Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA nasadzujú vojenské lietadlá na deportáciu migrantov a posilňujú hranice

V piatok odleteli dve lietadlá s približne 160 migrantmi do Guatemaly.

Americké vojenské lietadlá C-17 začali na príkaz prezidenta Donalda Trumpa deportovať migrantov z USA. Toto je prvýkrát, keď boli takéto lietadlá využité na deportácie migrantov, informovali predstavitelia Pentagónu.

Trump zároveň nariadil posilnenie hraníc s Mexikom. Pentagón pripravuje vyslanie tisícov ďalších vojakov, vrátane elitnej 82. výsadkovej divízie. Armáda má zabezpečiť deportáciu viac ako 5-tisíc migrantov, ktorých zadržali v Texase a Kalifornii.

Trump už od svojho nástupu do funkcie označil nelegálne prisťahovalectvo za stav núdze a podnikol kroky na obmedzenie prisťahovalectva vrátane sprísnenia azylových pravidiel. „Začali sa deportačné lety," oznámila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Podľa agentúry Reuters sa diskutuje o možnom nasadení až 10-tisíc vojakov na ochranu južnej hranice. Tento krok však vyvoláva otázky, keďže jednotky, ako 82. výsadková divízia, sú zvyčajne nasadzované v krízových zónach vo svete, nie na domácej pôde.

(lup)

Minúta  |  

Jermak: Rokovania o Ukrajine bez Ukrajiny sú neprijateľné

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak tak reagoval na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý v piatok uviedol, že je pripravený rokovať o vojne na Ukrajine s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

„Putin chce vyjednávať o osude Európy bez Európy a rokovať o Ukrajine bez Ukrajiny," uviedol Jermak na sieti Telegram. „To sa nestane. Putin sa potrebuje vrátiť do reality, inak bude vrátený späť. Takto to v modernom svete funguje," dodal Jermak.

Ruský líder v piatok vyhlásil, že je pripravený rokovať s Trumpom o vojne na Ukrajine. Nový americký prezident počas kampane dokonca niekoľkokrát avizoval, že bude chcieť dosiahnuť ukončenie invázie. V stredu na svojej sieti Truth Social vyzval ruského náprotivka, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine. V opačnom prípade vraj USA uvalia „vysoké dane, clá a sankcie" na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa usiluje o stretnutie s Trumpom, v utorok pre Bloomberg pripustil aj svoje priame rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dodal, že takéto stretnutie je možné, len „ak Ukrajina dostane šancu ukončiť túto vojnu spravodlivým mierom pre Ukrajinu a pre jej obyvateľov".

„Chápem, že bez Ruska nie je možné diplomaticky ukončiť túto vojnu," vyhlásil Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca zakázal bývalému lídrovi skupiny Oath Keepers a jej členom vstup do Washingtonu

Stanovil to ako podmienku ich prepustenia z väzby po udelení milostí alebo zmiernení trestov prezidentom Donaldom Trumpom.

Stewart Rhodes patrí medzi stovky Trumpových priaznivcov, ktorí boli odsúdení na tresty odňatia slobody za účasť na útoku na Kapitol zo 6. januára 2021. Krátko po svojej pondelňajšej inaugurácii Trump omilostil viac ako 1 500 ľudí – vrátane osôb, ktoré fyzicky napadli policajtov.

Zatiaľ čo väčšinu odsúdených Trump omilostil, Rhodesovi, ktorý dostal 18 rokov a v utorok ho prepustili z väzenia v americkom štáte Maryland, a 13 ďalším osobám len zmiernil tresty odňatia slobody. To znamená, že zostávajú stále pod dohľadom probačného úradníka a musia dodržiavať určité obmedzenia stanovené súdom.

Rhodes síce do Kapitolu 6. januára nevstúpil, v roku 2022 však bol odsúdený za plánovanie sprisahania, v rámci ktorého chcel násilím zabrániť zmene moci po prezidentských voľbách konaných v novembri 2020.

Sudca všetkým prepusteným zakázal aj vstup do budovy Kapitolu, kde sídlia obe komory parlamentu - Senát a Snemovňa reprezentantov -, ako aj na okolité pozemky. Napriek tomu Rhodes v stredu Kapitol navštívil.

Stretol sa tam najmenej s jedným členom Kongresu a hovoril s ďalšími kongresmanmi, pričom obhajoval svoje činy z januára 2021. Povedal tiež, že požiada Trumpa o udelenie úplnej milosti.

Donald Trump omilostil 1 500 osôb obvinených z útoku na Kapitol z roku 2021

Mohlo by Vás zaujímať Donald Trump omilostil 1 500 osôb obvinených z útoku na Kapitol z roku 2021

Skupinu Oath Keepers založil Rhodes v roku 2009 a stala sa jednou z najväčších pravicových protivládnych organizácií v USA. Členov získava medzi bývalými aj súčasnými príslušníkmi armády a polície. Presadzuje názor, že federálna vláda chce Američanom odobrať ich občianske slobody, a svojich stúpencov vykresľuje ako obrancov pred tyraniou.

Útok na Kapitol sa odohral po prejave končiaceho prezidenta Trumpa k desaťtisícom jeho priaznivcov v blízkosti Bieleho domu, v ktorom tvrdil, že prezidentské voľby v novembri 2020 boli zmanipulované a ich právoplatným víťazom je on. Obe komory Kongresu sa v ten deň zišli, aby oficiálne potvrdili víťazstvo demokrata Joea Bidena.

(tasr)

Minúta  |  

Svetová inflácia stále nie je pod kontrolou, varuje šéfka Medzinárodného menového fondu

Kristalina Georgievová to uviedla v prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

Tvorcovia menových politík po celom svete dosiahli pozoruhodný pokrok v boji proti inflácii bez toho, aby stiahli ekonomiky do recesie, skonštatovala Georgievová. Dodala však, že ich ešte čaká práca, aby infláciu úplne skrotili.

„Hlava džina je vo fľaši, väčšina jeho tela je vo fľaši, trochu sa tam zasekla, ale nohy mu z nej ešte stále trčia," odpovedala na otázku, či bol džin inflácie porazený. „Musíme ho zatlačiť úplne," uzavrela.

(tasr)

Minúta  |  

Študenti v Srbsku zablokovali križovatky. Počas ich demonštrácie do davu vletelo auto

Piatkové protesty v krajine vopred avizovali univerzitní študenti a časť opozície.

Desaťtisíce ľudí vedených študentmi stredných a vysokých škôl vyšli v piatok do ulíc v mnohých srbských mestách vrátane Belehradu, Nového Sadu, Kragujevacu či Nišu, kde 15 minút blokovali križovatky, aby si tak uctili 15 obetí novembrovej tragédie na železničnej stanici v Novom Sade.

Tanjug uvádza, že aliancia opozičných strán známa aj pod skratkou HOPE zablokovala diaľnicu E-75 pri obci Vrčin na predmestí Belehradu. Demonštranti blokovali viacero križovatiek v centre Nového Sadu či diaľnicu spájajúcu toto mesto s Belehradom.

Tisíce ľudí v Belehrade protestovali proti korupcii a žiadali vyšetrenie tragédie v Novom Sade

Mohlo by Vás zaujímať Tisíce ľudí v Belehrade protestovali proti korupcii a žiadali vyšetrenie tragédie v Novom Sade

Obdobné blokády a demonštrácie sa v piatok konali aj v mestách Kraljevo, Šabac, Smederevo, Jagodina, Zaječar a Užice. Dopravné blokády začali presne o 11.52, teda v tom čase, keď sa zrútil zmienený staničný prístrešok.

Verejnosť vyzvali na generálny štrajk a apelovali na podnikateľov, obchodníkov, gastroprevádzky či kultúrne inštitúcie, aby sa k nim pridali.

V Belehrade a ďalších mestách zostali obchody, lekárne a banky otvorené, mestská doprava fungovala s výnimkou oblastí okolo protestov. Avšak podľa AP sa k výzve študentov na generálny štrajk pridali reštaurácie, bary, divadlá, pekárne a obchody, ale presný počet nebol známy.

Nešťastie v Novom Sade sa stalo 1. novembra po rekonštrukcii železničnej stanice. Zahynulo 14 ľudí vo veku 6 až 74 rokov, 15. obeť zomrela neskôr v nemocnici. Tragédia spustila protesty, ku ktorým sa pridali aj študenti. Výučba na univerzitách a školách je prerušená už dva mesiace. Demonštranti žiadajú vyvodenie zodpovednosti vedenia krajiny.

Zhromaždenie priaznivcov prezidenta Aleksandara Vučića sa chystá v Jagodine, pričom Vučić a provládne médiá obviňujú študentov z organizovania protestov na príkaz zahraničných tajných služieb s cieľom zvrhnúť vládu. AP pripomína, že provládni výtržníci opakovane útočia na demonštrantov. Počas posledného protestu v Belehrade auto vrazilo do davu, pričom vážne zranilo mladú ženu.

Srbská prokuratúra obvinila 13 osôb vrátane exministra Gorana Vesića, ktorý odstúpil krátko po tragédii, no jeho krátke zadržanie vyvolalo pochybnosti o nezávislosti vyšetrovania. Študenti pokračujú v protestoch, keďže podľa nich nebola vyvodená primeraná zodpovednosť.

História sa opakuje. Aj v piatok do davu protivládnych demonštrantov v Belehrade vrazilo auto. Viedla ho 26-ročná žena, pričom zranila mladú 25-ročnú účastníčku protestov. Vodička po čine z miesta ušla, polícia ju však zakrátko vypátrala a zadržala.

Polícia zverejnila len iniciály zadržanej vodičky (M. S.). Zranenú mladú ženu ihneď previezli na pohotovosť a hospitalizovali, jej stav nebol bezprostredne známy. Incident sa podľa vyhlásenia polície odohral na ulici Jurija Gagarina vo štvrti Nový Belehrad.

Od začiatku protestných blokád bolo zaznamenaných už niekoľko podobných prípadov.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ dĺži Maďarsku desať miliárd eur za ochranu hraníc, tvrdí europoslanec László

Maďarská vláda sa už dlhšie snaží Bruselu predložiť účet, ktorý zahŕňa náklady na hraničné zábrany na hraniciach Maďarska.

Európska komisia doteraz kategoricky odmietala poskytnúť financie EÚ na takýto účel, no očakáva sa, že sa to zmení. Zďaleka však nie je isté, že sa z eurofondov pridelí aj na maďarský hraničný plot, píše server.

László v parlamente povedal, že EÚ potrebuje múry proti nelegálnemu prisťahovalectvu a že by to mal Brusel zaplatiť. „Nechceme Vianoce ako v Magdeburgu ani Silvester ako v Bruseli či Kolíne nad Rýnom," dodal maďarský europoslanec.

Komisár pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner pred europoslancami pripustil, že EÚ by mohla v budúcnosti financovať výstavbu bariér na vonkajších hraniciach bloku, píše portál stanice Euronews.

Podnet k debate na túto tému v EP dala euroskeptická frakcia Európski konzervatívci a reformisti. Tá čoraz častejšie presadzuje výstavbu bariér na hraniciach EÚ ako prostriedok na boj proti tzv. hybridným hrozbám Ruska alebo Bieloruska proti Fínsku, Švédsku, Poľsku, Lotyšsku a Litve.

EÚ v súčasnosti financuje mobilné a stacionárne jednotky, monitorovacie systémy a vybavenie na ochranu hraníc prostredníctvom nástroja, ktorého cieľom je poskytovať podporu na riadenie hraníc a vízovú politiku. Brunner uviedol, že Komisia na to nedávno poskytla ďalších 170 miliónov eur krajinám EÚ, ktoré hraničia s Ruskom a Bieloruskom.

Únia však nikdy nepovolila použitie spoločných prostriedkov na financovanie bariér na ochranu hraníc, ako sú múry, ploty alebo iné prekážky. Členské štáty ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Lotyšsko si takéto stavby obvykle financujú samy, ale v posledných rokoch žiadajú aj o príspevky z EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.