitným fondom predstavuje približne 2 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Nemecko by sa malo usilovať o to, aby výdavky na obranu predstavovali aspoň 3 percentá HDP, uviedol Pistorius.

„Pri troch percentách hovoríme o niečo viac ako 120 miliardách na základe dnešného HDP," povedal s tým, že Nemecko je od tohto cieľa vzdialené. V budúcnosti bude krajina potrebovať konzistentnú úroveň financovania, aby udržala svoje ozbrojené sily na modernej úrovni, dodal Pistorius.

Zvolený prezident USA Donald Trump, ktorý v pondelok (20. 1.) nastúpi do úradu, nedávno vyzval spojencov v NATO, aby na obranu vynakladali 5 percent svojho HDP.

(tasr, dpa)

  |  

Lukašenko omilostil 23 politických väzňov odsúdených za „extrémizmus“

Ľudskoprávne skupiny tvrdia, že v Bielorusku je viac ako tisíc politických väzňov vrátane lídrov protestov, ktoré vypukli po sporných prezidentských voľbách v roku 2020.

Ľudskoprávne skupiny tvrdia, že v Bielorusku je viac ako tisíc politických väzňov vrátane lídrov protestov, ktoré vypukli po sporných prezidentských voľbách v roku 2020.

Lukašenko v sobotu omilosti tri ženy a 20 mužov. Počas uplynulých šiestich mesiacov bolo z bieloruského zajatia prepustených viac ako 200 ľudí. Bielorusko neuviedlo identity prepustených väzňov, a preto nie je jasné, či sa medzi nimi nachádzajú poprední predstavitelia opozície.

Politickí väzni sú podľa AFP v bieloruskom väzení vystavení náročným podmienkam, často im úrady odmietajú prístup k právnikom či kontakt s blízkymi.

Najnovšie z takýchto hromadných prepustení väzňov prišlo len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 26. januára.

V bieloruských prezidentských voľbách oficiálne kandiduje päť predstaviteľov. Súčasný prezident Alexandr Lukašenko je na čele krajiny od roku 1994 a podľa DPA mnohí jeho vládu považujú za autokratickú. V nadchádzajúcich voľbách bude uchádzať o ďalšie znovuzvolenie do funkcie.

V roku 2020 sa Lukašenko sám vyhlásil za víťaza prezidentských volieb, hoci nezávislí pozorovatelia uviedli, že zvíťazila opozičná kandidátka Svetlana Cichanovská.

(tasr)