Preskočiť na obsah
  |  

Orbán: Rok 2025 bude kľúčový pre odstránenie vplyvu Sorosovej siete z Európy

Maďarský premiér Viktor Orbán označil rok 2025 za zásadný v boji proti vplyvu globalistických štruktúr v Európe.

V nadväznosti na očakávaný návrat Donalda Trumpa do prezidentského úradu vyjadril nádej na „veľký zlatý vek“. Zdôraznil však potrebu pokračovať v boji proti vplyvu „Sorosovej siete“.

Orbán vo svojom pravidelnom piatkovom rozhovore pre Kossuth Rádió označil pondelkovú inauguráciu Trumpa za začiatok novej éry. „Od utorka vyjde nad západným svetom iné slnko,“ vyhlásil. Zároveň kritizoval politiku administratívy Joea Bidena, ktorú označil za globalistickú, a poukázal na jej vplyv na vojnu na Ukrajine či na migráciu.

Premiér sa ostro vyjadril na adresu Georgea Sorosa, ktorého označil za symbol globalistickej politiky v Bruseli. „Soros má Brusel vo vrecku. Financuje svoju sieť z našich peňazí, čo je neprípustné,“ uviedol Orbán. Vyzval ostatných európskych lídrov, aby sa pridali k Maďarsku v boji za obnovenie suverenity na kontinente.

Orbán tiež kritizoval ideológie, ktoré spája s americkými demokratmi, vrátane podpory LGBT komunity či genderovej politiky, a tvrdil, že tieto prístupy sú v rozpore s maďarskými hodnotami.

Orbán očakáva zlepšenie maďarsko-amerických vzťahov pod vedením Donalda Trumpa, ktorého nazval blízkym spojencom. Vyjadril optimizmus ohľadne ekonomického rastu Maďarska a prínosu novej éry pre maďarské rodiny a hospodárstvo.

Maďarský premiér ostro kritizoval bývalého amerického veľvyslanca v Maďarsku Davida Pressmana, ktorého obvinil z presadzovania globalistických agend a propagácie LGBT ideológie. Pressman podľa Orbána neuspel v snahe zmeniť maďarskú politiku.

Orbán uzavrel, že rok 2025 bude pre Maďarsko a Európu kľúčový, pričom očakáva koniec rokov konfliktov a začiatok éry obnovy, ktorá má priniesť hmatateľné výhody pre občanov.

(mm)

  |  

Generálna prokuratúra odmieta tvrdenia Daniela Lipšica v súvislosti s kauzou MH Manažment

Vyjadrenia prokurátora Daniela Lipšica odzneli v rozhovore pre reláciu 360ka 17. januára 2025.

Lipšic tvrdil, že vedúci oddelenia závažnej kriminality GP SR Hrivnák bol vedením prokuratúry upozornený, či si je vedomý, že jeho rozhodnutie v kauze MH Manažment bolo „protikoaličné a/alebo nepolitické.“

GP označila tieto tvrdenia za nepravdivé, vymyslené a bez akéhokoľvek reálneho základu, pričom ich považuje za osočujúce voči vedeniu prokuratúry. Podľa vyhlásenia ide o nekorektný útok, ktorý je v rozpore s pravidlami prokurátorskej etiky, "najmä s princípmi dôveryhodnosti, zdvorilosti a slušnosti, ktoré sú kľúčové pre budovanie dôvery verejnosti v prokuratúru".

„Znevažujúci a očierňujúci slovný útok na vedenie GP SR v konečnom dôsledku poškodzuje celú prokuratúru a môže vážne oslabiť dôveru v jej nestrannosť,“ uviedla prokuratúra vo svojom stanovisku.

Zdôraznila, že si dlhodobo zakladá na apolitickosti, nestrannosti a objektívnosti pri výkone svojej činnosti a ochrane zákonnosti. Zároveň oznámila, že nepravdivé a dehonestujúce tvrdenia budú predmetom zodpovednostného konania.

(mm, tasr)

  |  

Líder rakúskej FPÖ a možný budúci kancelár Kickl je proti vystúpeniu z EÚ

Predseda národno pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl však zároveň Brusel v sobotu vyzval na ukončenie „klimatického komunizmu".

„Nijaký člen Slobodnej strany si neželá vystúpenie z Európskej únie," povedal Kickl v obci Vösendorf pri Viedni svojim približne 3-tisíc priaznivcom. Dodal však, že Brusel by mal čo sa týka ekonomiky začať namiesto „sebapresadzovania" so „sebareflexiou". Znížiť by sa podľa jeho slov mala v Únii úroveň byrokracie a skončiť „klimatický komunizmus".

Líder FPÖ okrem toho zopakoval svoju snahu o to, aby sa z Rakúska stala akási „pevnosť" s prísnou politikou voči prisťahovalcom. Viedeň by podľa neho mala zaviesť celý rad nariadení a obmedzení pre migrantov, ako napríklad vecné dávky namiesto vyplácania hotovosti, cestovné certifikáty či deportačné lety pre neúspešných žiadateľov o azyl. Dodal, že riešenie imigrácie siaha ďaleko za hranice Rakúska a týka sa osudu celej Európy.

Kickl (56) odmietol tvrdenia, že je priaznivo naklonený Moskve a namiesto toho sa označil za blízkeho k neutralite. Samotné FPÖ sa stavia proti sankciám EÚ voči Rusku, pripomína DPA. Nemecká agentúra dodáva, že Rakúsko sa vo svojej ústave zaväzuje k neutralite, pričom nie je členom NATO.

FPÖ vyhrala parlamentné voľby z 29. septembra so ziskom takmer 29 percent hlasov, nasledovaná Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) s vyše 26 percentami a sociálnymi demokratmi s vyše 20 percentami.

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen však zostavením novej vlády najskôr poveril vtedajšieho predsedu ľudovcov Karla Nehammera, čo zdôvodnil tým, že všetky ostatné parlamentné strany odmietli so slobodnými spolupracovať. Koaličné rozhovory medzi ÖVP, sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS, ako aj následne medzi ÖVP a SPÖ však začiatkom januára stroskotali. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal Kickl. S ponukou na vytvorenie vlády oslovil práve ľudovcov, s ktorými dosiaľ rokuje.

(tasr, dpa)

  |  

Nigéria sa stala partnerskou krajinou bloku BRICS

Oznámila to Brazília, ktorá tomuto o združeniu rozvíjajúcich sa ekonomík od januára predsedá.

„Vzhľadom na to, že Nigéria je šiesta najľudnatejšia krajina na svete – a najväčšia v Afrike – a zároveň je jednou z kľúčových ekonomík kontinentu, má spoločné záujmy s ostatnými členmi BRICS,“ uviedla brazílska vláda vo vyhlásení zverejnenom v piatok.

Skupina BRICS, ktorá má byť protiváhou zoskupenia siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta G7, vznikla v roku 2009 a pôvodne ju tvorili Brazília, Rusko, India a Čína. O rok neskôr sa pridala Juhoafrická republika, tento rok jej rady rozšírili Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty.

Pozvánku dostala aj Saudská Arábia. O členstvo oficiálne požiadali Turecko, Azerbajdžan a Malajzia.

Nigéria sa Bielorusku, Bolívii, Kube, Kazachstane, Malajzii, Thajsku, Ugande a Uzbekistane stala deviatou partnerskou krajinou BRICS.

Zvolený americký prezident Donald Trump začiatkom decembra pohrozil uvalením 100-percentných ciel na dovoz z členských štátov BRICS, ak budú pokračovať v aktivitách, ktoré ohrozujú pozíciu amerického dolára. Lídri bloku vyjadrili svoj záväzok zaviesť alternatívny platobný systém, ktorý by nebol závislý od dolára.

(tasr, ap)

  |  

Pri nehode na prehliadke bojovej techniky v Česku zomreli dvaja ľudia

Všetky zložky Integrovaného záchranného systému zasahovali v sobotu popoludní pri obci Horní Dvořiště v Juhočeskom kraji, kde sa počas prehliadky historickej vojenskej techniky prevrátilo pásové vozidlo.

Nehoda si vyžiadala dvoch mŕtvych a osem zranených.

Nešťastie sa stalo pri zaniknutej obci Svatomírov neďaleko hraníc s Rakúskom.

„Došlo k prevráteniu vojenského vozidla a zraneniu niekoľkých osôb. Dve osoby bohužiaľ na mieste zomreli,“ uviedol hovorca krajskej polície Milan Bajcura.

Dodal, že išlo o súkromnú akciu, ktorú spoluorganizoval miestny spolok vojenskej histórie, a polícia zisťuje, čo presne sa stalo.

Prítomný bol aj rakúsky záchranný vrtuľník, ktorý bol následne odvolaný.

Hovorca krajských hasičov Roman Krčmář Novinkám potvrdil, že nehoda si vyžiadala celkom osem zranených. Zranenia sú ľahké, dve osoby však previezli do nemocnice.

Hasiči vykonali opatrenia na zamedzenie úniku ropných látok z prevráteného vozidla. Na mieste zasahovalo celkom päť hasičských jednotiek vrátane dvoch dobrovoľníckych.

(tasr, idnes.cz, novinky.cz)

  |  

Do Lotyšska dorazili stovky švédskych vojakov, posilnia tam brigádu NATO

Štokholm to označil za svoju dosiaľ najpočetnejšiu i najvýznamnejšiu operáciu v rámci Severoatlantickej aliancie.

Loď s vojakmi a vybavením motorizovaného pešieho práporu doplávala v sobotu skoro ráno do prístavu v lotyšskom hlavnom meste Riga, a to v sprievode švédskeho letectva aj jednotiek švédskeho a lotyšského námorníctva, oznámila švédska armáda.

Misia pozostávajúca z 550 švédskych vojakov prispeje podľa švédskej armády k odstrašeniu i obrane Aliancie a zabezpečí stabilitu v regióne, pričom „predstavuje dosiaľ najväčší (takýto) záväzok Švédska od jeho (vlaňajšieho) vstupu do NATO".

Agentúra DPA uvádza, že je to vôbec prvýkrát od vlaňajšieho vstupu Švédska do NATO, čo táto severská krajina nasadila svojich vojakov do inej členskej krajiny Aliancie.

Švédski vojaci sa v Lotyšsku pripájajú k jednej z ôsmich brigád NATO na východnom krídle aliancie. Ich prápor je dislokovaný pri meste Ádaži neďaleko Rigy. Vyslanie vojakov schválil v decembri švédsky parlament.

„Posilnenie oddielov NATO v Lotyšsku švédskymi vojakmi je veľmi dôležité pre bezpečnosť nášho regiónu aj podporu našich spoločných obranných schopností," uviedla lotyšská premiérka Evika Siliňová. Lotyšský minister obrany Andris Spruds nasadenie švédskych vojakov označil za jasný znak toho, že „Aliancia je jednotná a na akékoľvek nepriateľské akcie zo strany Ruska jasne zareaguje".

Švédsko vstúpilo do NATO v marci 2024, čím sa stalo 32. členom tejto Aliancie. O vstup do NATO zažiadala táto severská krajina už v roku 2022 spoločne so susedným Fínskom. Obe krajiny, ktoré boli dovtedy neutrálne, sa pre takýto krok rozhodli po vypuknutí ruskej invázii na Ukrajinu. Fínsko vstúpilo do Aliancie už na jar 2023, Švédsko naopak muselo dlho čakať na schválenie svojho členstva Tureckom a Maďarskom.

Lotyšsko leží na tzv. východnom krídle NATO, pričom hraničí ako s Ruskom aj s jeho spojencom Bieloruskom. Lotyšská vláda pritom vníma ruskú inváziu na Ukrajinu ako priame ohrozenie svojej vlastnej bezpečnosti, približuje DPA.

(tasr, ap, dpa)