Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok: Ľudia pochybujú o orientácii Slovenska, lebo médiá a opozícia ich strašia

Minister vnútra to uviedol v relácii STVR O 5 minút 12.

Politik v relácii tiež skonštatoval, že zahraničnopolitická orientácia Slovenska smerom k EÚ a NATO je zakotvená v niekoľkých kľúčových dokumentoch.

Momentálne dianie na Slovensku vrátane protestov je podľa jeho mienky financované zo zahraničia.

Predseda strany Hlas zároveň povedal, že jeho strana nebude súčasťou vlády, ktorá by členstvo v týchto organizáciách ohrozovala.

(tod)

Minúta  |  

Majerský: Niektorí poslanci Hlasu ľutujú, že nevytvorili štvorkoalíciu s PS, SaS a KDH

Líder kresťanských demokratov Milan Majerský v nedeľnej relácii TA3 V politike uviedol, že hnutie nebude udržiavať umelo pri živote koalíciu, ktorá nevládze.

Jeho oponent v diskusii a minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) priznal, že ak "dôjde k zmene pomerov v parlamente", sú na to pripravení.

"Častokrát počas debát na chodbách parlamentu prichádzam do kontaktu s poslancami Hlasu, ktorí hovoria, že mali ísť v októbri 2023 do prvotného riešenia a vytvoriť koalíciu s PS, SaS a KDH," povedal Majerský, z čoho ostal Drucker "prekvapený".

Podľa Majerského to vyzerá tak, že "tu bude veľká rošáda". "Pomenia sa ministerstvá a scenárov, ktoré som počul za posledný mesiac, je niekoľko. KDH ale nebude dodávať hlasy vládnej koalícii," neopomenul.

(max)

Minúta  |  

Protivládne protesty na Slovensku a Srbsku koordinujú USA, povedal Lukašenko

Bieloruský prezident sa tak vyjadril v nedeľu po odovzdaní svojho hlasu v prezidentských voľbách

"Všetky akcie sú úplne koordinované a všetko je riadené zo Spojených štátov. Väčšina z nich je financovaná z prostriedkov Spojených štátov. Takže kto platí peniaze, ten objednáva hudbu," uviedol Lukašenko na margo protestov.

Doplnil tiež, že nikdy nebol proti dobrým vzťahom so Západom. Podľa neho však nie je zo strany týchto krajín záujem. "Máme sa pred nimi skloniť alebo prosiť o ich priazeň? Sme pripravení viesť dialóg s Európskou úniou, dokonca aj s tými, ktorí voči nám viedli nepriateľskú politiku," oznámil bieloruský prezident.

Volebné miestnosti pri príležitosti prezidentských volieb v Bielorusku sa otvorili v nedeľu ráno o 8.00 miestneho času (6.00 SEČ). Ide o prvé voľby hlavy štátu od masívnych protestov po voľbách spred piatich rokov, v ktorých s prehľadom zvíťazil doterajší prezident Lukašenko. Bieloruská opozícia ich označila za zmanipulované a Lukašenkovo víťazstvo odmietlo uznať viacero štátov vrátane EÚ a USA.

Na rozdiel od volieb v roku 2020 sa v nedeľu podľa AP proti Lukašenkovi postavia iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia.

(tasr)

Minúta  |  

Majerský: S migaľovcami sme o vstupe do nášho klubu nediskutovali

Na pracovnom kongrese Hlasu v piatok 24. januára vylúčili zo strany Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša.

Podpredseda Hlasu a minister školstva Tomáš Drucker potvrdil, že evidovali niektoré výhrady poslancov Migaľa, Šalitroša, Jána Ferenčáka i Romana Malatinca. "Boli to požiadavky čisto osobné. Ferenčák a Malatinec sú zakladajúcimi členmi strany. Aj na základe debaty sa kongres zhodol o pokračovaní debaty s nimi," uviedol Drucker.

Líder hnutia KDH Milan Majerský oponoval, že svedkami tejto napätej situácie v Hlase sme už niekoľko mesiacov. "Fico hovoril v opozícii o vládnom zlepenci. Toto ho dobehlo. Sme svedkami scenára, o ktorom hovoril pred dvoma-troma rokmi. Nedokážu fungovať v rámci parlamentnej väčšiny," poznamenal.

Dodal, že premiér tejto situácii navyše nechal ďalší čas, keď vyslovil, že necháva priestor na vyriešenie problému do marca. Následne sa uvidí, či bude treba prijať "nejaké technické riešenie".

"Ich spoločný postoj je, že sú znepokojení, že Hlas sa čoraz viac a silnejšie pripútava k Smeru. A toto najviac vyrušuje aj bežného občana," spomenul Majerský s tým, že s migaľovcami o prípadnom vstupe do klubu KDH "vôbec nediskutovali".

Migaľovci v protiútoku. Nechcú hlasovať  v parlamente

Mohlo by Vás zaujímať Migaľovci v protiútoku. Nechcú hlasovať  v parlamente

(max)

Minúta  |  

Šimečka priznal, že so Zelenským hovoril o preprave plynu z Azerbajdžanu

Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka navštívil Ukrajinu 17. januára - ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pôvodne na tento dátum pozval do hlavného mesta Ukrajiny premiéra Roberta Fica (Smer).

"Pár slov ku klamstvám pánov Gašpara a Glücka [Tibor Gašpar a Richard Glück (obaja Smer), pozn. red]. Prezident Zelenskyj včera potvrdil, že Ukrajina je pripravená pomôcť Slovensku a vôbec celej Európe tým, že bude prepravovať plyn z Azerbajdžanu. Presne o tom som s prezidentom hovoril pred týždňom v Kyjeve, a tieto dvere sa nám podarilo znovu pootvoriť, potom čo ich premiér Fico svojimi vulgárnymi útokmi zabuchol," napísal Šimečka na sociálnej sieti.

Akékoľvek reči o "slovenských vojakoch na Ukrajinu" sú podľa neho "úplne absurdné zúfalstvo na úrovni dlažobných kociek, ktorým sa koalícia snaží prekryť svoj rozpad a zlyhania". 

Premiérovi Ficovi líder opozičnej strany odporúča zároveň dve veci. "Za prvé - ak má skutočne záujem o prepravu plynu cez Slovensko, tak má okamžite rokovať s ukrajinskou stranou. A za druhé - dohodnúť sa v parlamente na predčasných voľbách," konštatoval Šimečka.

Ukrajina je pripravená na tranzit plynu z Azerbajdžanu, vyhlásil Zelenskyj

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajina je pripravená na tranzit plynu z Azerbajdžanu, vyhlásil Zelenskyj

(max)

Minúta  |  

Desiatky tisíc ľudí protestovali v Nemecku proti Alternatíve pre Nemecko

Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) očakáva vo februárových parlamentných voľbách dobrý výsledok a vo viacerých predvolebných prieskumoch je na druhom mieste.

Na proteste pred Brandenburskou bránou v nemeckej metropole odhadovala polícia počet zúčastnených na 35-tisíc, zatiaľ čo organizátori hovorili o počte až okolo 100-tisíc ľudí.

Demonštrujúci vyzvali ostatné nemecké strany, aby aj naďalej odmietali prípadnú povolebnú spoluprácu s AfD. Reagovali tak hlavne na nedávne vyjadrenia Friedricha Merza - lídra nemeckej opozície a kandidáta kresťanských demokratov (CDU) na post kancelára - o možnom uzavretí dohody s AfD s cieľom presadiť prísnejšie migračné opatrenia. Mnohí jeho kritici tak stratili dôveru v jeho sľub, že s touto pravicovou stranou po voľbách neuzavrie koalíciu.

Podobné protesty sa konali aj v Kolíne nad Rýnom, kde do ulíc vyšlo približne 40-tisíc ľudí. Miestne úrady pritom očakávali zhruba len päťtisícovú účasť.

Demonštrácie proti nemeckej pravici neobišli ani mesto Aschaffenburg, kde v stredu neúspešný žiadateľ o azyl z Afganistanu na smrť dobodal dvoch ľudí. Tento útok spustil v krajine ďalšiu vlnu diskusie o prisťahovalectve.

Nemecký kancelár Olaf Scholz počas svojej predvolebnej kampane otvorene kritizoval Merza pre jeho vyjadrenia ohľadom AfD. "V Nemecku nesmie existovať žiadna spolupráca s pravicovými stranami, a to v žiadnom čase a na žiadnom mieste," povedal na podujatí jeho sociálnych demokratov (SPD).

Podľa Scholza idú Merzove návrhy na sprísnenie migračných opatrení nad rámec nemeckej ústavy a zmlúv Európskej únie. Merz tieto tvrdenia v sobotu odmietol a zopakoval, že prípadnú spoločnú vládu s AfD nepripúšťa.

Kandidát na budúceho nemeckého kancelára Merz: Ukrajina musí vojnu vyhrať

Mohlo by Vás zaujímať Kandidát na budúceho nemeckého kancelára Merz: Ukrajina musí vojnu vyhrať

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.