Preskočiť na obsah
  |  

Ben-Gvir ohlásil odchod z izraelskej vlády

Radikálny minister národnej bezpečnosti pristúpil k avizovanému kroku z dôvodu prijatia dohody o prímerí v Pásme Gazy, píše agentúra AP.

Izraelský pravicový minister Itamar Ben-Gvir v sobotu oznámil, že spolu so svojimi spolustraníkmi vystúpi z vlády. Dôvodom je nesúhlas so schválenou dohodou o prímerí v Pásme Gazy, ktorá začne platiť v nedeľu ráno.

Ben-Gvir plánuje podať demisiu v nedeľu ráno. Prímerie nadobudne účinnosť o 8.30 miestneho času (7.30 SEČ).

Minister označil dohodu za „nezodpovednú“. Jeho rezignácia nebude znamenať pád vlády ani koniec dohody o prímerí, no naruší stabilitu kabinetu v chúlostivom čase a mohla by viesť k jeho rozpadu, ak by sa k Ben-Gvirovi pridali ďalší zo súčasných spojencov premiéra Benjamina Netanjahua, vysvetlila AP.

Izraelská vláda oficiálne schválila uzavretie dohody o prímerí a výmene rukojemníkov s militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy na zasadnutí v piatok neskoro večer. Vojna v Gaze sa začala 7. októbra 2023 po rozsiahlom útoku militantov vedených Hamasom na južný Izrael.

Ben-Gvir už v uplynulých dňoch ohlásil, že v prípade schválenia dohody vystúpi jeho strana Židovská sila (Otzma Jehudit) z vládnej koalície. Poukázal najmä na bezpečnostné riziká spojené s prepustením palestínskych väzňov, ktorých označil za teroristov.

Voči dohode vystupoval aj radikálny pravicový minister financií Bezalel Smotrič. Obaja spolu s ďalšími šiestimi členmi kabinetu hlasovali na piatkovom zasadnutí proti jej prijatiu.

(tasr)

  |  

Trump po inaugurácii podpíše rekordne veľa výnosov

Zvolený prezident USA potvrdil, že výkonné nariadenia sa z väčšej časti budú týkať masovej nelegálnej migrácie, citovala ho agentúra AFP.

Nastupujúci šéf Bieleho domu Donald Trump v sobotnom rozhovore pre televíziu NBC News vyhlásil, že hneď po zložení prezidentskej prísahy plánuje podpísať rekordné množstvo výkonných nariadení.

Plánované dekréty sa podľa Trumpa budú týkať aj masových deportácií prisťahovalcov bez dokladov. Hoci neuviedol presný dátum alebo mesto, kedy a kde začnú, sľúbil, že sa tak stane čoskoro.

„Začnú sa veľmi skoro, veľmi rýchlo,“ povedal Trump. „Nemôžem povedať, v akých mestách, pretože veci sa vyvíjajú. A nemyslím si, že chceme povedať, o ktoré mesto ide. Uvidíte to na vlastné oči,“ dodal. Nelegálnych migrantov kolektívne označil za zločincov, keďže prekračujú hranice štátov v rozpore s americkým právom.

Očakáva sa, že Trump taktiež zruší mnohé dekréty, ktoré schválil končiaci prezident Joe Biden, dodala AFP.

Pre NBC sa tiež vyjadril k piatkovému rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA odobriť zákon, podľa ktorého musí čínsky vlastník predať sociálnu sieť TikTok do nedele, inak bude v USA platforma zakázaná. Súčasťou zákona je prechodné obdobie 90 dní, počas ktorého sa môže zákaz oddialiť.

„Deväťdesiatdňové predĺženie je niečo, čo s najväčšou pravdepodobnosťou urobíme, pretože je to vhodné... Musíme sa na to dôkladne pozrieť. Je to veľmi vážna situácia,“ povedal Trump s tým, že o svojom rozhodnutí bude podľa všetkého informovať už v pondelok.

Nastupujúci americký prezident tiež oznámil, že koncom budúceho týždňa navštívi požiarmi sužovanú južnú Kaliforniu, v ktorej od 8. januára zúri neuhasiteľný živel. Reagoval tak na pozvanie guvernérom Gavinom Newsomom, ktorý ho tiež nepriamo obvinil z „politizácie tragédie“.

„Chcel som ísť už včera, ale povedal som si, že bude lepšie, keď pôjdem ako prezident. Myslím si, že to bude o niečo vhodnejšie,“ dodal.

Newsom minulý týždeň pozval Trumpa na návštevu postihnutého regiónu a vyhlásil, že ľudia by nemali „politizovať ľudskú tragédiu alebo šíriť dezinformácie“. Toto vyjadrenie prišlo po tom, ako Trump žiadal jeho odstúpenie z funkcie pre nedostatok vody na hasenie požiarov údajne spôsobený Newsomovou politikou. Podľa guvernéra boli tieto obvinenia neopodstatnené.

(tasr)

  |  

Kórejský súd schválil vydanie zatykača na prezidenta Jun Sok-jola

Súd v Soule schválil v nedeľu ráno miestneho času žiadosť protikorupčného úradu o vydanie zatykača na prezidenta Jun Sok-jola za jeho pokus o vyhlásenie stanného práva začiatkom decembra 2024, čím zároveň predĺžil jeho vyšetrovaciu väzbu.

Sudca zdôvodnil tento krok hrozbou zničenia dôkazov. Jun Sok-jol sa tak stal prvým úradujúcim prezidentom v novodobých dejinách Južnej Kórey, ktorého vzali do väzby.

Jun Sok-jola zadržali vyšetrovatelia Úradu pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) v stredu a previezli ho do svojho sídla, kde ho chceli vypočuť. Jun však odmieta vypovedať a tvrdí, že CIO nemá právomoc ho zatknúť.

Prvý zatykač platil len 48 hodín, CIO preto v piatok požiadal o jeho predĺženie.

Po vydaní nového zatykača môžu vyšetrovatelia držať prezidenta zbaveného právomocí vo väzbe 20 dní. Do tejto lehoty sa ráta aj čas od jeho stredajšieho zatknutia.

CIO chce po desiatich dňoch postúpiť vyšetrovanie prezidenta prokuratúre. Očakáva sa, že tá ho obžaluje pred uplynutím 20-dňovej väzby.

Po vydaní nového zatykača nahnevaní stúpenci prezidenta vtrhli do priestorov súdu a vykrikovali jeho meno.

Jun Sok-jol prekvapujúco vyhlásil stanné právo 3. decembra, keď sa v parlamente konala rozprava o budúcoročnom rozpočte. Tento krok zdôvodnil údajnými sympatiami opozície k Severnej Kórei. Opozíciou ovládaný parlament však využil svoje právo veta, ktoré musel Jun rešpektovať a po niekoľkých hodinách stanné právo zrušil. Poslanci následne 14. decembra odhlasovali začatie impeachmentu, o ktorom rozhodne ústavný súd. Junovi bol medzitým pozastavený výkon funkcie. Vyhlásenie stanného práva uvrhlo Južnú Kóreu do najhoršej politickej krízy za posledné desaťročia.

(tasr, jonhap)

  |  

NHL: Tatar asistoval, New Jersey prehralo s Philadelphiou 1:3

Slovenský hokejista Tomáš Tatar bodoval v zámorskej profilige prvýkrát od 29. novembra 2024, zaznamenal desiaty kanadský bod v sezóne.

V 42 dueloch má bilanciu tri góly a sedem asistencií. Tatar bol v 3. minúte na začiatku akcie, ktorá vyvrcholila gólovou strelou obrancu Dougieho Hamiltona od modrej čiary.

Flyers však skóre otočili. V 22. minúte vyrovnal ruský nováčik Matvej Mičkov a v závere hostia strhli víťazstvo na svoju stranu gólmi Bobbyho Brinka a Travisa Konecného. Dvomi asistenciami prispel Tyson Foerster, brankárovi Samuelovi Erssonovi stačilo na výhru 12 úspešných zákrokov. Tatar nastúpil opäť vo štvrtom útoku "diablov", počas 11 minút na ľade si pripísal aj plusový bod a jeden hit. Devils prehrali tretí zápas za sebou a ôsmy z uplynulých jedenástich, "letci" pridali štvrtý triumf z piatich stretnutí.

(tasr)

  |  

Netanjahu: Izrael v Gaze neskončí, kým nebudú splnené všetky vojenské ciele

V príhovore odvysielanom v sobotu večer krátko pred začiatkom platnosti dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov medzi Izraelom a Hamasom to oznámil izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Prvú 42-dňovú fázu dohody označil za „dočasné prímerie“. Netanjahu uviedol, že končiaci americký prezident Joe Biden i jeho nástupca Donald Trump zdôraznili, že Izrael má právo pokračovať vo vojenskej operácii v Pásme Gazy, ak sa nerealizujú ďalšie fázy dohody. Dodal, že USA poskytnú Izraelu potrebné zbrane.

Netanjahu ďalej povedal, že Izrael počas rokovaní o prímerí sprostredkovaných USA a Katarom trval na troch veciach: práve pokračovať v bojoch, ak to bude potrebné, a to s podporou USA; požadoval výrazné zvýšenie počtu živých rukojemníkov prepustených v prvej fáze prímeria; trval tiež na zachovaní prítomnosti svojich vojakov vo Filadelfskom koridore lemujúcom hranice medzi Pásmom Gazy a Egyptom.

Netanjahu konštatoval, že Izrael počet svojich vojakov vo Filadelfskom koridore v prvej fáze prímeria zvýši, čo je však v rozpore s podmienkami dohody, poznamenal TOI.

Izraelský premiér avizoval, že Palestínčania prepustení z izraelských väzníc, odsúdení za vraždu, nepôjdu na Západný breh Jordánu, ale buď do Pásma Gazy, alebo na iné miesta. Väzňov odsúdených za terorizmus, nie však za vraždu, dopravia do Predjordánska a do Východného Jeruzalema.

„K dnešnému dňu sme priviedli domov 157 našich rukojemníkov, z ktorých 117 sa vrátilo živých," vyhlásil Netanjahu. „V rámci dohody, ktorá bola ratifikovaná, privedieme domov ďalších 33 našich bratov a sestier, väčšinu z nich živých," dodal.

Dohodu s Hamasom bolo podľa Netanjahua možné dosiahnuť vďaka hrdinstvu izraelských vojakov, ako aj vďaka tomu, že Izrael počas rokovaní odolal silnému tlaku.

Netanjahov úrad vydal krátko predtým vyhlásenie, v ktorom pohrozil, že Izrael nezačne s realizáciou dohody o prímerí, kým od Hamasu nedostane zoznam rukojemníkov, ktorí majú byť prepustení v nedeľu.

Podľa dohody je Hamas povinný poskytnúť zoznam prepustených rukojemníkov najmenej 24 hodín pred prvou výmenou, ktorá je plánovaná v nedeľu o 16.00 miestneho času (15.00 h SEČ).

Prvá fáza prímeria dohodnutého medzi Izraelom a Hamasom má vstúpiť do platnosti v nedeľu ráno o 08.30 h miestneho času (07.30 h SEČ). Prepustených má byť 33 izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a 1904 Palestínčanov z izraelských väzníc. V krátkom čase má byť znovu otvorený hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy, výrazne sa zvýši prísun humanitárnej pomoci pre Palestínčanov a izraelská armáda by sa mala stiahnuť z husto obývaných oblastí Pásma Gazy, píše agentúra DPA.

V Jeruzaleme vyšli v sobotu večer do ulíc stovky ľudí podporujúcich dohodu o prímerí. Jej odporcovia demonštrovali v Tel Avive.

(tasr, times of israel)

  |  

Najmenej 70 ľudí zahynulo pri výbuchu cisterny s benzínom v Nigérii

Šéf nigérijského úradu pre bezpečnosť cestnej premávky (FRSC) uviedol, že k nehode cisterny s približne 60-tisíc litrami benzínu došlo okolo 10.00 h na križovatke spájajúcej hlavné mesto Abuja so severnejším mestom Kaduna.

Ľudia sa po prevrátení cisterny prihrnuli na miesto, aby si z nej odčerpali benzín, ktorého ceny v tejto africkej krajine v ostatnom čase prudko stúpli.

Väčšina z obetí bola podľa šéfa FRSC doslova spálená na nepoznanie. Na mieste sa podľa neho najskôr zhromaždil početný dav, ktorý sa snažil nabrať si benzín. Cisterna však zrazu vybuchla, pričom plamene pohltili aj vedľajšiu cisternu. Nespresnený počet ľudí utrpel zranenia; popáleniny rôzneho stupňa.

Nigérijský prezident Bola Tinubu zrušil vlani dotácie na pohonné hmoty, v dôsledku čoho sa prudko zvýšili ceny základných potravín aj iných tovarov, čo vyvolalo protesty.

Cena benzínu sa napríklad za 18 mesiacov zvýšila päťnásobne, v dôsledku čoho mnohí obyvatelia riskujú životy, keď sa snažia zaobstarať si palivo pri obdobných nehodách cistern.

Takéto nehody sú pritom v Nigérii pomerne časté, len v októbri zahynulo pri jednej z nich na severe krajiny vyše 170 ľudí. V priebehu roka 2020 zaznamenal FRSC v celej krajine dovedna až 1531 takýchto nehôd. Prišlo pri nich o život prinajmenšom 535 ľudí a ďalších 1142 utrpelo zranenia.

(tasr, afp)