Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meta plánuje vložiť do vývoja umelej inteligencie miliardy eur

Spoločnosť Meta, vlastník sociálnych sieti Facebook a Instagram, plánuje v tomto roku opäť vo veľkom investovať do rozvoja umelej inteligencie (AI).

„Tento rok bude pre umelú inteligenciu kľúčový," oznámil v piatok (24. januára) generálny riaditeľ spoločnosti Mark Zuckerberg a dodal, že do príslušnej infraštruktúry mieni vložiť 57,3 až 62,07 miliardy eur.

Investičný plán podľa Mety zahŕňa dátové centrum dostatočne veľké na to, aby pokrylo veľkú časť newyorskej štvrte Manhattan. V roku 2024 koncern podľa odhadov v segmente AI investoval 36 až 38 miliárd eur.

Najnovším oznámením sa Meta pridáva k ďalším americkým technologickým gigantom. Najväčší svetoví poskytovatelia cloudových služieb Amazon Web Services, Microsoft a Google už skôr informovali, že do rozširovania dátových centier využívajúcich umelú inteligenciu plánujú tento rok investovať desiatky miliárd eur.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Národniari chcú predĺžiť volebné obdobie v obciach i samosprávnych krajoch na 6 rokov

Zmenu chce SNS zakotviť v Ústave SR, informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Koaličná SNS chce predĺžiť volebné obdobie v samosprávach zo súčasných štyroch na šesť rokov. Týkalo by sa to volieb do orgánov samosprávnych krajov i volieb do orgánov samosprávy obcí.

„Slovenská národná strana v súvislosti so zmenami v Ústave Slovenskej republiky navrhne predĺženie termínu volieb a trvanie volebného obdobia v samospráve na obdobie šiestich rokov," potvrdila strana v stanovisku.

SNS je presvedčená, že po vzore niektorých štátov sa osvedčuje predĺženie lehoty pôsobenia poslancov, respektíve vrcholných predstaviteľov samosprávy na obdobie šiestich rokov.

„Dobrým príkladom je Chorvátsko. Naším cieľom je, aby poslanci, respektíve starostovia, primátori, župani nadobudli možnosť dlhšieho pôsobenia v samospráve. Je zrejmé, že vždy, ak sa voľby striedajú vo veľmi krátkom období, nie je možné dokončiť veľké investičné projekty, zabezpečiť rozvoj miest, obcí a vyšších územných celkov (VÚC)," skonštatovala SNS s tým, že štyri roky sú veľmi krátkym obdobím na realizáciu dlhodobých vízií.

„Veríme, že ZMOS, Únia miest Slovenska a predstavitelia VÚC privítajú návrh predĺženia tejto lehoty na obdobie šiestich rokov. Veríme, že takisto nájdeme podporu u skúsených politických strán," uzavrela Škopcová.

(tasr)

Minúta  |  

Keysová získala prvý grandslamový titul v kariére, porazila Sobolenkovú

Madison Keysová vo finále Australian Open zdolala Arinu Sobolenkovú v troch setoch 6:3, 2:6 a 7:5.

Vďaka sobotňajšiemu triumfu získala prémiu 2,1 milióna eur pred zdanením a vo svetovom rebríčku poskočila zo štrnásteho na siedme miesto.

Pre 29-ročnú Keysovú to bolo druhé finále na podujatiach veľkej štvorky. Predtým sa do súboja o trofej dostala aj na US Open 2017, vtedy však vo finále podľahla krajanke Sloane Stephensovej. V semifinále teraz z mečbalu vyradila Poľku Igu Swiatekovú, uspela aj vo finále a prvýkrát od roku 2019 sa vráti do top desiatky svetového rebríčka.

Aktuálne ťahá 12-zápasovú víťaznú sériu, pred AO vyhrala turnajovú generálku v Adelaide. Na okruhu WTA má celkovo už 10 titulov. Bilanciu vzájomných duelov s Bieloruskou upravila na 2:4 zo svojho pohľadu. Stala sa prvou tenistkou od roku 2009, ktorá na grandslamovom podujatí zdolala dve najvyššie nasadené hráčky, naposledy sa to podarilo Svetlane Kuznecovovej na Roland Garros.

Dvadsaťšesťročná Sobolenková nevyužila možnosť stať sa šiestou ženou histórie s tromi víťazstvami v Melbourne v rade, prvou od roku 1999. Doteraz to dokázali iba Margaret Courtová, Evonne Goolagongová-Cawleyová, Steffi Grafová, Monica Seleśová a Martina Hingisová. Až do finále stratila v priebehu celého turnaja jediný set vo štvrťfinále s Ruskou Anastasiou Pavľučenkovovou.

Prvý set finálového súboja v Aréne Roda Lavera mal nečakaný priebeh. Hneď v prvej hre spravila Sobolenková dve dvojchyby a prišla o svoj servis. Američanka brejk vzápätí potvrdila a viedla 2:0. Keysová na dvorci dominovala, ťažila z vysokej úspešnosti prvého podania a za stavu 3:1 dokázala súperke opäť zobrať podanie.

Po dvadsiatich minútach bol stav 5:1 pre americkú tenistku, ktorá mala vzápätí pri servise Sobolenkovej k dispozícii prvý setbal. Bieloruska si v kritickej chvíli pomohla dobrým podaním, hru získala pre seba a v ďalšej si pripísala prvý brejk v stretnutí. Za stavu 3:5 však opäť nezvládla servis a Keysová svoj druhý setbal už využila.

Obraz hry sa v druhom sete zmenil. Keysová hneď v prvej hre druhého setu čelila dvom brejkbalom, z náročnej situácie sa však ešte dostala. Potom už prišla séria piatich úspešných hier Sobolenkovej, ktorá v druhom dejstve zlepšila prvé podanie, začala hrať agresívnejšie a preklopila na svoju stranu aj štatistiku víťazných úderov.

Vybudovala si náskok 5:1 a vo ôsmej hre potom premenila v poradí tretí setbal, vynútila si tak rozhodujúci tretí set. V ňom si obe hráčky držali servis až do stavu 6:5 pre Keysovú, bez jediného brejkbalu na jednej či druhej strane. Ten prišiel až v dvanástej hre, keď Amerićanka získala náskok 40:15 a napokon sa po druhom mečbale tešila z víťazstva.

(tasr)

Minúta  |  

Združenie miest a obcí Slovenska odmieta nátlak na samosprávy cez protesty

ZMOS ďalej vyjadrilo nádej na otvorený a konštruktívny dialóg s odborovými organizáciami, ako aj s predstaviteľmi vlády vrátane rezortu školstva.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmieta vyjadrenia členov vlády, ktoré podporujú akékoľvek formy protestov zamestnancov školstva pred budovami mestských či obecných úradov na Slovensku. Informovala o tom ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková. Takéto odporúčania považuje združenie za nešťastné, nenáležité a nespravodlivé voči samosprávam.

„Mestá a obce na Slovensku v súčasnosti nemajú dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie jednorazových odmien vo výške 800 eur (vrátane odvodov) pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov v pôsobnosti miestnej samosprávy a už vôbec nie na odmeny pre vybranú kategóriu zamestnancov," skonštatoval v stanovisku predseda ZMOS Jozef Božik.

„Navyše, nedisponujú ani zdrojmi na pokrytie plánovaného zvýšenia miezd o sedem percent od septembra tohto roka. Zákon ukladá samosprávam povinnosť hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom, na rozdiel od vlády, ktorá môže vytvárať deficit," doplnil.
   
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) v uplynulom týždni vyhlásil, že v prípade štrajku učiteľov očakáva, že nebude len pred Úradom vlády SR alebo ministerstvom školstva, ale pred všetkými mestskými úradmi.

Rezort školstva zároveň potvrdil, že platy pedagogických aj nepedagogických zamestnancov by sa mohli od septembra tohto roka navýšiť o sedem percent. Finálnu podobu zvýšenia miezd však musí potvrdiť ministerstvo financií a dohoda v rámci vládnej koalície. Odborári predtým požadovali navýšenie o desať percent pre všetkých zamestnancov v školstve.

(tasr)

Minúta  |  

Tento rok sa bude dariť automobilkám, polepší si aj energetika, tvrdí odborník

Martin Procházka sa vyjadril, že automobilový sektor bude pravdepodobne rovnako ako v minulom roku ťahúňom slovenskej ekonomiky.

Rast v tomto roku by mohol vďaka spusteniu štvrtého bloku Mochoviec a zvýšením výroby v treťom bloku zaznamenať aj energetický sektor. Situácia by sa mohla zlepšiť taktiež v maloobchode a poľnohospodárstve. Informovala o tom nadnárodná spoločnosť Coface, ktorá zároveň upozornila na neistotu spojenú s nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa.

„Automobilovému priemyslu sa bude na Slovensku naďalej dariť. Ťaží z prítomnosti kvalifikovanej pracovnej sily, pričom výrobné náklady zostávajú nízke, a preto koncerny presúvajú výrobu práve sem. Slovensko tak môže v konečnom dôsledku profitovať z ťažkostí tohto odvetvia v Európe," uviedol Martin Procházka zo spoločnosti Coface.

Situácia by sa mala zlepšiť aj v iných sektoroch. Okrem energetického sektora odborník predpokladá rast aj v oblasti maloobchodu a poľnohospodárstva. Na druhej strane oživenie v sektore stavebníctva bude podľa neho pravdepodobne mierne a vystavené rizikám aj v tomto roku.

Výkonnosť ostatných odvetví bude podľa odborníka do veľkej miery závisieť od rastu zahraničného dopytu, ktorý by mal vykázať oživenie. Trump však v tejto súvislosti predstavuje prvok neistoty, najmä v kontexte malej otvorenej ekonomiky, akou je Slovensko, dodal Procházka.

Ak však bude Európa vo zvýšenej miere nakupovať americkú energiu v podobe ropy a plynu, existuje podľa odborníka nádej, že clá na európsky tovar sa podarí zvrátiť. To by však viedlo k zníženiu európskeho prebytku v obchodnej bilancii so Spojenými štátmi, skonštatoval.

V oblasti bezpečnosti bude Trump okrem iného podľa odborníka očakávať, že európske štáty budú znášať veľkú časť nákladov na ukončenie konfliktu a obnovu Ukrajiny.

„Aj na Slovensku však existujú firmy, ktoré budú profitovať z požiadaviek na väčšie európske zbrojenie, najmä ak sa im podarí napojiť na správne dodávateľské reťazce. Príchod Trumpa do Bieleho domu teda nemusí nevyhnutne znamenať katastrofu, ale miera neistoty je vysoká, pretože rozptyl toho, ako sa Trump môže skutočne zachovať, je veľký," uzavrel Procházka.

(tasr)

Minúta  |  

Srbský prezident chce mať s Ruskom bratský vzťah, odmieta uloženie sankcií

„Nebudem ukladať sankcie proti Rusku ani iným priateľom,“ povedal Aleksandar Vučić v rozhovore pre srbskú verejnoprávnu stanicu RTS.

Srbský prezident Aleksandar Vučić v piatok 24. januára vyhlásil, že počas svojho funkčného obdobia nezavedie sankcie proti Rusku.

Vučić oznámil, že s Ruskom a Čínou bude pracovať na „bratských a priateľských vzťahoch“ a že v najbližších dňoch bude hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Chce tak vyriešiť situáciu so sankciami USA voči srbskému ropnému priemyslu.

„Sila Srbska spočíva v našej samostatnosti a nezávislosti. Chráňme naše korene, ale aj našu budúcnosť,“ povedal srbský prezident.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.