Preskočiť na obsah
  |  

V Časiv Jare sa na frontovej línii stále nachádzajú civilisti

Viac ako 200 ľudí ostalo v meste na východe Ukrajiny, ktoré je cieľom náporu ruskej armády, povedal hovorca tamojších ukrajinských síl Dmytro Zaporožec v utorok pre agentúru AFP.

Mesto Časiv Jar, strategicky dôležité vojenské centrum ležiace v Doneckej oblasti, je terčom útokov ruských vojakov už od roku 2022, a je z veľkej časti zničené. Pred ruskou inváziou v ňom žilo približne 12-tisíc ľudí, citovala AFP údaje ukrajinskej vojenskej správy.

„Podľa vojenskej správy žije v meste 229 ľudí,“ povedal Zaporožec. Dodal, že prevažnú väčšinu z nich predstavujú seniori, osoby so zdravotným postihnutím, a tiež ľudia, ktorí sa o nich starajú.

Hovorca ďalej priblížil, že ukrajinská vojenská správa už pre týchto civilistov nemôže zriaďovať prístrešky ani distribuovať im potraviny z dôvodu prebiehajúcich „nepriateľských bojových akcií“ zo strany Ruska vrátane útokov dronmi.

V súčasnosti podľa neho nie je zrejmé, v akých podmienkach títo ľudia momentálne fungujú. „Vieme jedine to, že poveternostné podmienky – neprítomnosť silných mrazov – umožňujú ľuďom v takýchto podmienkach prežiť,“ dodal.

Časiv Jar by bol pre ruskú armádu veľkým strategickým ziskom, nachádza sa totiž v blízkosti väčších miest ako Kosťantynivka a Kramatorsk, ktoré sú taktiež dôležitými základňami ukrajinskej armády. Ukrajina si v Časiv Jare udržuje kontrolu nad bývalou tehelňou, ku ktorej sa však podľa Zaporožca približujú ruské sily.

Hovorca dodal, že ruské sily sa v značne zdevastovanom meste rýchlo presúvajú v „malých útočných skupinách“ pozostávajúcich z troch až ôsmich ľudí, čo označil za „účinnú“ taktiku. Vysvetlil, že je totiž veľmi ťažké odolávať takýmto malým rozptýleným skupinám, ktoré sa neustále rýchlo presúvajú.

(tasr)

  |  

Časť štátov USA žaluje Trumpa za nariadenie o automatickom udelení občianstva

Trumpov príkaz, ak bude platný, nadobudne platnosť 30 dní od jeho podpísania.

Koalícia štátov americkej Únie naklonených demokratom začala v utorok podnikať právne kroky s cieľom zablokovať plán prezidenta USA Donalda Trumpa skoncovať v Spojených štátoch s praxou automatického udeľovania amerického občianstva každému, kto sa narodí na území USA.

Žaloba podaná 18 štátmi - vrátane Kalifornie a New Yorku - prichádza deň po tom, ako Trump nastúpil do úradu a v rýchlom slede podpísal a zverejnil sériu výkonných nariadení, ktoré podľa neho majú vniesť zásadné zmeny do imigračného systému.

Jedným z týchto nariadení je príkaz eliminujúci automatické udeľovanie občianstva každému, kto sa narodil na území USA, čo je právny nárok údajne zaručený 14. dodatkom ústavy USA.

Ak by sa toto nariadenie implementovalo, znemožnilo by federálnej vláde vydávať pasy, osvedčenia o občianstve alebo iné dokumenty deťom, ktorých matky sú v USA nelegálne alebo dočasne a ktorých otec nie je občanom USA ani tam nemá trvalý pobyt.

Daná žaloba bola podaná na federálnom súde v štáte Massachusetts. S podobnou žalobou podanou v New Hampshire sa na súd obrátila aj Americká únia občianskych slobôd (ACLU).

Spomínaný 14. dodatok bol prijatý po občianskej vojne v USA ako súčasť snahy zabezpečiť práva bývalých otrokov a ich detí.

Okrem iného sa v ňom píše, že "všetky osoby narodené alebo naturalizované v Spojených štátoch a podliehajúce ich jurisdikcii sú občanmi Spojených štátov a štátu, v ktorom majú bydlisko."

Trumpov príkaz, ak bude platný, nadobudne platnosť 30 dní od jeho podpísania.

Aj Trump bezprostredne po podpise nariadenia pripustil, že pravdepodobne bude v súvislosti s ním čeliť právnym problémom.

Trump okrem toho - nesprávne - tvrdil, že Spojené štáty sú jedinou krajinou na svete, ktorá udeľuje občianstvo na základe miesta narodenia. Robia to aj desiatky ďalších štátov vrátane susednej Kanady a Mexika.

(tasr, afp)

  |  

Slovan prehral so Stuttgartom 1:3. V Lige majstrov zostáva bez bodu

V neúplnej tabuľke patrí Slovanu predposledná 35. priečka bez bodového zisku. "Belasí" uzatvoria ligovú fázu v najprestížnejšej klubovej súťaži o osem dní neskôr (29. januára) na ihrisku Bayernu Mníchov.

Futbalisti ŠK Slovan Bratislava prehrali aj svoj siedmy zápas v Lige majstrov 2024/2025. V utorňajšom súboji na Tehelnom poli podľahli VfB Stuttgart 1:3.

Úradujúci nemecký vicemajster bol od úvodu lepší a už v prvom polčase sa dvakrát presadil Jamie Leweling. Krídelník najprv ťažil z práce Deniza Undava a po polhodine hry z dorážky opäť prekonal Dominika Takáča. Stuttgart dominoval vo všetkých štatistikách, Slovanu dovolil prvú strelu na bránku až v 79. minúte. Krátko na to dostal domácich späť do hry striedajúci Idjessi Metsoko, no krátko na to odpovedal Fabian Rieder.

Hostia vstúpili do zápasu lepšie, keď sa po niekoľkých sekundách uvoľnil v šestnástke Führich a Takáč vyrazil jeho pokus na roh. Stuttgart bol nebezpečný vpredu, po rohoch sa síce ešte nepresadil, no v 11. minúte už otvoril skóre. Undav sa dostal za obranu, našiel ešte Lewelinga, ktorý poslal favorita do vedenia. Domácim robil problémy pressing súpera a väčšinu času sa hralo pred brankárom Takáčom.

V 25. minúte sa dostal za obranu Strelec, ale pred šestnástkou ho fauloval Rouault a Slovan mal k dispozícii priamy kop. Wimmer však mieril nad bránku. Hostia ľahko prechádzali cez obranu súpera a v 36. minúte pridali druhý gól. Millot sa vyhol postaveniu mimo hry, jeho strelu ešte Takáč vyrazil, no Lewelingova dorážka prepadla domácemu brankárovi do siete. Slovan sa len minimálne dostával pred Nübela, niekoľkokrát dobre zapracoval Strelec, ale z jeho dobrého napádania tím nevyťažil ani jednu strelu na bránku. Leweling mohol pred prestávkou skompletizovať hetrik, no z tesnej blízkosti minul.

Druhé dejstvo začali domáci aktívnejšie, ale Stuttgart pracoval dobre v defenzíve. Po hodine hry sa uvoľnil v šestnástke Marcelli, ale obranca súpera zblokoval jeho strelu. Krátko na to sa dostal do ofenzívy Mak, no tiesnený nezakončil. Na druhej strane mohli hostia pridať tretí presný zásah. Undav sa dostal opäť za obranu, prihral ešte Mittelstädtovi, Takáč predviedol kvalitný zákrok.

V 75. minúte Mittelstädt našiel v šestnástke striedajúceho Demiroviča, no zakončil tesne vedľa pravej žrde. Slovan prvýkrát ohrozil bránku nemeckého tímu až v 79. minúte, Barseghjanovu strela však Nübel bezpečne zneškodnil. Po veľkej chybe Metsoka išiel sám na bránu kapitán Undav, Takáč sa blysol ďalším zákrokom. Metsoko to však napravil o chvíľu neskôr, Barseghjan ho našiel presnou prihrávkou a útočník prekonal Nübela. Domáci sa však dlho z gólu netešili, keď ich schladil z protiútoku ďalší striedajúci hráč Rieder. Stuttgart si už náskok udržal a pripísal si tretí triumf v súťaži.

7. kolo ligovej fázy Ligy majstrov:

ŠK Slovan Bratislava – VfB Stuttgart 1:3 (0:2)

Góly: 85. Metsoko – 11. a 36. Leweling, 87. Rieder. Rozhodcovia: Kavanagh – Betts, Davies (všetci Angl.), ŽK: Kašia, Savvidis, Barseghjan – Rouault, Undav, Keitel, 22.500 divákov (vypredané).

Slovan Bratislava: Takáč – Blackman (89. Medveděv), Kašia, Wimmer, Zuberu (71. Barseghjan) – Bajrič, Savvidis (82. Mustafič) – Tolič – Mak (70. Metsoko), Strelec, Marcelli (89. Gajdoš)

Stuttgart: Nübel – Vagnoman (90. Stergiou), Rouault, Chabot, Mittelstädt – Keitel (81. Al-Dakhil), Stiller – Leweling (70. Rieder), Millot (90. Stenzel), Führich – Undav (70. Demirovič)

(tasr)

  |  

Po omilostení Trumpom sa prví odsúdení v kauze útoku na Kapitol dostali na slobodu

Z databázy Federálneho úradu pre väznice (BOP) vyplýva, že ešte v pondelok – v deň Trumpovej inaugurácie – bolo prepustených niekoľko osôb, ďalšie nasledovali v utorok.

Prepustené boli aj osoby, ktoré dostali vysoké tresty odňatia slobody. Patrí k nim napríklad zakladateľ krajne pravicovej organizácie Oath Keepers Stewart Rhodes, odsúdený na 18 rokov väzenia za buričské sprisahanie.

Ide o trestný čin, za ktorý sa v USA odsudzuje zriedka a zodpovedá vlastizrade. Rhodes a ďalšie osoby boli obvinené z plánovania sprisahania, v rámci ktorého chceli násilím zabrániť zmene moci po prezidentských voľbách v novembri 2020.

Skupinu Oath Keepers založil Rhodes v roku 2009 a stala sa jednou z najväčších krajne pravicových protivládnych organizácií v USA. Členov získava medzi bývalými aj súčasnými príslušníkmi armády a polície. Presadzuje názor, že federálna vláda chce Američanom odobrať ich občianske slobody, a svojich stúpencov vykresľuje ako obrancov pred tyraniou.

Najdlhší trest v súvislosti s útokom v Kapitole - 22 rokov - dostal Henry „Enrique" Tarrio, bývalý vodca krajne pravicovej a neofašistickej organizácie Proud Boys. Odsúdený bol taktiež za buričské sprisahanie. Jeho matka na platforme X uviedla, že Tarrio je už na slobode, pričom ho označila za „ušľachtilého vlastenca".

Proud Boys vznikli v roku 2016 a odvtedy sa rozšírili aj do iných anglicky hovoriacich krajín. Jej členmi sú výlučne muži, ktorí vyznávajú konšpiračnú teóriu, že najmä bielym mužom hrozí v západnej kultúre vyhynutie.

Útok na Kapitol sa odohral po prejave končiaceho prezidenta Trumpa k desaťtisícom jeho priaznivcov v blízkosti Bieleho domu, v ktorom tvrdil, že prezidentské voľby v novembri 2020 boli zmanipulované a ich právoplatným víťazom je on. Obe komory Kongresu sa v ten deň zišli, aby oficiálne potvrdili víťazstvo demokrata Joea Bidena.

Trump v pondelok hneď po svojom návrate omilostil všetkých odsúdených v kauze útoku na Kapitol. Odpustil tresty odňatia slobody 14 odsúdeným z radov Proud Boys a Oath Keepers, ktoré sa tak považujú za odpykané.

Všetkým ostatným z viac ako 1 100 ľudí, ktorí boli doteraz odsúdení, Trump udelil komplexnú a bezpodmienečnú milosť a nariadil ich okamžité prepustenie. Ministerstvu spravodlivosti tiež nariadil, aby zastavilo stovky prebiehajúcich trestných konaní.

(tasr)

  |  

Štát rieši problém s eKolkom. Platby občanov sa nespárujú, úkony meškajú

Problém podľa vyjadrenia ministerstva spravodlivosti nespadá do jeho pôsobnosti.

Štát sa už druhý týždeň potýka s vážnym problémom v systéme eKolok, ktorý slúži na evidenciu a spracovanie správnych poplatkov. Občania a firmy čakajú na vybavenie svojich úkonov, pretože systém nezobrazuje uhradené poplatky.

Incident s párovaním platieb sa začal 9. januára 2025. Štát priznáva oneskorené priradenie platieb k žiadostiam, pričom problém podľa vyjadrenia ministerstva spravodlivosti nespadá do jeho pôsobnosti, ale je na strane systému eKolok, ktorého prevádzku zabezpečuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.

Systém eKolok funguje od roku 2014 a využíva ho viacero rezortov. Občania môžu platiť cez platobné terminály, mobilnú aplikáciu alebo priamym prevodom. Aktuálne však systém platby nezaznamenáva, čo vyvoláva chaos a zdržanie.

Niektorí občania upozorňujú na závažný problém s financovaním – poplatky končia na účte poskytovateľa služby v komerčnej banke, a nie v Štátnej pokladnici, čo podľa nich oslabuje kontrolu nad verejnými financiami.

Situácia komplikuje vybavovanie agendy práve v čase, keď štát nedávno zvýšil správne poplatky očakávajúc vyššie príjmy na pokrytie verejných výdavkov.

(lup)

  |  

Starmer odkázal Netanjahuovi: Mier na Blízkom východe má viesť k vzniku palestínskeho štátu

Obaja lídri spolu v utorok telefonovali a podľa hovorcu sa rozprávali najmä o krehkom prímerí medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Zhodli sa pritom na tom, že je potrebné pracovať na trvalom a mierovom riešení konfliktu v Gaze, ktoré podľa hovorcu britskej vlády zaručí bezpečnosť a stabilitu Izraela.

Starmer podľa svojho hovorcu dodal, že Británia „je pripravená urobiť všetko pre podporu politického procesu, ktorý by mal viesť aj k vytvoreniu životaschopného a suverénneho palestínskeho štátu."

Britský premiér okrem toho „zopakoval, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby teraz do Gazy mohla bez prerušenia prúdiť humanitárna pomoc" určená Palestínčanom, ktorí „ju zúfalo potrebujú".

Starmer sa zároveň osobne poďakoval izraelskej vláde za úsilie, ktoré vyvinula na zabezpečenie prepustenia rukojemníkov vrátane izraelsko-britskej občianky Emily Damariovej. Hamas ju prepustil v nedeľu ako jednu z prvých troch rukojemníčok vydaných Izraelu v súlade s dohodou o prímerí, ktorá v tento deň začala platiť. Izrael v pondelok za tieto tri rukojemníčky prepustil 90 palestínskych väzňov.

Dohoda o prímerí v Gaze sa skladá z troch fáz. Prvá z nich by mala trvať šesť týždňov a z Gazy by sa v rámci nej malo do Izraela vrátiť celkovo 33 rukojemníkov výmenou za prepustenie približne 1 900 palestínskych väzňov.

(tasr)