Preskočiť na obsah
  |  

Juhokórejský súd znovu zamietol žiadosť o predĺženie väzby pre prezidenta Juna

Prezident Jun Sok-Jol je obvinený zo vzbury pre vyhlásenie stanného práva a zo zneužitia právomocí, keď vyslal vojakov do parlamentu so zámerom zabrániť poslancom zrušiť stanné právo.

Juhokórejský súd v Soule v sobotu znovu zamietol žiadosť prokuratúry o predĺženie väzby pre suspendovaného prezidenta Jun Sok-Jola. Hlavu štátu vyšetrujú pre zavedenie stanného práva z 3. decembra 2024, píše TASR podľa správy agentúry Jonhap.

Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) odovzdal vo štvrtok prípad prokuratúre, keďže nie je v jeho právomoci obžalovať prezidenta. Prokuratúra následne požiadala o predĺženie väzby, aby mohla vykonať vlastne výsluchy. Súd v Soule v piatok túto žiadosť zamietol s tým, že prokuratúra by prípad nemala vyšetrovať, keďže ho dostal už predtým na starosť CIO.

Súd v sobotu následne ponechal v platnosti svoje piatkové rozhodnutie „z podobných dôvodov", informuje agentúra Jonhap.

Prokuratúra sa preto musí rozhodnúť, či prezidenta obžaluje. V opačnom prípade ho bude musieť do pondelka prepustiť. Podľa Johnap je ale pravdepodobné, že Juna v nedeľu obžaluje. Obhajoba však označuje vyšetrovanie CIO za „protizákonné, a preto neplatné".

(tasr)

  |  

Rusko zaútočilo bezpilotnými lietadlami na Charkov, Ukrajina hlási obete

Ruská armáda v sobotu 25. januára podnikla útoky bezpilotnými lietadlami na Charkov a jeho okolie, informovala Vojenská správa Charkovskej oblasti a starosta Charkova Ihor Terechov.

„Po údere na Charkov môžu v niektorých oblastiach mesta nastať poruchy v dodávkach elektriny a vody. Naši špecialisti už pracujú na obnovení týchto služieb pre domácnosti obyvateľov," vyhlásil starosta mesta.

Neskôr bol zaznamenaný ďalší úder, podľa starostu mesta zasiahol dron Molnija Ševčenkovský okres.

Na mieste sa majú byť obete a poškodené vozidlá, vypukol aj požiar. Ihor Terechov informoval aj o treťom zásahu, ale dodal, že nedošlo k žiadnym obetiam. Poškodených bolo sedem áut.

(mja)

  |  

Situácia vo VšZP je nateraz stabilizovaná, ubezpečil Šaško

Kamil Šaško spolu s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer) v piatok informovali, že proti Slovensku prebieha ďalší masívny kybernetický útok, ktorého cieľom je štátna VšZP.

Situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP), ktorú v piatok (24. januára) zasiahol kybernetický útok, je nateraz stabilizovaná. Informoval o tom minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).

„To, že kybernetický útok prebiehal, je fakt, či sa to niekomu páči alebo nie. Okamžite sme zakročili. Okamžite sme to od prvej minúty začali riadiť v spolupráci s tými inštitúciami, ktorých sa to týka," povedal Šaško. VšZP má podľa neho silný systém ochrany, ktorý zabezpečil odrazenie tohto útoku.

Poisťovňa deklarovala, že dáta poistencov sú po útoku v bezpečí, k úniku nedošlo a poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je ohrozené.

(tasr)

  |  

Šutaj Eštok: Je na Malatincovi a Ferenčákovi, či budú v partii vydieračov

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že poslanci Roman Malatinec a Ján Ferenčák sú v Hlase vítaní, na rozdiel od poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, ktorých zo strany jednohlasne vylúčili.

Je to na nich, či chcú by v partii vydieračov, alebo sa vrátia do svojej politickej rodiny, povedal Šutaj Eštok po pracovnom kongrese na adresu Malatinca a Ferenčáka. Šéf Hlasu uviedol, že zo strany vylúčili „dvoch vydieračov“, ktorí neprišli s hodnotovým postojom, ale so snahou získať funkcie a moc.

Poslanci podľa neho vzniesli ako jediné požiadavky vlastné personálne nominácie na štyri kľúčové posty: minister vnútra, podpredseda parlamentu, riaditeľ Vojenského spravodajstva a podpredseda strany Hlas.

Odmietol, že by poslancovi Ferenčákovi niekto z Hlasu ponúkal nejakú pozíciu. Priznal však, že vlani v jeseni dostal poslanec Šalitroš možnosť pracovať na ministerstve hospodárstva ako štátny tajomník po odchádzajúcom Kamilovi Šaškovi, ktorý sa stal ministrom zdravotníctva. Šalitroš však túto pozíciu neprijal.

Malatinec a Ferenčák zakladali stranu, prešli si s nimi podľa Šutaja Eštoka spoločnú cestu a vážia si ich. "Majú podanú ruku," skonštatoval šéf Hlasu. Myslí si, že sa nechali ovplyvniť "dvomi vydieračmi". Migaľ a Šalitroš sa podľa neho dostali do Hlasu-SD ako "trójske kone".

(su, tasr)

  |  

Trump bude musieť na Ukrajinu poslať vojakov, znie z jeho tímu

Trumpov tím podľa agentúry Bloomberg vyjadril ochotu, aby sa USA zamerali na poskytovanie bezpečnostných záruk Ukrajine, ktoré za zatvorenými dverami uznávajú ako nevyhnutné.

Tím amerického prezidenta Donalda Trumpa pripustil, že Spojené štáty budú nevyhnutne musieť vyslať na Ukrajinu svoje vojsko. Má ísť o mierové sily, ktoré budú v spojení s európskymi armádami dohliadať na budúci mier. S odvolaním sa na európske a americké zdroje o tom informuje Bloomberg.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že na zabránenie ďalšiemu útoku zo strany Ruska by bolo potrebných 200-tisíc vojakov zo západu. Podľa Financial Times by sa reálne počty mohli pohybovať na úrovni 40-tisíc až 50-tisíc vojakov.

Trump má však požadovať aby európske štáty nasadili mnohonásobne viac vojakov ako USA, konflikt považuje za európsku záležitosť a žiada aby Európa prevzala „väčší podiel bremena pri presadzovaní akejkoľvek dohody“.

Zelenskyj tvrdí, že bez amerických jednotiek to nepôjde, vrchní európski predstavitelia sa domnievajú, že nasadenie čisto európskych jednotiek by mohlo spôsobiť rozkol v NATO, nakoľko „by to de facto znamenalo ukončenie transatlantickej spolupráce v rámci aliancie“, povedal jeden z vysokých európskych vládnych predstaviteľov.

(mja)

  |  

Autobusy s prepustenými Palestínčami opustili izraelské väznice

Prímerie medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas platí od nedele 19. januára 11.15 miestneho času.

Autobusy, v ktorých by sa mali nachádzať desiatky prepustených palestínskych väzňov, v sobotu vyrazili z dvoch izraelských väzníc. Došlo k tomu v rámci dohody o prímerí v Pásme Gazy medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

Izrael by mal podľa očakávaní v sobotu prepustiť celkovo 200 Palestínčanov zadržiavaných v izraelských väzniciach výmenou za štyri izraelské vojačky, ktoré predtým v sobotu prepustil Hamas.

Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v sobotu však vyhlásil, že krajina bude blokovať návrat vysídlených Palestínčanov do ich domovov na severe Pásma Gazy. "Izrael nepovolí prechod obyvateľov do severnej oblasti Pásma Gazy, kým sa nedohodne prepustenie civilnej rukojemníčky Arbel Jehudovej," upresnil.

(tasr, afp)