Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putina treba prinútiť, aby prosil o mierovú dohodu na Ukrajine, vyhlásil Duda

Poľský prezident na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose vo Švajčiarsku dodal, že rusko-ukrajinská vojna je „globálny konflikt“, preto potrebuje globálne riešenia.

Ukrajina a jej spojenci by mali ruského prezidenta Vladimira Putina prinútiť prosiť o mierovú dohodu, vyhlásil vo štvrtok prezident Andrzej Duda na takzvaných ukrajinských raňajkách v rámci panelovej diskusie s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevičsom a premiérmi Chorvátska a Belgicka.

Nie všetky mierové riešenia by podľa Dudu boli výhodné pre Ukrajinu, Poľsko a štáty, ktoré boli historicky v sovietskej sfére vplyvu. Žiadal preto, aby pre Ukrajinu bola zabezpečená dohoda, ktorá jej zaručí suverenitu a nezávislosť, doplnila agentúra PAP.

Rutte povedal, že členské štáty NATO budú musieť na obranu vynaložiť viac ako odporúčané dve percentá HDP, keďže Aliancia je v „krízovom režime“ a jej členovia sú na tom „veľmi zle“ aj v priemyselnej produkcii.

„Kolektívne musíme investovať viac a o presnom čísle rozhodneme neskôr v tomto roku. Bude to však podstatne viac ako dve percentá,“ citovali holandského expremiéra agentúry AFP a Reuters.

Prostredníctvom videomostu na konferencii vystúpil aj vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Richard Grenell. Ten členské štáty vyzval, aby do obrany investovali svoj „spravodlivý podiel“ predtým, ako sa začne uvažovať o rozšírení Aliancie.

„Nemôžete od Američanov žiadať, aby rozšírili NATO, keď súčasní členovia neplatia svoj spravodlivý podiel,“ deklaroval.

V roku 2024 investovalo do svojej obrany menej ako dohodnuté dve percentná celkovo osem štátov. Viac ako 2,5 percenta investovalo iba šesť členov Aliancie, a to Poľsko, Estónsko, USA, Lotyšsko, Grécko a Litva.

Rutte taktiež vyzval na intenzívnejšiu podporu Ukrajiny. „Naozaj musíme zintenzívniť a neobmedzovať našu podporu Ukrajine. Frontová línia sa pohybuje nesprávnym smerom,“ vyhlásil.

Na margo ruského postupu sa v Davose vyjadril aj belgický premiér Alexander de Croo. Z uskutočnených analýz podľa neho vyplýva, že vzhľadom na ekonomický vývoj dokáže Rusko viesť vojnu na Ukrajine ešte ďalší rok. Belgický premiér je preto presvedčený, že je kľúčové, aby sa 16. balík protiruských sankcií EÚ zameral na dodávky ruského zemného plynu, energie a hnojív.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Putin má obavy o ruskú ekonomiku pod tlakom Trumpa

Staronový prezident USA hodlá tlačiť na Moskvu, aby pristúpila k rokovaciemu stolu po takmer troch rokoch rusko-ukrajinskej vojny, v prípade odmietania tiež plánuje sprísniť sankčný režim.

Prezidenta Vladimira Putina čoraz viac znepokojujú deformácie ruskej vojnovej ekonomiky práve v čase, keď Donald Trump tlačí na ukončenie konfliktu na Ukrajine, povedali piati anonymní predstavitelia Moskvy pre agentúru Reuters.

Ruská ekonomika – ktorej hnacou silou je vývoz ropy, plynu a nerastných surovín – v posledných dvoch rokoch výrazne narástla napriek niekoľkým balíkom amerických i európskych sankcií.

Problémom sa však môže stať nedostatok pracovných síl a vysoké úrokové sadzby zavedené na ochranu pred infláciou.

Šéfka centrálnej banky Elvira Nabiullinová opakovane varovala pred presýtením pracovného trhu a prehriatím ekonomiky, keďže už nie je možné zamestnávať nových ľudí. Voľná pracovná sila totiž klesla na historické minimum.

Táto situácia prispela k tomu, že v časti ruskej vládnucej vrstvy začína prevládať náklonnosť k myšlienke dohodnúť sa na urovnaní vojny, priblížili dva zdroje. 

V posledných troch rokoch počet pracovných migrantov z cudziny v Moskve prevýšil milión

Mohlo by Vás zaujímať V posledných troch rokoch počet pracovných migrantov z cudziny v Moskve prevýšil milión

Trump počas svojej kampane tvrdil, že vojnu na Ukrajine ukončí „do 24 hodín“, hoci po svojom zvolení 5. novembra 2024 túto rétoriku zmiernil.

Tento týždeň tiež nevylúčil sprísnenie sankcií voči Rusku ak prezident Vladimir Putin odmietne vyjednávať, a dodal, že Rusko smeruje k „veľkým problémom“ v ekonomike.

Vysokopostavený poradca Kremľa v utorok uviedol, že Rusko zatiaľ nedostalo žiadne konkrétne návrhy na rokovania.

„Rusko má, samozrejme, ekonomický záujem rokovať o diplomatickom ukončení konfliktu,“ uviedol v rozhovore bývalý podpredseda ruskej centrálnej banky Oleg Viugin, pričom poukázal na riziko rastúcich hospodárskych deformácií, keďže Rusko zvyšuje výdavky na armádu a obranu.

Reuters už skôr informoval, že Putin je pripravený diskutovať s Trumpom o možnostiach prímeria, ale že je potrebné akceptovať územné zisky Ruska na Ukrajine a Ukrajina musí upustiť od svojej snahy vstúpiť do NATO.

Inaugurácia Trumpa: Prečo môžeme byť ku koncu vojny na Ukrajine stále ďaleko

Mohlo by Vás zaujímať Inaugurácia Trumpa: Prečo môžeme byť ku koncu vojny na Ukrajine stále ďaleko

Kremeľ bezprostredne nereagoval na žiadosti o komentár k Putinovmu názoru na ekonomiku a rokovania o Ukrajine.

Trump „sa sústreďuje na ukončenie tejto brutálnej vojny“, a to zapojením „širokého spektra zainteresovaných strán,“ odpovedal na otázky Reutersu hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Brian Hughes.

Len niekoľko dní pred Trumpovou inauguráciou administratíva odchádzajúceho amerického prezidenta Joea Bidena zaviedla doteraz najširší balík sankcií zameraných na príjmy Ruska z predaja ropy a plynu, čo podľa Bidenovho poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana otvára novú kartu, ktorá by Trumpovi poskytla páku pri akýchkoľvek rokovaniach tým, že by na Rusko vyvíjal ekonomický tlak.

(sab)

Minúta  |  

Vatikán zbavil kňazstva poľského duchovného odsúdeného za sexuálne zločiny

Kňaz Tomasz Z. zo Sliezska bol odsúdený pre drogovú trestnú činnosť, neposkytnutie prvej pomoci a zločiny proti sexuálnej mravnosti, pripomenula Sosnowiecká diecéza v štvrtkovej správe.

Svätá stolica odňala kňazstvo Tomaszovi Z. za právoplatné odsúdenie vo veci sexuálnch a drogových zločinov. Najvyšší cirkevný trest mu udelilo vatikánske Dikastérium pre klérus.

Kňaza z juhopoľského mesta Dąbrowa Górnicza vzali v januári minulého roku do vyšetrovacej väzby pre obvinenia zo sexuálnych a drogových trestných činov a z neposkytnutia pomoci človeku v ohrození života alebo zdravia.

Poľský denník Gazeta Wyborcza v septembri 2023 informoval, že v auguste toho roka organizoval kňaz Tomasz Z. homosexuálne orgie na svojej fare s účasťou ďalších duchovných a prostitúta. Počas nich tento muž údajne stratil vedomie a zdravotníkom zabránili, aby mu poskytli pomoc. Nakoniec musela zasahovať polícia.

Okresný súd v Dąbrowej Górniczi v apríli 2024 odsúdil kňaza na jedenapolročné väzenie, odškodné 15-tisíc zlotých (3 546 eur) pre poškodeného a zaplatenie niekoľko tisíc zlotých do Fondu spravodlivosti.

Išlo o ďalší kontroverzný prípad v tomto biskupstve v poslednom období. V marci 2023 našli v meste Sosnowiec mŕtve telá diakona a kňaza. Podľa neoficiálnych zdrojov kňaz údajne zabil diakona a potom spáchal samovraždu skokom z vlaku.

O rok neskôr našli mŕtve telo muža v byte kňaza, u ktorého neskôr polícia našla tri a pol gramu stimulačnej drogy mefedron. Kňaz bol obvinený z neúmyselného zabitia.

Po týchto udalostiach rezignoval sosnovský biskup v októbri 2023 a v apríli 2024 pápež menoval jeho nástupcu. Situáciu tiež prešetruje Výbor na objasnenie a opravu citlivých záležitostí Sosnowieckej diecézy.

(tasr)

Minúta  |  

Študent obvinený v prípade útoku nožom podal sťažnosť proti jeho väzbe

O väzobnom stíhaní rozhodne Najvyšší súd SR.

Vyplýva to z informácií, ktoré TASR potvrdila hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.

Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi došlo minulý týždeň k útoku, pri ktorom zomreli dve ženy vo veku 18 a 51 rokov. Išlo o študentku a zástupkyňu riaditeľky školy. Ďalšia žiačka bola zranená. Podozrivého zo spáchania skutku, 18-ročného študenta z Ľubice, ktorý gymnázium navštevoval, polícia obvinila z úkladnej vraždy. Špecializovaný trestný súd v Pezinku vzal obvineného študenta do väzby.

(tasr)

Minúta  |  

Gašpar: Na bezpečnostnej rade by sa malo hovoriť aj o zvýšenej ochrane budov

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) hovoril o zvýšenom monitorovaní niektorých objektov, a to najmä kritickej infraštruktúre.

Šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) povedal, že bezpečnostná rada bude rokovať o aktuálnej bezpečnostnej situácii a prijme opatrenia.

„Čo sa týka zhromaždení, asi tam bude požiadavka na ministra vnútra, aby tam boli dostatočné prostriedky a kapacity, nech nedôjde k nejakému konfliktu alebo provokácii, a aby bol zabezpečený pokojný priebeh zhromaždení," priblížil Gašpar. Deklaroval, že štát monitoruje všetky aktivity, ktoré smerujú proti ústavnému zriadeniu SR.

Premiér Robert Fico (Smer) zvolal na štvrtok rokovanie Bezpečnostnej rady SR. Zaoberať sa má informáciami zo správy SIS, ktorú v utorok (21. 1.) čítali v pléne Národnej rady SR.

Tajná služba uviedla, že získala závažné informácie o „dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia SR".

Opozícia podľa Fica nechce ísť do férovej súťaže. Premiér sa obáva masových protestov a prebratia moci v krajine. Avizoval, že na bezpečnostnej rade budú prijaté preventívne opatrenia na zabránenie eskalácie.

(tasr)

Minúta  |  

V Maďarsku oznámili bombovú hrozbu na školách, Budapešť spolupracuje so Slovenskom

Premiér Viktor Orbán avizoval sprísnenie bezpečnosti po konzultácii s ministrom vnútra, píše portál Mandiner.

Viaceré školy v Maďarsku vo štvrtok ráno evakuovali pre bombovú hrozbu. Hrozba sa týka najmenej dvadsiatich škôl v Budapešti aj mimo nej. Premiér Viktor Orbán avizoval, že posilnia bezpečnosť škôl.

Orbán na Facebooku oznámil, že konzultuje situáciu s ministrom vnútra Sándorom Pintérom. „Bezpečnosť dotknutých škôl posilníme a zistíme, kto je za týmito hrozbami,“ dodal premiér.

V bombových hrozbách, ktoré sa vo štvrtok popoludní týkali už 268 škôl, bolo uvedené, že sú v mene Alaha, oznámil riaditeľ úradu vlády Gergely Gulyás. Maďarské tajné služby sa podľa jeho slov obrátili na partnerské organizácie na Slovensku, kde bola vlani podobná séria hrozieb.

„Napriek hrozbe vyučovanie nebolo prerušené. Je to na rozhodnutí riaditeľa, pretože na mnohých miestach už deti zobrali domov,“ dodal pre denník Népszava.

V tejto záležitosti začali maďarské orgány činné v trestnom konaní trestné stíhanie za verejnú hrozbu, pričom všetky vyšetrovacie zložky boli podriadené Národnému úradu vyšetrovania (NNI), povedal Gulyás.

Všetci žiaci a všetci učitelia sú v bezpečí, uviedol popoludní námestník ministra vnútra Bence Rétvári. Polícia overuje situáciu na všetkých dotknutých školách, skúma aj záznamy bezpečnostných kamier v okolí škôl. Zatiaľ žiadnu priamu hrozbu nikde nepotvrdila.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.