Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Video: V Južnej Kórei havarovalo lietadlo. Zo 181 ľudí prežili iba dvaja

Lietadlo so 175 cestujúcimi a šiestimi členmi posádky zišlo z dráhy a narazilo do plota na letisku Muan v Južnej Kórei.

K nehode došlo pri pristávaní lietadla vracajúceho sa z Bangkoku. Agentúra AP uviedla, že lietadlo začalo po náraze do plota horieť. Hasičom sa už požiar podarilo uhasiť.

Predpokladá sa, že príčinou nehody bol „kontakt s vtákmi, čo malo za následok poruchu podvozku", keď sa lietadlo pokúšalo pristáť na letisku na juhozápade krajiny, píše AFP. Ministerstvo dopravy uviedlo, že medzi cestujúcimi boli aj dvaja občania Thajska a ostatní sú pravdepodobne Juhokórejčania.

Potvrdených obetí je 179

Nehodu lietadla na letisku Muan v Južnej Kórei prežili len dvaja členovia posádky z celkovo 181 ľudí v lietadle. Muža a ženu vytiahli zo zadnej časti horiaceho lietadla, so zraneniami ich previezli do nemocníc a neboli v ohrození života, uviedli agentúry Reuters a AP. Cestujúci, 82 mužov a 93 žien vo veku od troch do 78 rokov, boli z Južnej Kórey okrem dvoch žien z Thajska.

Na lokalizáciu požiaru nasadili 32 hasičských áut a niekoľko vrtuľníkov. Na miesto bolo vyslaných aj približne 1560 hasičov, policajtov, vojakov a ďalších záchranárov.

Záchranári sa podľa CNN sústreďujú na ľudí v zadnej časti lietadla. Predstaviteľ hasičského zboru uviedol, že lietadlo bolo „takmer úplne zničené" požiarom.

„Po náraze lietadla do steny boli cestujúci vyhodení z lietadla. Šance na prežitie sú veľmi nízke," uviedol predstaviteľ hasičskej služby. Lietadlo zachvátil požiar a podľa predstaviteľov je takmer úplne zničené.

Na záberoch, ktoré odvysielali tamojšie televízne stanice, je vidieť, ako sa lietadlo šmýka po pristávacej dráhe, zrejme so zatvoreným podvozkom, a čelne naráža do betónového múru na okraji letiskového areálu.

Úradujúci prezident Čche Sang-mok vyzval na mobilizáciu všetkých zdrojov na záchranu cestujúcich. „Všetky súvisiace agentúry... musia zmobilizovať všetky dostupné zdroje na záchranu personálu," nariadil predstaviteľom vo vyhlásení, píše AFP. Kancelária prezidenta zároveň oznámila, že Čchce zvoláva mimoriadne stretnutie s členmi vlády, aby prediskutovali záchranné operácie.

Všetky lety na letisko Muan boli po nehode zrušené, dodáva CNN.

Prezident vyhlásil sedemdňový štátny smútok

Úradujúci juhokórejský prezident Čche Sang-mok vyhlásil v súvislosti so smrteľným leteckým nešťastím od nedele sedemdňový štátny smútok. Oznámenie prišlo niekoľko hodín po havárii.

"Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodinám pozostalých po ľuďoch, ktorí prišli o život pri tejto nečakanej tragédii," povedal Čche a doplnil, že štátny smútok potrvá do sobotňajšej polnoci.

Prisľúbil tiež potrebnú finančnú pomoc pri odstraňovaní následkov incidentu, podporu rodinám obetí a lekárske ošetrenie pre zranených. Úradujúci prezident ďalej nariadil príslušným orgánom, aby na pomoc nasadili všetky dostupné zdroje vrátane vybavenia, personálu a infraštruktúry.

Zaručil sa za dôkladné prešetrenie príčiny nehody a zdôraznil, že zistenia budú okamžite transparentne oznámené verejnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko a USA rokovali o spolupráci s novou sýrskou vládou

Ministri rokovali aj o tom, ako zabrániť terorizmu, ktorý by ohrozoval bezpečnosť Turecka a Sýrie.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan podľa hovorcu ministerstva americkému náprotivkovi Antonymu Blinkenovi povedal, že Ankara podporuje úsilie nových sýrskych predstaviteľov „zabezpečiť územnú celistvosť a bezpečnosť" krajiny.

Turecký minister v telefonáte tiež uviedol, že Turecko nedovolí kurdským milíciám Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG), aby sa ukrývali v Sýrii. 

Turecko viní YPG z napojenia na Stranu kurdských pracujúcich, ktorú považuje za „teroristickú" skupinu. Ankara dlhodobo kritizuje podporu USA Kurdmi vedeným Sýrskym demokratickým silám (SDF) na severe Sýrie.

YPG je hlavnou zložkou demokratov. Spojené štáty však dlhodobo považujú SDF, ktoré stáli na čele bojov, v ktorých boli v roku 2019 porazení džihádisti zo skupiny Islamský štát, za kľúčové pre zabránenie opätovnému vzostupu džihádistov v oblasti.

Šéf americkej diplomacie podľa vyhlásenia svojho ministerstva zdôraznil, že je potrebné podporiť politický proces vedený Sýriou a vlastnený Sýriou, ktorý „podporuje ľudské práva a uprednostňuje inkluzívnu a reprezentatívnu vládu.

Sýrski povstalci vedení skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), kedysi napojenou na al-Káidu, spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Úspešne ju zavŕšili 8. decembra dobytím Damasku. Asad následne ušiel do Moskvy. Zvrhnutím jeho režimu sa v Sýrii skončila 13-ročná občianska vojna aj polstoročná vláda klanu Asadovcov.

(tasr)

Minúta  |  

Trumpov hraničný splnomocnenec navrhuje využitie vojenských základní na deportácie

Stále sa však čaká na financovanie od Kongresu a ďalšie detaily o realizácii.

Zvolený hraničný splnomocnenec prezidenta Donalda Trumpa, Tom Homan, naznačil, že administratíva plánuje využiť vojenské základne na zadržiavanie migrantov ako súčasť svojej stratégie masových deportácií. 

Homan uviedol, že armáda by mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní infraštruktúry, ako sú zadržiavacie zariadenia, a pri logistike deportácií.

„Je to niečo, čo je určite na stole,“ povedal podľa Wall Street Journal v rozhovore, pričom dodal, že konkrétne plány ešte neboli vypracované.

Trumpova administratíva plánuje vyhlásiť stav národnej núdze v oblasti prisťahovalectva, čo by umožnilo presmerovať financie z Pentagónu na imigračné účely. Vojenské jednotky nemôžu podľa zákona vykonávať zatýkanie, ale môžu podporiť proces deportácií inými spôsobmi.

Homan naznačil, že armáda môže pomôcť aj s dopravou, administratívnymi úlohami a budovaním dočasných zadržiavacích staníc. Podobné opatrenia sa už fungovali aj za administratívy prezidentov Baracka Obamu a Joea Bidena, keď boli vojenské základne využívané na zadržiavanie migrantov.

Deportácie by sa podľa Homana prioritne týkali migrantov s kriminálnou minulosťou a tých, ktorí už majú súdne príkazy na deportáciu. Migranti, ktorí prišli do USA ako deti, teda „Dreamers“, by sa podľa neho nemali obávať deportácie.

Financovanie týchto plánov závisí od rozhodnutí Kongresu, ktorý bude mať kľúčové slovo v nasledujúcich mesiacoch.

Trump údajne plánuje vystúpenie Spojených štátov z WHO hneď po prevzatí moci

Mohlo by Vás zaujímať Trump údajne plánuje vystúpenie Spojených štátov z WHO hneď po prevzatí moci

(lipa)

Minúta  |  

Putin a Tokajev sľubujú objektívne vyšetrovanie tragickej havárie lietadla v Kazachstane

K vyšetrovaniu sa pripoja experti z viacerých krajín, vrátane Ruska a Azerbajdžanu.

Ruský prezident Vladimir Putin telefonoval v sobotu s kazašským prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom, s ktorým sa zhodli, že vyšetrovanie zrútenia lietadla Azerbajdžanských aerolínií (AZAL) v Kazachstane bude objektívne a transparentné. S odvolaním sa na oznámenie Kremľa o tom informovala agentúra AFP.

„Komisia kazašskej vlády poverená vyšetrovaním všetkých detailov incidentu osloví ruských, azerbajdžanských a brazílskych expertov... Táto práca vykonávaná na území Kazachstanu bude objektívna a transparentná," povedal Putin v rozhovore s kazašským náprotivkom.

Zelenskyj spája haváriu lietadla v Kazachstane s Ruskom

Mohlo by Vás zaujímať Zelenskyj spája haváriu lietadla v Kazachstane s Ruskom

Šéf Kremľa predtým hovoril aj s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom, ktorému sa podľa svojej kancelárie ospravedlnil za haváriu lietadla z 25. decembra s 38 obeťami na životoch, informovala agentúra DPA.

Putin údajne tiež vysvetlil, že ruská protivzdušná obrana v čase letu odrážala útoky ukrajinských dronov. Prezident však neuviedol, že došlo k zásahu lietadla raketou.

Haváriu lietadla v Kazachstane neprežilo 38 ľudí

Mohlo by Vás zaujímať Haváriu lietadla v Kazachstane neprežilo 38 ľudí

Lietadlo typu Embraer 190 spoločnosti AZAL smerovalo z azerbajdžanskej metropoly Baku do čečenského hlavného mesta Groznyj. Počas letu sa odklonilo od plánovanej trasy a havarovalo pri pokuse pristáť v meste Aktau v Kazachstane, na opačnej strane Kaspického mora. Na palube bolo 67 ľudí vrátane piatich členov posádky.

(tasr)

Minúta  |  

Pre sporný dlh ruský Gazprom od roku 2025 zastaví dodávky plynu do Moldavska

Kišiňov obviňuje Moskvu z energetického vydierania a prijíma núdzové opatrenia na zvládnutie zimy bez ruského plynu.

Ruská štátna spoločnosť Gazprom oznámila, že 1. januára 2025 zastaví vývoz zemného plynu do Moldavska. Ako dôvod uviedla sporný nesplatený dlh tejto krajiny, ktorá sa mimoriadnymi opatreniami pripravuje na obmedzenia dodávok elektriny.

Podľa agentúry AP, Gazprom vo vyhlásení uviedol, že si vyhradzuje právo podniknúť ďalšie kroky vrátane vypovedania zmluvy so spoločnosťou Moldovagaz, v ktorej ruský plynárenský gigant vlastní väčšinový podiel.

Kišiňov v reakcii Moskvu obvinil, že energetické dodávky používa ako zbraň. Moldavský premiér Dorin Recean rozhodnutie Gazpromu odsúdil s tým, že jeho vláda neuznáva dlh uvádzaný touto ruskou firmou.

Gazprom tvrdí, že Moldavsko dlhuje takmer 709 miliónov dolárov za dodávky plynu z minulosti. Moldavsko s odvolaním sa na britské a nórske audítorské firmy hovorí o dlhu zhruba 8,6 milióna dolárov.

Moldavský parlament tento mesiac schválil zavedenie stavu núdze v energetickom sektore pre obavy, že Rusko ponechá krajinu bez dostatočných dodávok energetických surovín počas zimy.

Vláda v piatok oznámila sériu opatrení na šetrenie elektriny od 1. januára. Patrí k nim zníženie osvetlenia verejných a komerčných budov o najmenej 30 percent a prevádzka energeticky náročných podnikov mimo špičky.

Ukončenie dodávok plynu zastaví zásobovanie najväčšej moldavskej elektrárne Kuciurgan, ktorá sa nachádza v proruskom separatistickom regióne Podnestersko a vyrába väčšinu elektriny v krajine. Elektráreň je zásobovaná iba ruským plynom cez Ukrajinu, ktorá od 1. januára zastaví tranzit ruského plynu cez svoje územie.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová obvinila Gazprom, že vyvoláva energetickú krízu, pretože odmieta dodávať zemný plyn alternatívnymi trasami.

Recean v sobotňajšom vyhlásení dodal, že Kišiňov sa snaží diverzifikovať dovoz plynu, aby znížil svoju závislosť od elektrárne Kuciurgan, pričom zanalyzuje svoje právne možnosti na ochranu národných záujmov vrátane medzinárodnej arbitráže.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf WHO „tesne unikol smrti" pri izraelskom útoku na letisko v Jemene

Evidujú však už desiatky zranených a najmenej šesť mŕtvych.

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus oznámil, že on a jeho tím „len o vlások unikli smrti“ pri izraelskom leteckom útoku na letisko v jemenskej metropole Saná.

„Bolo to veľmi chaotické, viete, ľudia boli v panike a všade pobehovali,“ uviedol Tedros pre rozhlasovú stanicu BBC Radio 4.

Ďalej dodal, že na mieste „nebol žiadny úkryt, takže sme boli úplne vystavení. Je to otázka šťastia, inak keby sa raketa len trochu vychýlila, mohla nám padnúť na hlavu“. Útok židovského štátu si vyžiadal najmenej šesť obetí a desiatky zranených, dopĺňa BBC.

Izraelské obranné sily (IDF) skonštatovali, že letisko bolo využívané hnutím husíov na pašovanie iránskych zbraní a prijímanie vysokých iránskych predstaviteľov. Podľa IDF bol útok odôvodnený snahou neutralizovať vojenské aktivity povstalcov, ktorí naďalej podnikajú raketové útoky na Izrael.

Tedrosova misia v Jemene sa mala zamerať na humanitárnu situáciu v krajine a rokovania o prepustení zadržiavaných osôb OSN.

Husíovia, ktorí ovládajú rozsiahle časti západného Jemenu vrátane hlavného mesta Saná, označili izraelské útoky za „barbarské“ a prisľúbili pokračovanie svojich akcií proti Izraelu, kým sa konflikt v pásme Gazy neskončí.

Táto eskalácia je súčasťou širšieho konfliktu, ktorý sa rozšíril od októbra 2023 po náhlom útoku palestínskych militantov na Izrael. Odvtedy povstalci z Jemenu podnikli niekoľko raketových útokov na izraelské ciele, na čo Tel Aviv odpovedal sporadickými leteckými zásahmi.

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.