Preskočiť na obsah
  |  

Líder rakúskej FPÖ a možný budúci kancelár Kickl je proti vystúpeniu z EÚ

Predseda národno pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl však zároveň Brusel v sobotu vyzval na ukončenie „klimatického komunizmu".

„Nijaký člen Slobodnej strany si neželá vystúpenie z Európskej únie," povedal Kickl v obci Vösendorf pri Viedni svojim približne 3-tisíc priaznivcom. Dodal však, že Brusel by mal čo sa týka ekonomiky začať namiesto „sebapresadzovania" so „sebareflexiou". Znížiť by sa podľa jeho slov mala v Únii úroveň byrokracie a skončiť „klimatický komunizmus".

Líder FPÖ okrem toho zopakoval svoju snahu o to, aby sa z Rakúska stala akási „pevnosť" s prísnou politikou voči prisťahovalcom. Viedeň by podľa neho mala zaviesť celý rad nariadení a obmedzení pre migrantov, ako napríklad vecné dávky namiesto vyplácania hotovosti, cestovné certifikáty či deportačné lety pre neúspešných žiadateľov o azyl. Dodal, že riešenie imigrácie siaha ďaleko za hranice Rakúska a týka sa osudu celej Európy.

Kickl (56) odmietol tvrdenia, že je priaznivo naklonený Moskve a namiesto toho sa označil za blízkeho k neutralite. Samotné FPÖ sa stavia proti sankciám EÚ voči Rusku, pripomína DPA. Nemecká agentúra dodáva, že Rakúsko sa vo svojej ústave zaväzuje k neutralite, pričom nie je členom NATO.

FPÖ vyhrala parlamentné voľby z 29. septembra so ziskom takmer 29 percent hlasov, nasledovaná Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) s vyše 26 percentami a sociálnymi demokratmi s vyše 20 percentami.

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen však zostavením novej vlády najskôr poveril vtedajšieho predsedu ľudovcov Karla Nehammera, čo zdôvodnil tým, že všetky ostatné parlamentné strany odmietli so slobodnými spolupracovať. Koaličné rozhovory medzi ÖVP, sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS, ako aj následne medzi ÖVP a SPÖ však začiatkom januára stroskotali. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal Kickl. S ponukou na vytvorenie vlády oslovil práve ľudovcov, s ktorými dosiaľ rokuje.

(tasr, dpa)

  |  

Nigéria sa stala partnerskou krajinou bloku BRICS

Oznámila to Brazília, ktorá tomuto o združeniu rozvíjajúcich sa ekonomík od januára predsedá.

„Vzhľadom na to, že Nigéria je šiesta najľudnatejšia krajina na svete – a najväčšia v Afrike – a zároveň je jednou z kľúčových ekonomík kontinentu, má spoločné záujmy s ostatnými členmi BRICS,“ uviedla brazílska vláda vo vyhlásení zverejnenom v piatok.

Skupina BRICS, ktorá má byť protiváhou zoskupenia siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta G7, vznikla v roku 2009 a pôvodne ju tvorili Brazília, Rusko, India a Čína. O rok neskôr sa pridala Juhoafrická republika, tento rok jej rady rozšírili Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty.

Pozvánku dostala aj Saudská Arábia. O členstvo oficiálne požiadali Turecko, Azerbajdžan a Malajzia.

Nigéria sa Bielorusku, Bolívii, Kube, Kazachstane, Malajzii, Thajsku, Ugande a Uzbekistane stala deviatou partnerskou krajinou BRICS.

Zvolený americký prezident Donald Trump začiatkom decembra pohrozil uvalením 100-percentných ciel na dovoz z členských štátov BRICS, ak budú pokračovať v aktivitách, ktoré ohrozujú pozíciu amerického dolára. Lídri bloku vyjadrili svoj záväzok zaviesť alternatívny platobný systém, ktorý by nebol závislý od dolára.

(tasr, ap)

  |  

Pri nehode na prehliadke bojovej techniky v Česku zomreli dvaja ľudia

Všetky zložky Integrovaného záchranného systému zasahovali v sobotu popoludní pri obci Horní Dvořiště v Juhočeskom kraji, kde sa počas prehliadky historickej vojenskej techniky prevrátilo pásové vozidlo.

Nehoda si vyžiadala dvoch mŕtvych a osem zranených.

Nešťastie sa stalo pri zaniknutej obci Svatomírov neďaleko hraníc s Rakúskom.

„Došlo k prevráteniu vojenského vozidla a zraneniu niekoľkých osôb. Dve osoby bohužiaľ na mieste zomreli,“ uviedol hovorca krajskej polície Milan Bajcura.

Dodal, že išlo o súkromnú akciu, ktorú spoluorganizoval miestny spolok vojenskej histórie, a polícia zisťuje, čo presne sa stalo.

Prítomný bol aj rakúsky záchranný vrtuľník, ktorý bol následne odvolaný.

Hovorca krajských hasičov Roman Krčmář Novinkám potvrdil, že nehoda si vyžiadala celkom osem zranených. Zranenia sú ľahké, dve osoby však previezli do nemocnice.

Hasiči vykonali opatrenia na zamedzenie úniku ropných látok z prevráteného vozidla. Na mieste zasahovalo celkom päť hasičských jednotiek vrátane dvoch dobrovoľníckych.

(tasr, idnes.cz, novinky.cz)

  |  

Do Lotyšska dorazili stovky švédskych vojakov, posilnia tam brigádu NATO

Štokholm to označil za svoju dosiaľ najpočetnejšiu i najvýznamnejšiu operáciu v rámci Severoatlantickej aliancie.

Loď s vojakmi a vybavením motorizovaného pešieho práporu doplávala v sobotu skoro ráno do prístavu v lotyšskom hlavnom meste Riga, a to v sprievode švédskeho letectva aj jednotiek švédskeho a lotyšského námorníctva, oznámila švédska armáda.

Misia pozostávajúca z 550 švédskych vojakov prispeje podľa švédskej armády k odstrašeniu i obrane Aliancie a zabezpečí stabilitu v regióne, pričom „predstavuje dosiaľ najväčší (takýto) záväzok Švédska od jeho (vlaňajšieho) vstupu do NATO".

Agentúra DPA uvádza, že je to vôbec prvýkrát od vlaňajšieho vstupu Švédska do NATO, čo táto severská krajina nasadila svojich vojakov do inej členskej krajiny Aliancie.

Švédski vojaci sa v Lotyšsku pripájajú k jednej z ôsmich brigád NATO na východnom krídle aliancie. Ich prápor je dislokovaný pri meste Ádaži neďaleko Rigy. Vyslanie vojakov schválil v decembri švédsky parlament.

„Posilnenie oddielov NATO v Lotyšsku švédskymi vojakmi je veľmi dôležité pre bezpečnosť nášho regiónu aj podporu našich spoločných obranných schopností," uviedla lotyšská premiérka Evika Siliňová. Lotyšský minister obrany Andris Spruds nasadenie švédskych vojakov označil za jasný znak toho, že „Aliancia je jednotná a na akékoľvek nepriateľské akcie zo strany Ruska jasne zareaguje".

Švédsko vstúpilo do NATO v marci 2024, čím sa stalo 32. členom tejto Aliancie. O vstup do NATO zažiadala táto severská krajina už v roku 2022 spoločne so susedným Fínskom. Obe krajiny, ktoré boli dovtedy neutrálne, sa pre takýto krok rozhodli po vypuknutí ruskej invázii na Ukrajinu. Fínsko vstúpilo do Aliancie už na jar 2023, Švédsko naopak muselo dlho čakať na schválenie svojho členstva Tureckom a Maďarskom.

Lotyšsko leží na tzv. východnom krídle NATO, pričom hraničí ako s Ruskom aj s jeho spojencom Bieloruskom. Lotyšská vláda pritom vníma ruskú inváziu na Ukrajinu ako priame ohrozenie svojej vlastnej bezpečnosti, približuje DPA.

(tasr, ap, dpa)

  |  

Solák končí na čele polície, dočasne ho zastúpi viceprezident zboru Rastislav Polakovič

Ukončenie pôsobenia Ľubomíra Soláka na poste šéfa polície oznámil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Solákov koniec odôvodnil rozsahom celej tragédie. „S ohľadom na ňu som sa s ním dohodol na bezodkladnom ukončení jeho pôsobenia vo funkcii policajného prezidenta," upozornil Šutaj Eštok. Rovnako s okamžitou platnosťou bude odvolaný riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Starej Vsi a dôjde k ďalšiemu vyvodeniu personálnej zodpovednosti na obvodnom oddelení.

Zdôvodnil to tým, že od riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Branislava Zuriana dostal nové informácie zásadného charakteru, v období pred útokom boli identifikované závažné pochybenia zo strany obvodného oddelenia policajného zboru v Spišskej Starej Vsi.

Polícia neprijala dostatočné opatrenia

Minister informoval, že policajné oddelenie bolo informované o histórii študenta, ktorá naznačovala možnú hrozbu, no napriek tomu situáciu nevyhodnotilo adekvátne. „Obvodné oddelenie PZ neprijalo dostatočné preventívne opatrenia napriek tomu, že príslušníci obvodného oddelenia vedeli o tom, že ide o problémového študenta. A boli informovaní aj od učiteľov, aj od žiakov, že tento študent vyvoláva strach na škole," uviedol.

Prisľúbil, že zabezpečí dôkladné vyšetrenie okolností tragédie a prijme opatrenia na zlepšenie preventívnych postupov zo strany polície. „O ďalších informáciách budeme informovať až vtedy, keď to procesná stránka vyšetrovania umožní," doplnil šéf rezortu vnútra.

Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi došlo vo štvrtok k útoku, pri ktorom zomreli dve ženy vo veku 18 a 51 rokov. Išlo o študentku a zástupkyňu riaditeľky školy. Ďalšia žiačka bola zranená. Podozrivého zo spáchania skutku, 18-ročného študenta z Ľubice, ktorý gymnázium navštevoval, polícia obvinila z úkladnej vraždy, rovnako navrhla väzobné stíhanie, s návrhom sa stotožnil aj prokurátor.

Opozícia žiada aj odstúpenie ministra

Koniec Soláka vo funkcii je podľa opozičného KDH na mieste, pretože podľa hnutia nedokázal kompetentne a odborne viesť policajný zbor. "Jeho odchod však nestačí, svojej funkcie by sa mal vzdať minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD)," vyhlásili kresťanskí demokrati.

"PZ je v rozvrate, už dávno pod vedením ministra vnútra stratil schopnosť odhaľovať trestnú činnosť v dôsledku politických zásahov a organizačného chaosu," tlmočila názor KDH hovorkyňa hnutia Lenka Kovárová. "Výsledkom súčasného stavu v polícii je zníženie jej dôvery, odchody policajtov, rozvrat NAKA a neriešenie zásadných hrozieb, ktorým Slovensko denne čelí," dodala.

O tom, že minister vnútra by mal prijať politickú zodpovednosť a okamžite odstúpiť z funkcie ministra vnútra je presvedčený aj exminister vnútra a poslanec Národnej rady SR Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Informoval o tom hovorca hnutia Slovensko Matúš Bystriansky.

"Odstúpenie policajného prezidenta život dvom nevinným ľuďom nevráti. Opakovane sme vyzývali Matúša Šutaja Eštoka, aby svojho neschopného policajného prezidenta odvolal, to neurobil," odôvodnil Mikulec.

Predseda liberálov Branislav Gröhling dodal, že o policajnom prezidentovi Ľubomírovi Solákovi počuli dvakrát. "Prvýkrát, keď bol vymenovaný, druhýkrát, keď odstúpil. Koniec neviditeľného policajného prezidenta je potvrdením rozkladu polície na Slovensku a nezvládania rezortu ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD)," zdôraznil.

Solák a ani Šutaj Eštok podľa tímlídra SaS pre bezpečnosť Juraja Krúpu nezvládli riadenie PZ a bezpečnosť obyvateľov. Podľa poslankyne parlamentu Martiny Bajo Holečkovej sa čakalo na vhodnú chvíľu, keď bude Solák vymenený. Poslankyňa tvrdí, že na stoličku policajného šéfa zasadne Branislav Zurian.

(tasr, mm)

  |  

Bývalá europoslankyňa čelí obvineniu v kauze Katargate

Bývalú poslankyňu Európskeho parlamentu Mariu Arenovú obvinili z účasti na organizovanej trestnej činnosti v rámci korupčnej kauzy známej ako Katargate.

Arenová túto informáciu potvrdila pre belgické médiá. Kauza Katargate zahŕňa obvinenia, že viacerí poslanci Európskeho parlamentu a ďalší predstavitelia prijímali finančné odmeny a dary výmenou za politické služby v prospech krajín ako Katar či Maroko, referuje portál Politico.

Arenovú, belgickú socialistickú političku, vypočul vyšetrujúci sudca minulý štvrtok, pričom ešte začiatkom roka 2024 ju polícia vypočúvala ako podozrivú. 

Pre denník La Libre Belgique Arenová uviedla, že je obvinená z účasti na organizovanej trestnej činnosti, no nie z korupcie ani prania špinavých peňazí. Väčšina ostatných obvinených v tejto kauze čelí všetkým trom obvineniam.

„Dva roky som sledovala, ako moje meno špinili v médiách, ktoré naznačovali, že som prijímala dary výmenou za politické služby. Vyšetrujúci sudca však tieto obvinenia nepotvrdil,“ vyhlásila Arena pre denník. „Som obvinená len preto, že poznám ľudí, ktorí sú sami obvinení z korupcie,“ dodala.

Arenová bola v čase vypuknutia škandálu významnou osobnosťou frakcie Socialistov a demokratov a predsedníčkou výboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva. V januári 2023 odstúpila z funkcie predsedníčky po tom, čo sa zistilo, že nepotvrdila, že cestu jej financoval Katar. Toto pochybenie pripísala svojmu asistentovi. Na post poslankyne rezignovala po skončení volebného obdobia v roku 2024.

Belgické orgány stále vedú vyšetrovanie prípadu, ktorý zahŕňa aj ďalších hlavných aktérov, ako je bývalá podpredsedníčka Európskeho parlamentu Eva Kailová a údajný hlavný organizátor korupčného mechanizmu, bývalý europoslanec Antonio Panzeri.

(mm)