27. januára 2025 | 10:30

Minúta | 27. januára 2025 | 10:30

Policajný zbor má novú prezidentku. Chce stabilizáciu a prilákať do zboru mladých

Funkcie prezidenta sa od 27. januára ujala Jana Maškarová, ktorá bola v rokoch 2018 až 2021 prvou viceprezidentkou Policajného zboru SR a ešte pred pár dňami námestníčkou Národného bezpečnostného úradu SR.

Od Maškarovej, ktorá stála aj pri zrode dnes už zaniknutej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), očakáva významné kroky aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý ju do funkcie šéfky polície vymenoval.

"Tento rok to bude 30 rokov, čo je pani generálka na strane zákona," povedal Šutaj Eštok s dôvetkom, že Maškarová spĺňa osobné, morálne aj profesionálne predpoklady, aby sme sa nemuseli za Policajný zbor hanbiť a bol vzorom pre celú spoločnosť.

Spolupráca bezpečnostných zložiek je podľa ministra najlepšia za posledných 30 rokov. "Bezpečnosť Slovenska je dnes dôležitá a kruciálna," doplnil s tým, že dôležitý je aj boj proti nelegálnej migrácii a stabilizácia zboru. "Generálka tomu významným spôsobom pomôže."

Mohlo by Vás zaujímať Zurian odmieta, že by sa uchádzal o post policajného prezidenta

Maškarová poďakovala za prejavenú dôveru a príležitosť zúročiť niekoľkoročné skúsenosti. "Pevne verím, že urobím všetko pre to, aby som dosiahla nielen efektívnu činnosť zboru, ale aj aby som pri jeho odovzdávaní urobila odpočet toho, čo som si pre jeho zlepšenie vytýčila," dodala nová prezidenta Policajného zboru.

Pripomenula, že základom efektívneho riadenia činnosti je "mať jasný cieľ, byť rozhodný, mať otvorenú komunikáciu s ľuďmi a byť im svojím konaním príkladom".

"Najväčšia priorita je stabilizácia zboru. Vytvoriť prostredie, aby policajti neboli frustrovaní a boli podporovaní," ozrejmila. Zamerať sa chce napríklad na motiváciu mladých ľudí pre prácu v radoch polície, platové podmienky, dobrú zdravotnú starostlivosť, podporu v bývaní či kariérny rast. "Aby pracovali nestranne a zákonne," spomenula.

Do generálskej hodnosti bola vymenovaná prezidentom Andrejom Kiskom 28. mája 2019. Stala sa tak prvou ženou v tejto hodnosti v Policajnom zbore a rovnako prvou ženou vo funkcii viceprezidentky tohto zboru.

Mohlo by Vás zaujímať Šéf rezortu vnútra oznámil, že budúci rok čaká policajné stanice masívna obnova

Ľubomír Solák na poste prezidenta Policajného zboru skončil po tragédii na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, kde 18-ročný Samuel 16. januára nožom zranil niekoľko ľudí, pričom dve osoby zomreli. Na odchode z funkcie sa Solák dohodol s ministrom vnútra.

Šutaj Eštok odchod Soláka odôvodnil tým, že od riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Branislava Zuriana dostal nové informácie zásadného charakteru – v období pred útokom boli identifikované závažné pochybenia zo strany obvodného oddelenia policajného zboru v Spišskej Starej Vsi. O funkciu preto prišiel aj riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Starej Vsi.

(max)

27. januára 2025 | 10:17

Minúta | 27. januára 2025 | 10:17

Albánsko potvrdilo, že v Tirane vznikne moslimský mikroštát

Malá enkláva - podobná Vatikánu - bude slúžiť ako duchovný domov pre bektašijských moslimov, ktorá je po sunnitských moslimoch, pravoslávnych kresťanoch a katolíkoch štvrtou najväčšou náboženskou skupinou v Albánsku.

Tento zámer potvrdil albánsky premiér Edi Rama v sobotu, keď si v Albánsku pripomenuli 95. výročie premiestnenia sídla tohto súfijského rádu z Turecka do Albánska.

Rama spresnil, že ak by mikroštát vznikol, mal by svoju vlastnú administratívu, ale „žiadne dane ani políciu a nespochybnila by sa ani suverenita Albánska". „Bude to centrála, duchovný štát," ozrejmil.

Podrobnosti o vzniku štátu premiér neuviedol. Potvrdil však, že tento zámer bude musieť schváliť albánsky parlament.

Premiér Rama o tomto zámere informoval na sklonku roku 2024, keď uviedol, že Albánsko plánuje vytvoriť vo východnej časti hlavného mesta Tirana mikroštát ako duchovné centrum pre bektašov, ktorí žijú roztrúsení v Kosove, Macedónsku a Severnom Macedónsku, ako aj v Albánsku. Podľa posledného sčítania ľudu v Albánsku sa k bektašom hlási asi desať percent obyvateľstva.

Tento rád vznikol v 13. storočí v Osmanskej ríši a je považovaný za tolerantnú, mystickú vetvu islamu, ktorá je otvorená iným náboženstvám a filozofiám. Niektorí z jej najvýznamnejších vodcov sa presídlili do Albánska po tom, ako ich začiatkom 20. storočia v Turecku zakázal zakladateľ moderného Turecka a jeho prvý prezident Mustafa Kemal Atatürk.

V polovici januára pápež František vo Vatikáne prijal náboženskú delegáciu z Albánska, ktorej členmi boli aj zástupcovia baktašov vrátane ich miestneho, ale aj celosvetového duchovného vodcu Edmonda Brahimaja, známeho aj ako Baba Mondi.

Pápež na stretnutí vyzdvihol jedinečnú úlohu medzináboženského dialógu. V týchto ťažkých časoch sme všetci povolaní odmietnuť logiku násilia a nezhôd a prijať logiku stretávania sa, priateľstva a spolupráce pri hľadaní spoločného dobra, uviedol František podľa spravodajského webu Vatican News.

(tasr, afp)

27. januára 2025 | 9:59

Minúta | 27. januára 2025 | 9:59

Čína odmieta tvrdenia CIA o úniku covidu z laboratória

Podľa Pekingu je krajne nepravdepodobné, že by bol vírus unikol z laboratória.

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v sobotu zmenila svoje oficiálne stanovisko a za pravdepodobnejšiu označila alternatívu, že COVID-19 unikol z laboratória, než že by ho na človeka preniesli zvieratá. Zároveň ale pripustila, že jej úsudok sa zakladá na správach s nízkou mierou dôveryhodnosti.

K záveru, že je veľmi nepravdepodobné, že by vírus pochádzal z laboratória, dospel tím zložený zo špecialistov Číny a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), a to na základe návštev relevantných laboratórií v meste Wu-chan, uviedla v pondelok hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. Podľa nej to vo všeobecnosti uznalo aj medzinárodné spoločenstvo a vedecká komunita.

Mao zároveň vyzvala Spojené štáty, aby otázku určovania pôvodu ochorenia COVID-19 nezneužívali na politické účely. Podľa nej by mal Washington „prestať očierňovať a prenášať vinu na iné krajiny a mal by čo najskôr reagovať na oprávnené obavy medzinárodného spoločenstva".

Niektoré americké agentúry, ako napríklad Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a ministerstvo energetiky, podporujú teóriu o tom, že vírus unikol z laboratória, hoci sa odvolávajú na informácie s odlišnou mierou spoľahlivosti. Väčšina amerických spravodajských služieb sa však stále prikláňa k prirodzenému vzniku ochorenia.

K zmene stanoviska CIA došlo krátko po vymenovaní nového riaditeľa Johna Ratcliffa. Podľa nemenovaného zdroja vychádza z novej analýzy existujúcich spravodajských informácií, ktorú nariadil predchádzajúci riaditeľ CIA William Burns a ktorá bola dokončená pred Ratcliffovým uvedením do úradu tento týždeň.

Zástancovia hypotézy o úniku z laboratória zdôrazňujú, že prvé známe prípady ochorenia COVID-19 sa vyskytli v čínskom meste Wu-chan, ktoré ja považované za centrum výskumu koronavírusov. Mesto sa taktiež nachádza asi 1600 kilometrov od najbližších populačných centier netopierov, ktoré sú nositeľmi podobných vírusov.

Mohlo by Vás zaujímať CIA považuje únik covidu z laboratória za pravdepodobnejšiu alternatívu pôvodu

(tasr, afp)

27. januára 2025 | 9:55

Minúta | 27. januára 2025 | 9:55

Video: Putina prekvapila priemerná mzda v Moskve

Ruský prezident sa v nedeľu na pôde Moskovskej štátnej univerzity pýtal na výšku priemerného platu v hlavnom meste v porovnaní s priemernou mzdou vyučujúceho.

Prezident Vladimir Putin sa zúčastnil na rokovaní správnej rady univerzity, ktorej členom je aj prezidentská administratíva. V rámci rozhovorov o rozpočte šéf Kremľa vyhlásil, že mzdy a pracovné podmienky by mali zodpovedať štatútu najväčšej a najstaršej univerzity v Rusku, pričom sa obrátil na starostu Moskvy Sergeja Sobjanina.

„Platy podľa mňa trochu zaostávajú za priemerom v Moskve. Sergej Semionovič, aká je priemerná mzda v Moskve?“ opýtal sa Putin v zverejnenom zázname. „Asi 140-tisíc, 160-tisíc rubľov,“ odpovedal Sobjanin, čím si vyslúžil prezidentov prekvapený pohľad.

„To nie je možné. To je viac,“ trval na svojom Putin. Napriek tomu moskovský starosta zopakoval svoju informáciu. „Priemerná mzda je 160-tisíc rubľov,“ zopakoval Sobjanin.

Na to reagoval rektor univerzity Viktor Sadovničij, že mzda na škole v priemere predstavuje 180-tisíc rubľov. „Takže plán bol splnený, to je podstatné,“ konštatoval rozpačito Putin.

"No way. More." - Putin did not believe the salaries of Moscow residents.

During a meeting of the Moscow State University Board of Trustees, he asked about the average salary in Moscow, to which he received an answer of 140,000-160,000 rubles ($1425-$1630).

This discovery came… pic.twitter.com/AjBIjrDG7o
— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) January 25, 2025

Video s anglickými titulkami zverejnil na sieti X komentátor Anton Geraščenko, ktorý pripomenul, že podľa portálu na vyhľadávanie práce Gorodrabot bol v decembri priemerný plat v Moskve 80- až 100-tisíc rubľov (789 až 973 eur). Keďže ide o pozíciu hlavného mesta, priemerné platy vo zvyšku Ruska sú ešte nižšie, dodal.

Video podľa Geraščenka zverejnila ruská mediálna spoločnosť RBK, ktorá ho neskôr stiahla.

(sab)

27. januára 2025 | 9:50

Minúta | 27. januára 2025 | 9:50

Návrat obyvateľov Gazy na sever je víťazstvom nad plánmi na vysídlenie, vyhlásil Hamas

Tisíce Palestínčanov sa v pondelok začali vracať na sever Pásma Gazy po tom, čo Izrael prestal obyvateľom enklávy brániť v prechode v súlade s podmienkami aktuálneho platného prímerie medzi Hamasom a Izraelom.

„Návrat vysídlencov je víťazstvom pre našich ľudí a naznačuje zlyhanie a porážku plánov pre okupáciu a vysídlenie," vyhlásil Hamas.

Palestínsky Islamský džihád, spojenec Hamasu, v reakcii na návrat vysídlencov na sever enklávy vyhlásil, že ide o „odpoveď všetkým, ktorí snívajú o vysídlení nášho ľudu".

Na návrat Palestínčanov na sever Pásma Gazy reagoval aj bývalý minister národnej bezpečnosti Ben Gvir, podľa ktorého ide o „ďalšiu ponižujúcu súčasť bezohľadnej" dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, informuje portál The Times of Israel (TOI).

„Úplné víťazstvo takto nevyzerá, takto vyzerá úplná kapitulácia," napísal Gvir na sociálnej sieti X.

Krajne pravicový izraelský politik, ktorý podal demisiu na protest proti dohode o prímerí, povedal, že „heroickí izraelskí vojaci nebojovali a nepoložili svoje životy v Pásme Gazy" len preto, aby sa Palestínčania vrátili na sever. „Musíme sa vrátiť k vojne - a zničiť!", dodal, píše TOI.

Palestínčania sa začali vracať na sever Pásma Gazy cez koridor Necarim, ktorého otvorenie sa oneskorilo o dva dni kvôli sporu medzi Hamasom a Izraelom, ktorý uviedol, že militantná skupina zmenila poradie rukojemníkov, ktorých prepustila výmenou za stovky palestínskych väzňov.

Izrael v prvých dňoch vojny nariadil rozsiahlu evakuáciu severu Gazy a krátko po vstupe pozemných jednotiek ho uzavrel. Približne milión ľudí utieklo v októbri 2023 na juh a doteraz sa nemohli vrátiť. Státisíce ľudí zároveň zostali na severe, kde prebiehali jedny z najťažších bojov a kde došlo k najhoršiemu ničeniu počas vojny.

(tasr, afp)

27. januára 2025 | 9:45

Minúta | 27. januára 2025 | 9:45

Migaľ sa domnieva, že prezident chce pád vlády: Hlas riadi z paláca cez Druckera

Poslanca Národnej rady SR Samuela Migaľa vylúčili počas piatkového kongresu Hlasu spolu s kolegom Radomírom Šalitrošom zo strany.

Vylúčenec Migaľ v rozhovore pre Denník N zhodnotil, že v strane Hlas to po odchode Petra Pellegriniho do prezidentského paláca vyzerá úplne inak, ako sa verejnosť domnieva.

"Nadstranícky prezident, ako o sebe hovorí Peter Pellegrini, bol aj na poslednom pracovnom kongrese strany, kde mal veľmi horlivý prejav o tom, ako nás treba potrestať, ako sme zradili hodnoty strany Hlas. Nie som presvedčený o tom, že je to nadstranícky prezident, pretože doteraz prostredníctvom Tomáša Druckera ovláda Hlas. Hovorím to veľmi otvorene a s plnou vážnosťou," vyslovil Migaľ.

Poznamenal, že aj minister investícií a podpredseda Hlasu Richard Raši chce "utiecť z ministerstva a stať sa predsedom Národnej rady", pretože čerpanie eurofondov je jedno z najslabších za posledné obdobia.

Mohlo by Vás zaujímať Majerský: S migaľovcami sme o vstupe do nášho klubu nediskutovali

"Sú aj ďalší ministri a ľudia, ktorí z môjho pohľadu nenapĺňajú program, myšlienky a všetko, o čom hovoril Peter Pellegrini. Mám pocit, že jediný, kto chce, aby došlo k pádu vlády, je prezident tejto krajiny," povedal bývalý člen koaličnej strany v rozhovore.

Odôvodnil to tým, že ak vláda padla, "prezident má v rukách možnosť zostaviť úradnícku vládu".

"Dnes počúvame v kuloároch, že ak by došlo k pádu vlády, tak prezident vymenuje úradnícku vládu, v ktorej budú mať zaručené pokojné vládnutie ministri Hlasu. Obávam sa, či by nemohlo dôjsť k nejakej forme zneužitia tejto ústavnej funkcie," konštatoval.

Mohlo by Vás zaujímať Koniec vlády? Šutaj Eštok je pripravený na všetko. Ficovi sa hasiť problémy nechce

Neopomenul, že Roman Malatinec (Hlas), ktorý tvorí skupinu migaľovcov a najnovšie sa taktiež vyslovil, že nebude hlasovať v parlamente, dostal od lídra Hlasu Matúša Šutaja Eštoka ponuku funkcie štátneho tajomníka rezortu školstva. Jánovi Ferenčákovi (Hlas) zasa údajne ponúkali "vysokú funkciu v diplomatickom zbore", avšak neponúkal ju predseda strany.

"Pokiaľ viem, tak táto požiadavka alebo ponuka zaznela na stretnutí počas odovzdávania prezidentských vyznamenaní zo strany prezidenta Pellegriniho, toho nadstraníckeho prezidenta," uviedol Migaľ.

(max)

27. januára 2025 | 9:11

Minúta | 27. januára 2025 | 9:11

Zelenskyj po tretíkrát vymenil veliteľa formácie východného frontu

Urobil tak pri kľúčovej vojenskej formácii zodpovednej za obranu východného frontu v Doneckej oblasti, kde sa nachádza strategické mesto Pokrovsk a kde ruské sily v uplynulých mesiacoch zaznamenávajú postup.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videu na sociálnej sieti X oznámil, že poveril generálmajora Mychajla Drapatého velením operačno-strategickej skupiny Chortycia, do oblasti zodpovednosti ktorej patrí veľká časť východného frontu Ukrajiny.

„Toto sú najnáročnejšie oblasti boja," povedal ukrajinský prezident a dodal, že o tejto zmene velenia diskutoval s najvyšším veliteľom ukrajinských síl Olexandrom Syrským.

Rusi sa už niekoľko mesiacov pokúšajú dobyť kľúčové donecké mestá - Pokrovsk a Časiv Jar. Rusko minulý pondelok tvrdilo, že jeho jednotky obsadili dedinu Ševčenko, vzdialenú zhruba tri kilometre od Pokrovska. V prípade, že by ruské sily obsadili Pokrovsk, by boli bližšie k obsadeniu celej Doneckej oblasti, píše Reuters. V Pokrovsku žilo pred začiatkom invázie ruských jednotiek na Ukrajinu približne 60.000 ľudí. Mesto je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt vo východnej Doneckej oblasti a už mesiace je ohniskom prudkých bojov.

Podľa Zelenského pomôže Drapatého vymenovanie spojiť bojovú činnosť armády s náležitým výcvikom jednotiek. „Práve potreby v prvej línii by mali určovať štandardy pre personálne obsadenie a výcvik jednotiek," uviedol Zelenskyj.

Drapatyj nahradil generála Andrija Hnatova, ktorý bol na čele skupiny Chortycia od júna minulého roka. Hnatov bude podľa Zelenského pôsobiť ako zástupca veliteľa generálneho štábu pre riadenie výcviku a komunikácie.

(tasr, reuters)

27. januára 2025 | 8:38

Minúta | 27. januára 2025 | 8:38

Bielorusko prepustilo z väzenia Američanku, o ktorej nevedeli ani ľudskoprávne organizácie

Jej zatknutie podľa zdroja agentúry AP súvisí s protivládnymi protestmi po prezidentských voľbách v roku 2020.

Bieloruské úrady prepustili z väzenia americkú občianku Anastassiu Nuhferovú, oznámil v nedeľu americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

„Vďaka vedeniu prezidenta USA Bielorusko práve jednostranne prepustilo nevinnú Američanku Anastassiu Nuhferovú, ktorá bola vzatá do väzby počas prezidentovania Joea Bidena,“ napísal Rubio na sieti X. Dodal, že jej prepustenie je dôkazom úspešnosti politiky „mier prostredníctvom sily“, ktorú chce uplatňovať administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa.

Rubiovo vyhlásenie sa objavilo krátko po vlnách prepúšťania väzňov v Bielorusku. Najstaršia bieloruská organizácia pre ľudské práva Viasna však súčasne tvrdí, že pre odpor voči bieloruskému režimu zostáva vo väzbe viac ako 1 250 ľudí.

Podrobnosti o zadržaní Nuhferovej sú podľa Rádia Sloboda nejasné. Jej meno sa predtým verejne nespomínalo a nefigurovalo na zoznamoch politických väzňov. Pavel Sapelka z Viasny povedal, že on ani jeho kolegovia nevedeli o jej zadržaní ani o jeho okolnostiach.

„Minsk nikdy nezverejnil jej meno a Washington nezverejňuje mená Američanov zadržiavaných v zahraničí bez súhlasu ich rodín,“ uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie USA.

Americké ministerstvo však neskôr v nedeľu informovalo, že Nuhferová bola zadržaná začiatkom decembra 2024. Začiatkom januára bol konzulárnemu úradníkovi z Washingtonu umožnený prístup k americkej zadržanej, doplnila AP s tým, že takáto ústretovosť je v Bielorusku ojedinelá.

V súčasnosti nie je jasné, aké ústupky (ak vôbec nejaké) Minsk požadoval výmenou za prepustenie občianky USA.

Bývalý vysokopostavený bieloruský diplomat pre agentúru AP povedal, že zatknutie Nuhferovej súvisí s protestmi v Bielorusku v roku 2020.

Zdroj, ktorý pre obavy o bezpečnosť hovoril pod podmienkou anonymity, tvrdí, že prepustenie americkej občianky ponúkol samotný Lukašenko ako „ako gesto dobrej vôle“. Tento Západom neuznaný prezident však pritom odmieta z väzenia prepustiť zostávajúcich bieloruských opozičných a ľudskoprávnych aktivistov.

V Bielorusku sa v nedeľu 26. januára konali prezidentské voľby, za ktorých víťaza bol vyhlásený Alexandr Lukašenko a ktorý tak získal svoj v poradí už siedmy prezidentský mandát. Lukašenko je často označovaný za „posledného európskeho diktátora“, píše AP.

Lukašenkova podpora pre vojnu na Ukrajine viedla k pretrhnutiu vzťahov Bieloruska s USA a EÚ, čím sa skončila aj jeho „hra“ so Západom, ktorej cieľom bolo získanie ďalších dotácií od Kremľa.

(tasr)

27. januára 2025 | 8:27

Minúta | 27. januára 2025 | 8:27

Vysídlenie Palestínčanov by predstavovalo etnické čistky, varuje arabská liga

Jedna z najstarších politických aliancií reagovala na výzvu Bieleho domu, aby Jordánsko a Egypt prijímali vysídlencov z Pásma Gazy, píše agentúra AFP.

Liga arabských štátov v nedeľu varovala pred „pokusmi o vyhnanie palestínskeho ľudu z jeho územia“ po tom, čo americký prezident Donald Trump navrhol presídlenie obyvateľov z Pásma Gazy do Egypta a Jordánska a „vypratať“ tak toto vojnou zdevastované palestínske územie.

„Násilné vysídlenie a vysťahovanie ľudí z ich pôdy možno nazvať len etnickými čistkami,“ uviedla vo vyhlásení liga.

Trump necelý týždeň po nástupe do funkcie v sobotu vyhlásil, že si želá, aby Jordánsko a Egypt prijali Palestínčanov z Pásma Gazy, ktorí sú teraz prevažne bez domova. Pásmo Gazy sa podľa neho stalo po 15 mesiacoch vojny medzi Izraelom a militantnými hnutím Hamas „zrúcaniskom“.

Presídlenie väčšiny z 2,3 milióna obyvateľov palestínskej enklávy by podľa Trumpa mohlo byť dočasné alebo dlhodobé, píše agentúra AP.

Takúto myšlienku rýchlo odmietlo Jordánsko, pričom Egypt už predtým varoval pred „núteným presídľovaním“ Gazanov do neďalekej Sinajskej púšte. Podľa Káhiry by to mohlo ohroziť mierovú zmluvu Egypta s Izraelom z roku 1979.

Rovnako to odmietol aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás, ktorý podľa oznámenia svojho úradu „dôrazne odmietol a odsúdil akékoľvek projekty“ zamerané na vysťahovanie Palestínčanov z Gazy. Trumpa vo vyhlásení nespomenul, zdôraznil však, že Palestínčania „neopustia svoju zem a sväté miesta“. Odmietavý postoj vyjadrilo aj hnutie Hamas.

Väčšinu obyvateľov Pásma Gazy tvoria palestínski utečenci alebo ich potomkovia. Palestínčanom by akýkoľvek pokus o ich presťahovanie z oblasti mohol pripomenúť masové vysídlenie palestínskeho obyvateľstva počas vzniku Izraela v roku 1948, pripomenula AFP.

(tasr)

27. januára 2025 | 8:08

Minúta | 27. januára 2025 | 8:08

Maďarsko údajne zablokovalo rezolúciu EÚ o bieloruských voľbách

Bez jednomyseľne schváleného mandátu členských štátov v Rade EÚ vydala šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vlastné vyhlásenie.

Maďarskí predstavitelia zablokovali spoločné vyhlásenie členských štátov Únie o odmietnutí prezidentských volieb v Bielorusku, uviedli zdroje Rádia Sloboda (RFE/RL) v Bruseli.

Bez jednomyseľnej podpory všetkých 27 štátov EÚ vydala Kallasová vlastné vyhlásenie, v ktorom oznámila, že voľby z 26. januára „neboli ani slobodné, ani spravodlivé“. Zároveň vyzvala bieloruské úrady, aby prepustili všetkých politických väzňov, „z ktorých je viac ako tisíc svojvoľne zadržiavaných, vrátane zamestnanca delegácie Európskej únie“.

Estónska expremiérka kritizovala neskoré pozvanie nezávislých volebných pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zo strany vlády prezidenta Alexandra Lukašenka len desať dní pred hlasovaním, čo podľa nej znemožnilo prístup ku kritickým fázam volebného procesu.

„Je to ďalší dôkaz úplnej nedôveryhodnosti týchto volieb,“ vyhlásila.

Zdôraznila tiež, že úloha Bieloruska vo vojne Ruska proti Ukrajine a jeho hybridné útoky na susedné krajiny ospravedlňujú pokračujúce sankcie a obmedzenia EÚ voči „tomuto režimu“.

„EÚ bude pokračovať v zavádzaní reštriktívnych a cielených opatrení voči režimu, pričom bude finančne podporovať občiansku spoločnosť, bieloruské demokratické sily v exile a bieloruskú kultúru,“ pokračovala Kallasová.

Uviedla tiež, že EÚ je pripravená pomôcť Bielorusku so stabilizáciou jeho hospodárstva a reformou inštitúcií, keď krajina začne demokratickú transformáciu.

Maďarsko odmietlo podpísať návrh vyhlásenia, ktoré sa odvolávalo na „nedemokratické prezidentské voľby“ v Bielorusku, pôvodne sa k nemu pridalo aj Slovensko, pripomenula RFE/RL.

Slovensko však neskôr súhlasilo s podporou textu, v ktorom sa voľby označujú za nedostatočne legitímne v dôsledku „neúprosného a bezprecedentného potláčania ľudských práv“ a prísnych obmedzení opozície a nezávislých médií.

Budapešť trvala na svojom odmietavom postoji. Maďarsko sa dôsledne bráni sprísneniu sankcií voči Rusku a zvýšeniu európskej podpory pre Ukrajinu, tvrdí Rádio Sloboda.

Lukašenko si zabezpečil siedme funkčné obdobie, pričom podľa volebnej komisie získal 86,8 percenta hlasov.

(sab)

27. januára 2025 | 7:58

Minúta | 27. januára 2025 | 7:58

Rusko oznámilo dobytie Velykej Novoselivky

Strategicky dôležitá dedina v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny podľa Kyjeva nepadla, nasadení vojaci sa len premiestnili, píše agentúra AP.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo obsadenie Velykej Novosilky. Kyjev medzitým tvrdil, že ukrajinskí vojaci sa stiahli iba z niektorých oblastí mesta, aby sa vyhli obkľúčeniu.

Velyka Novosilka mala pred vojnou približne päťtisíc obyvateľov. Ak by sa potvrdilo jej obsadenie ruskými silami po mesiacoch bojov, stala by sa tak prvým významnejším mestom v Doneckej oblasti, ktoré v tomto roku získali Rusi.

Analytici podľa AP dlhodobo predpovedali, že pád tejto väčšej dediny ležiacej približne 15 kilometrov od susednej Dnepropetrovskej oblasti v prospech Ruska je iba otázkou času.

Vo vyhlásení 110. samostatnej mechanizovanej brigády ukrajinských pozemných síl sa uvádza, že hoci majú približne rovnakú silu ako ruské jednotky, pokiaľ ide o delostrelectvo a bezpilotné lietadlá, Rusi majú obrovskú výhodu v počte ľudí.

„Naše jednotky sa s využitím poveternostných podmienok obratne stiahli z oblastí, kde hrozilo obkľúčenie. To však neznamená, že sme mesto úplne opustili, boje vo Velykej Novosilke pokračujú,“ oznámila ukrajinská brigáda s tým, že stiahnutie sa za rieku znemožní Rusom ďalej postupovať.

Rusko minulý rok po dlhých bojoch obsadilo mestá Avdijivka a Vuhledar v Doneckej oblasti. Tie boli podľa AP pred svojím pádom z veľkej časti zrovnané so zemou ruským delostrelectvom, kĺzavými bombami a bezpilotnými lietadlami.

Rusi sa taktiež už niekoľko mesiacov pokúšajú dobyť kľúčové donecké mestá ako Pokrovsk a Časiv Jar. Rusko minulý pondelok tvrdilo, že jeho jednotky obsadili dedinu Ševčenko, vzdialenú zhruba tri kilometre od Pokrovska.

(tasr)

27. januára 2025 | 6:27

Minúta | 27. januára 2025 | 6:27

Konžská povstalecká skupina údajne obsadila mesto Goma

Vláda Konžskej demokratickej republiky označila postup povstalcov za vyhlásenie vojny.

Rwandou podporovaní povstalci hnutia M23 vyhlásili, že v pondelok skoro ráno dobyli Gomu – najväčšie mesto na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR). OSN hovorí o „masovej panike“ medzi dvoma miliónmi obyvateľov mesta, píše agentúra AP

Povstalecké Hnutie 23. marca (M23) oznámilo dobytie mesta vo vyhlásení niekoľko minút pred vypršaním 48-hodinovej lehoty, ktorú skupina stanovila konžskej armáde na odovzdanie zbraní.

Povstalci vo vyhlásení vyzvali obyvateľov Gomy, aby zachovali pokoj, a príslušníkov konžskej armády, aby sa zhromaždili na hlavnom štadióne.

Ofenzíva povstalcov M23 v srdci regiónu bohatého na nerastné suroviny hrozí dramatickým zhoršením jednej z najdlhších vojen v Afrike a ďalším vysídlením civilistov. Podľa správy OSN je v súčasnosti viac ako tretina obyvateľov provincie Severné Kivu, kde sa Goma nachádza, vysídlená a dobytie Gomy túto situáciu pravdepodobne ešte zhorší.

Hovorca vlády KDR Patrick Muyaya vo videu zverejnenom na sieti X vyzval na ochranu civilistov a uviedol, že krajina je „vo vojnovom stave“.

Konžská demokratická republika v sobotu stiahla svojich diplomatov z hlavného mesta Rwandy Kigali v reakcii na postup povstalcov.

Africká únia, EÚ, ako aj francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzvali na okamžité zastavenie bojov v oblasti. „EÚ dôrazne odsudzuje vojenskú prítomnosť Rwandy v KDR ako jasné porušenie medzinárodného práva, Charty OSN a územnej celistvosti KDR,“ vyhlásila v sobotu šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Červený kríž informoval, že jeho lekárske tímy od štvrtka ošetrili viac ako sto ľudí zranených v bojoch v okolí Gomy. Podľa OSN konflikt od začiatku januára prinútil približne 400-tisíc ľudí opustiť svoje domovy.

Angolský prezident João Lourenço, ktorého Africká únia poverila sprostredkovaním konfliktu, odsúdil M23 za „nezodpovedné konanie“ a varoval pred jeho „škodlivými dôsledkami pre regionálnu bezpečnosť“ v Afrike.

M23 zložené z etnika Tutsiov podporuje Rwanda, ktorá pre tento účel nasadila 3- až 4-tisíc vojakov svojej armády. Od roku 2021 sa zmocnilo rozsiahlych oblastí na východe KDR.

(tasr)

27. januára 2025 | 5:31

Minúta | 27. januára 2025 | 5:31

Kolumbia ustúpila v otázke migrantov, oznámili Spojené štáty

Juhoamerická krajina sa dostala s USA do konfliktu len pár dní po nástupe nového prezidenta, píše agentúra AFP.

Biely dom v nedeľu informoval, že Kolumbia ustúpila a súhlasila s prijatím repatriovaných občanov na vojenských letoch po tom, ako prezident Donald Trump pohrozil rozsiahlymi sankciami.

Kolumbia súhlasila s „neobmedzeným prijímaním všetkých nelegálnych cudzincov z Kolumbie, ktorí sa vrátia zo Spojených štátov, a to aj na palubách amerických vojenských lietadiel, bez obmedzenia alebo odkladu. Dnešné udalosti jasne ukázali svetu, že Amerika má opäť rešpekt,“ uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

„Prezident Trump bude naďalej tvrdo chrániť suverenitu nášho národa a očakáva, že všetky ostatné národy sveta budú plne spolupracovať pri prijímaní deportácií svojich občanov, ktorí sa v Spojených štátoch zdržiavajú nelegálne,“ končí vyhlásenie.

Mohlo by Vás zaujímať Trump hrozí Kolumbii tvrdými sankciami za blokovanie deportačných letov

Bogota v nedeľu uviedla, že „prekonala patovú situáciu“ s Washingtonom v spore o prijímanie migrantov deportovaných zo Spojených štátov. „Budeme naďalej prijímať Kolumbijčanov, ktorí sa vrátia ako deportované osoby,“ povedal minister zahraničných vecí Luis Gilberto Murillo na tlačovej konferencii.

Kolumbia v nedeľu odmietla prijať dve americké vojenské lietadlá prichádzajúce z Kalifornie s celkovo približne 160 kolumbijskými migrantmi na palube. Trump v reakcii nariadil rozsiahle clá a sankcie, na čo Bogota odpovedala uvalením 25-percentného cla na americký tovar.

(tasr)

27. januára 2025 | 3:07

Minúta | 27. januára 2025 | 3:07

Kolumbia vstúpila do obchodnej vojny s USA

Prezident juhoamerickej krajiny reagoval na zavedenie 25-percentných ciel na kolumbijský dovoz do Spojených štátov oznámením vlastných ciel, píše agentúra AFP.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu nariadil rozsiahle clá a sankcie voči Kolumbii ako odvetu za zablokovanie deportačných letov zo Spojených štátov, na čo Bogota odpovedala 25-percentným clom na americký tovar.

Trump, ktorý je vo funkcii necelý týždeň, po zablokovaní letov vyhlásil, že USA zavedú 25-percentné clá na všetok tovar z Kolumbie, ktoré sa po týždni zvýšia na 50 percent, zakážu kolumbijským vládnym predstaviteľom cesty do USA a zrušia im víza, ako aj uvalia na krajinu mimoriadne bankové a finančné sankcie a sprísnia hraničné kontroly jej občanov.

„Tieto opatrenia sú len začiatkom. Nedovolíme kolumbijskej vláde, aby porušila svoje právne záväzky týkajúce sa prijatia a návratu zločincov, ktorých prinútili ísť do Spojených štátov!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

Aby sa nenechal zahanbiť, kolumbijský prezident Gustavo Petro na sieti X oznámil, že poveril svojho ministra zahraničného obchodu, aby „zvýšil clá na dovoz z USA na 25 percent“, priblížila AFP.

„Spojené štáty nemôžu zaobchádzať s kolumbijskými migrantmi ako so zločincami. Zakazujem americkým lietadlám s kolumbijskými migrantmi vstup na naše územie,“ napísal predtým Petro na platforme X. Zároveň ozrejmil, že deportované osoby prijme až po tom, ako Washington zabezpečí „dôstojné zaobchádzanie“ s migrantmi.

Petro tiež poukázal na to, že v Kolumbii sa nachádza 15 660 Američanov bez náležitých imigračných dokumentov. Vyzval ich, aby svoju situáciu vyriešili, no vylúčil razie zamerané na ich zatknutie a vyhostenie.

Kolumbia v nedeľu odmietla prijať dve americké vojenské lietadlá prichádzajúce z Kalifornie s celkovo približne 160 kolumbijskými migrantmi na palube.

V sobotu brazílska vláda vyjadrila rozhorčenie nad tým, ako Trumpova vláda zaobchádza s deportovanými Brazílčanmi. Migranti boli počas letu spútaní, čo Brazília označila za „zjavné nerešpektovanie ich základných práv“.

Mexiko tento týždeň odmietlo žiadosť o povolenie na pristátie amerického vojenského lietadla s migrantmi v krajine.

(tasr)

27. januára 2025 | 1:51

Minúta | 27. januára 2025 | 1:51

Hamas pokračuje v prepúšťaní rukojemníkov, Izrael umožní Gazanom návrat na sever

Katar, jeden zo sprostredkovateľov dohody o prímerí a výmene rukojemníkov a väzňov, oznámil termín prepustenia troch izraelských rukojemníkov, píšu agentúry AP a Reuters.

Palestínske militantné hnutie Hamas vydá izraelskú civilnú rukojemníčku Arbel Jehudovú a ďalších dvoch rukojemníkov do piatku, uviedol v nedeľu Katar ako sprostredkovateľ rokovaní. Tamojšie ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení tiež informovalo, že Izrael na oplátku umožní vysídleným Palestínčanom vrátiť sa do severnej časti Pásma Gazy od pondelkového rána.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu potvrdil, že Hamas prepustí rukojemníčku Arbel Jehudovú, vojaka Agama Bergera a ďalšieho rukojemníka. V príspevku na platforme X tiež uviedol, že Izrael umožní vysídleným rodinám z Gazy vrátiť sa domov na sever palestínskej enklávy v pondelok od siedmej hodiny ráno.

„Predseda vlády opakuje, že Izrael nebude tolerovať žiadne porušenie dohody. Budeme naďalej konať v záujme návratu všetkých našich rukojemníkov, živých aj zosnulých,“ uvádza sa vo vyhlásení Netanjahuovho úradu.

V nadväznosti na katarské oznámenie Hamas v pondelok skoro ráno uviedol, že sprostredkovateľom odovzdal požadované informácie týkajúce sa zoznamu izraelských rukojemníkov, ktorí budú prepustení počas prvej fázy dohody o prímerí v Gaze.

Tento krok, ktorý sprostredkovali Katar a Egypt, by umožnil približne 650-tisíc Palestínčanom vysídleným v strednej a južnej časti Pásma Gazy vrátiť sa domov na sever.

Izrael predtým obvinil Hamas z toho, že nedodržal podmienky dohody o prímerí, keď v sobotu pri druhej výmene izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Gaze za palestínskych väzňov z izraelských väzníc neprepustil aj civilistku Jehudovú.

Hamas v sobotu prepustil štyri izraelské vojačky a tvrdil, že v prípade Jehudovej nastal „technický problém“ a prepustia ju v rámci tretej výmeny budúcu sobotu.

Izrael v reakcii oznámil, že nepovolí Gazanom presun do severnej časti Pásma, kým nebude zariadené prepustenie Jehudovej. Na ceste vedúcej na sever sa v nedeľu zhromaždili desaťtisíce Gazanov, prechod cez kontrolnú zónu im však neumožnili.

(tasr)

27. januára 2025 | 0:39

Minúta | 27. januára 2025 | 0:39

Sťahovanie izraelských vojakov z Libanonu sa predlžuje do 18. februára

Tel Aviv nesplnil 60-dňovú lehotu na stiahnutie Obranných síl Izraela (IDF) z južnej časti krajiny, kde operovali proti šíitskému militantnému hnutiu Hizballáh.

Biely dom v nedeľu oznámil, že Izrael a Libanon sa dohodli na predĺžení termínu odchodu IDF z južného Libanonu do 18. februára po tom, ako Izrael požiadal o viac času na stiahnutie po uplynutí 60-dňovej lehoty stanovenej v dohode o prímerí, ktorá koncom novembra zastavila vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom.

Izrael tvrdil, že musí zostať dlhšie, pretože libanonská armáda sa nerozmiestnila vo všetkých oblastiach južného Libanonu, aby zabezpečila, že Hizballáh v oblasti neobnoví svoju prítomnosť. Libanonská armáda informovala, že sa nemôže rozmiestniť, kým sa izraelské sily nestiahnu.

Biely dom vo vyhlásení spresnil, že „dohoda medzi Libanonom a Izraelom, ktorú monitorujú Spojené štáty, bude naďalej platiť do 18. februára 2025“ s tým, že príslušné vlády „začnú rokovať aj o návrate libanonských väzňov zajatých po 7. októbri 2023“.

Libanon v reakcii v pondelok oznámil, že predĺži vykonávanie dohody o prímerí s Izraelom do 18. februára. „Libanonská vláda opätovne potvrdzuje svoj záväzok... pokračovať vo vykonávaní dohody o prímerí do 18. februára 2025,“ uviedol vo vyhlásení libanonský premiér Nadžíb Míkátí po konzultáciách s libanonským prezidentom a predsedom parlamentu a americkou stranou zodpovednou za dohľad nad dohodou.

V nedeľu 26. januára uplynula 60-dňová lehota, v rámci ktorej sa mal Izrael podľa novembrovej dohody o prímerí s militantným hnutím Hizballáh stiahnuť z juhu Libanonu. Následne sa plánovalo na juhu rozmiestnenie jednotiek libanonskej armády spolu s mierovými silami OSN.

Zároveň sa mal Hizballáh stiahnuť na územie ležiace severne od rieky Litání a zlikvidovať všetku zostávajúci vojenskú infraštruktúru na juhu krajiny.

Izrael však v piatok oznámil, že sťahovanie jednotiek z juhu Libanonu bude trvať viac ako 60 dní. „Keďže Libanon zatiaľ naplno neuplatňuje dohodu o prímerí, proces postupného sťahovania bude pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi,“ priblížil úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo vyhlásení.

(tasr)

26. januára 2025 | 23:24

Minúta | 26. januára 2025 | 23:24

Egypt odmietol Trumpov plán na vysídlenie Gazanov

Americký prezident navrhol vysídliť Palestínčanov z prímorskej enklávy do Egypta a Jordánska, pričom týmto štátom zároveň nepozastavil americké humanitárne programy na 90 dní.

Egypt v nedeľu odmietol nútené vysídľovanie Palestínčanov. Vyjadril sa po tom, ako prezident USA Donald Trump hovoril o myšlienke „vypratať“ toto vojnou zdevastované palestínske územie, píše agentúra AFP.

Egyptské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení uviedlo, že Egypt naďalej podporuje zotrvanie palestínskeho ľudu na jeho území. Odmietlo akékoľvek porušovanie týchto neodňateľných práv, či už osídľovaním alebo anexiou územia, vyľudňovaním tohto územia prostredníctvom vysídľovania, podporovaným presunom, alebo vytrhnutím Palestínčanov z ich pôdy, či už dočasne alebo dlhodobo.

Trump necelý týždeň po nástupe do funkcie v sobotu vyhlásil, že si želá, aby Jordánsko a Egypt prijali Palestínčanov z Pásma Gazy. To sa podľa neho stalo po 15 mesiacoch vojny medzi Izraelom a militantnými hnutím Hamas, ktorí pred týždňom uzavreli prímerie, „zrúcaniskom“.

Takúto myšlienku rýchlo odmietlo Jordánsko. Egypt už predtým varoval pred „núteným presídľovaním“ Gazanov do neďalekej Sinajskej púšte. Podľa Káhiry by to mohlo ohroziť mierovú zmluvu Egypta s Izraelom z roku 1979.

„Náš odmietavý postoj k vysídľovaniu Palestínčanov je pevný a nezmení sa. Jordánsko je pre Jordáncov a Palestína pre Palestínčanov,“ reagoval v nedeľu jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safadí, v ktorého krajine už podľa OSN žije približne 2,3 milióna registrovaných palestínskych utečencov.

Návrh Trumpa privítal izraelský krajne pravicový minister financií Bezalel Smotrič. „Nápad, v rámci ktorého im pomôžeme nájsť iné miesta, kde by mohli začať lepší život, je skvelý. Po rokoch oslavovania terorizmu si budú môcť založiť nové a dobré životy na iných miestach,“ vyhlásil.

(tasr)

26. januára 2025 | 22:00

Minúta | 26. januára 2025 | 22:00

Trump hrozí Kolumbii tvrdými sankciami za blokovanie deportačných letov

Kolumbijský prezident Gustavo Petro vyhlásil, že nepovolí americkým vojenským lietadlám s vyhostenými migrantmi vstup do vzdušného priestoru juhoamerickej krajiny.

„Petrovo odmietnutie týchto letov ohrozilo národnú bezpečnosť a verejnú ochranu Spojených štátov a preto som nariadil svojej vláde, aby okamžite prijala naliehavé a rozhodné odvetné opatrenia," napísal americký prezident na sociálnej sieti.

USA podľa neho zavedú 25-percentné clá na všetok tovar z Kolumbie, ktoré sa po týždni zvýšia na 50 percent, zakážu kolumbijským vládnym predstaviteľom cesty do USA a zrušia im víza, ako aj uvalia na krajinu mimoriadne bankové a finančné sankcie a sprísnia hraničné kontroly jej občanov.

„Spojené štáty nemôžu zaobchádzať s kolumbijskými migrantmi ako so zločincami. Zakazujem americkým lietadlám s kolumbijskými migrantmi vstup na naše územie," napísal Petro na platforme X.

Mohlo by Vás zaujímať Kolumbijsky prezident zakázal deportačným letom z USA prístup do vzdušného priestoru

Zároveň ozrejmil, že deportované osoby prijme až po tom, ako Washington zabezpečí „dôstojné zaobchádzanie" s migrantmi.

Kolumbia v nedeľu odmietla prijať dve americké vojenské lietadlá so 160 deportovanými migrantmi z Kalifornie, uviedli predstavitelia USA. Brazília kritizovala Trumpovu vládu za spútanie deportovaných Brazílčanov počas letu, čo označila za porušenie ich základných ľudských práv.

Mexiko tento týždeň zamietlo žiadosť o pristátie amerického lietadla s migrantmi.

(tasr)

26. januára 2025 | 21:29

Minúta | 26. januára 2025 | 21:29

Palestínčania odmietli návrh na presídlenie obyvateľov Gazy po vyjadreniach Trumpa

Vyjadrili sa po tom, ako americký prezident Donald Trump hovoril o myšlienke „vypratať" toto vojnou zdevastované palestínske územie.

Abbás podľa oznámenia svojho úradu „dôrazne odmietol a odsúdil akékoľvek projekty" zamerané na vysťahovanie Palestínčanov z Pásma Gazy. Trumpa vo vyhlásení nespomenul, ale zdôraznil, že Palestínčania „neopustia svoju zem a sväté miesta".

Člen politického vedenia Hamasu Básim Naím pre AFP povedal, že Palestínčania by „prekazili takéto projekty", rovnako ako to urobili v prípade podobných plánov „na vysídlenie a alternatívne domoviny v priebehu desaťročí".

Trump, necelý týždeň po nástupe do funkcie, v sobotu vyhlásil, že si želá, aby Jordánsko a Egypt prijali Palestínčanov z Pásma Gazy. To sa podľa neho stalo po 15 mesiacoch vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, ktorí pred týždňom uzavreli prímerie a označil ho za „zrúcanisko".

Takúto myšlienku rýchlo odmietlo Jordánsko, pričom Egypt už predtým varoval pred „núteným presídľovaním" Gazanov do neďalekej Sinajskej púšte. Podľa Káhiry by to mohlo ohroziť mierovú zmluvu Egypta s Izraelom z roku 1979.

„Náš postoj k vysídľovaniu Palestínčanov je pevný – Jordánsko patrí Jordáncom a Palestína Palestínčanom,“ vyhlásil jordánsky minister zahraničia Ajman Safadí. Trumpov návrh na presídlenie podporil izraelský minister financií Bezalel Smotrič, ktorý ho označil za príležitosť pre Palestínčanov začať nový život inde.

(tasr)

26. januára 2025 | 20:00

Minúta | 26. januára 2025 | 20:00

Daily Mail: Na Svetovom ekonomickom fóre bol rekordný dopyt po eskortných službách

Britský bulvár o tom informoval s odvolaním sa na dáta platformy Titt4tat, ktorá organizuje „platené rande".

V priebehu podujatia, ktoré sa tradične konalo v Davose vo švajčiarskych Alpách, si účastníci fóra za týmto účelom objednali približne 300 žien a transľudí, ktorí sa identifikujú ako ženy, čo je oproti minulému roku dvojnásobok.

„Pokým ide o počet rezervácií na komerčné intímnosti, bol to pre nás ďalší rekordný rok,“ uviedol pre Daily Mail Andreas Berger, hovorca spoločnosti, ktorá tieto služby poskytuje.

Podľa denníka sa zdá, že bohatí a mocní klienti tiež vynakladajú zvýšené úsilie na to, aby svoje sexuálne aktivity udržali v tajnosti. "Zmenilo sa to, že veľa žien v Davose a jeho okolí teraz musí podpísať dohody o mlčanlivosti," povedal.

Nárast počtu týchto dohôd podľa neho súvisí s nedávnym odhalením kontroverzií na sexuálnych večierkoch v americkom Hollywoode.

Zástupkyňa inej spoločnosti, Escort Avantgarde, uviedla, že klienti od žien často vyžadujú netradičné sexuálne praktiky vrátane análneho styku a BDSM. "Podľa mojich skúseností, čím vyššie je profesionálne/spoločenské postavenie muža, tým nižší je jeho prah inhibície násilia páchaného na ženách," povedala.

Samozrejme, hlavným dôvodom, prečo sa eskorty hrnú do Davosu, je zarobiť peniaze. Sumy za niekoľkohodinovú rezerváciu môžu v prepočte predstavovať aj zhruba 6-tisíc eur, čo je však pre extrémne bonitných zákazníkov pomerne malý obnos.

"Naše modelky sú zvyčajne dvojjazyčné, pretože oslovujeme sofistikovanejšiu a kvalitnejšiu klientelu," zopakovali Jan a Lia z agentúry Lia Models a dodali, že žiadanými jazykmi sú angličtina ako hlavný jazyk a tiež nemčina alebo francúzština.

Na tohtoročnom Svetovom ekonomickom fóre sa podľa odhadov Bergera na eskort v súčte minulo asi jeden milión eur.

(lup)

26. januára 2025 | 19:24

Minúta | 26. januára 2025 | 19:24

Úradujúci prezident Lukašenko zvíťazil vo voľbách v Bielorusku

Z tzv. exit pollu zverejneného v štátnej televízii vyplýva, že získal 87,6 percenta hlasov.

Lukašenko (70) novým víťazstvom získa siedme päťročné funkčné obdobie vo funkcii hlavy štátu. Blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina je na čele krajiny od roku 1994.

Spojené štáty a Európska únia pred hlasovaním uviedli, že nemôže byť slobodné a spravodlivé, pretože v Bielorusku sú zakázané nezávislé médiá a všetky vedúce osobnosti opozície sú buď vo väzení, alebo ich prinútili utiecť do zahraničia.

Volebná komisia oznámila, že účasť na voľbách dosiahla 81,5 percenta. Odovzdať hlasy mohlo 6,9 milióna z vyše deviatich miliónov obyvateľov krajiny.

Očakáva sa, že komisia oznámili predbežné oficiálne výsledky volieb v pondelok o 2.30 h miestneho času.

V nedeľu sa podľa agentúry AP proti Lukašenkovi postavili iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Najúspešnejší z nich, kandidát Komunistickej strany Bieloruska Siarhej Syrankov, dostal podľa exit pollu 2,7 percenta hlasov. Možnosť „proti všetkým" si vybralo 5,1 percenta voličov, uviedla agentúra TASS.

Po posledných prezidentských voľbách v roku 2020 volebná komisia prisúdila Lukašenkovi 80,1 percenta hlasov. Vyvolalo to celonárodné prodemokratické protesty, ktoré vláda s pomocou Ruska násilne potlačila, pripomenula agentúra DPA.

OSN odhaduje, že odvtedy z Bieloruska odišlo odhadom 300-tisíc ľudí. Skupiny pre ľudské práva evidujú v krajine vyše 1 200 politických väzňov.

(tasr)

26. januára 2025 | 18:29

Minúta | 26. januára 2025 | 18:29

Podmorský optický kábel medzi Lotyšskom a Švédskom bol opäť poškodený

Zrejme v dôsledku "vonkajšieho vplyvu", oznámila lotyšská vláda s tým, že na kontrolu plavidla podozrivého z účasti na poškodení vyslali vojenský hliadkovací čln.

Kontrole podrobia aj ďalšie dve lode v oblasti, uviedli lotyšské námorné sily.

„Zistili sme, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k vonkajšiemu poškodeniu a že je značné," povedala lotyšská premiérka Evika Siliňová novinárom po mimoriadnom zasadnutí vlády. Riga podľa nej objasňuje okolnosti v koordinácii s NATO a krajinami v oblasti Baltského mora.

Švédsky premiér Ulf Kristersson tiež informoval, že jeho krajina úzko spolupracuje s Lotyšskom a Severoatlantickou alianciou. „Švédsko prispeje dôležitými kapacitami k prebiehajúcej snahe vyšetriť tento podozrivý incident," uviedol na sociálnej sieti.

NATO minulý týždeň oznámilo, že do Baltského mora vyšle lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony, aby pomohlo s ochranou kritickej infraštruktúry. Uviedlo, že si vyhradzuje právo podniknúť kroky proti lodiam podozrivým z toho, že predstavujú hrozbu pre bezpečnosť.

Aliancia spustila misiu „Baltská stráž" po sérii incidentov, pri ktorých boli od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 poškodené podmorské elektrické vedenia, telekomunikačné káble a plynovody v Baltskom mori.

Fínska polícia v decembri zadržala tanker s ruskou ropou, ktorý podozrieva, že poškodil fínsko-estónsky elektrický kábel Estlink 2 a štyri telekomunikačné káble ťahaním kotvy po morskom dne.

Kábel, ktorý sa prerušil túto nedeľu, spája lotyšské mesto Ventspils so švédskym ostrovom Gotland a poškodenie vzniklo vo výlučnej ekonomickej zóne Švédska, uviedli lotyšské námorné sily.

(tasr)

26. januára 2025 | 17:53

Minúta | 26. januára 2025 | 17:53

Cichanovská označila bieloruské voľby za „frašku“

Chýbajúce uznanie nedeľňajších prezidentských volieb v Bielorusku je dôkazom zlyhania pokusov o legitimáciu súčasného režimu, vyhlásila bieloruská opozičná líderka v exile.

Politička počas brífingu vo Varšave označila prezidentské voľby v krajine za „frašku" či „špeciálnu volebnú operáciu", uvádza PAP. Podľa jej slov je ich cieľom iba udržanie moci v rukách súčasného prezidenta Alexandra Lukašenka. V prípade víťazstva získa prezident už siedme funkčné obdobie a bude v úrade viac ako 30 rokov.

Európska únia a ďalšie krajiny odmietli uznať výsledky bieloruských volieb už pred zverejnením výsledkov. Podľa Cichanovskej to opozícia uvítala a zároveň to dokazuje, že pokusy o legitimáciu súčasného režimu zlyhali. Podčiarkla tiež, že Bielorusko nikdy neprijme Lukašenka, „zločinca, ktorý s pomocou ruského prezidenta Vladimira Putina drží 9 miliónov Bielorusov ako rukojemníkov", píše PAP.

Cichanovská tvrdí, že bieloruská opozícia požaduje slobodné a spravodlivé voľby, prepustenie politických väzňov a ukončenie represií. Všetci zodpovední za zločiny tiež musia niesť následky, vyhlásila.

Bývalý bieloruský minister kultúry a súčasný opozičný aktivista Pavel Latuška vyzval demokratické krajiny, aby neuznali Lukašenka za prezidenta. Podľa PAP zdôraznil, že prezident deportoval 500-tisíc Bielorusov z krajiny a zlikvidoval všetky opozičné strany, všetky nezávislé médiá a viac ako 1 800 mimovládnych organizácií.

V nedeľu sa vo voľbách podľa AP proti Lukašenkovi postavia iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia. Lukašenko sa stal prezidentom po prvýkrát v roku 1994.

(tasr)

26. januára 2025 | 16:55

Minúta | 26. januára 2025 | 16:55

NATO začína zdieľať utajované informácie s obranným priemyslom a EÚ

Tento krok je zameraný na zlepšenie výrobnej kapacity členských štátov v oblasti zbraní a vojenského vybavenia.

Podľa agentúry Bloomberg a denníka Európska Pravda hľadá Aliancia spôsob, ako zdieľať bezpečné informácie, ktoré môžu podporiť výrobu v obrannom sektore.

Tento proces si vyžaduje súhlas všetkých členských štátov a očakáva sa, že sa uskutoční v nasledujúcich mesiacoch. Okrem toho začalo NATO zdieľať niektoré utajované vojenské normy s EÚ, aby sa zabezpečila interoperabilita medzi armádami členských krajín a harmonizácia vojenských predpisov.

Získanie týchto informácií by mohlo pomôcť EÚ pri harmonizácii predpisov týkajúcich sa vojenských záležitostí a dvojakého použitia, ako sú rádiové frekvencie.

Generálny tajomník NATO, Mark Rutte, ktorý tento proces inicioval, vyzval obranný priemysel, najmä v Európe, na zvýšenie výroby. Tento krok sa zhoduje so snahami o zvýšenie obranných výdavkov členských štátov, pričom Litva už plánuje vynakladať 5-6 percent HDP na obranu v rokoch 2026 - 2030.

(lup)

26. januára 2025 | 16:36

Minúta | 26. januára 2025 | 16:36

Pápež František varoval pred pohromou antisemitizmu

V príhovore k veriacim na Námestí svätého Petra pripomenul pondelňajšie 80. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz, na ktoré pripadá Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

„Hrôza vyhladenia miliónov Židov a ľudí iných vierovyznaní v tých rokoch nesmie byť nikdy zabudnutá ani popieraná," povedal František. Podotkol, že v nacistických koncentračných táboroch boli tiež zabití mnohí kresťania vrátane početných mučeníkov.

„Opätovne vyzývam všetkých, aby spolupracovali na odstránení pohromy antisemitizmu, ako aj všetkých foriem diskriminácie a náboženského prenasledovania," doplnil pápež. „Budujme spoločne bratskejší a spravodlivejší svet, vychovávajme mladých ľudí, aby mali srdcia otvorené pre všetkých v duchu bratstva, odpustenia a mieru."

Pápež v príhovore po modlitbe Anjel Pána tiež apeloval na ukončenie občianskej vojny v Sudáne, ktorá sa začala v apríli 2023 a ktorá „spôsobuje najvážnejšiu humanitárnu krízu na svete s dramatickými dôsledkami aj v Južnom Sudáne".

Fratišek vyjadril aj obavy zo situácie v Kolumbii a najmä tamojšom regióne Catatumbo, kde pri zrážkach medzi ozbrojenými skupinami zahynuli mnohí civilisti a vyše 30-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy.

(tasr)

26. januára 2025 | 16:11

Minúta | 26. januára 2025 | 16:11

Poslanci KDH navrhujú zvýšiť vek pre povinnú lekársku prehliadku vodičov

Predložili preto do parlamentu návrhy novely zákona o cestnej premávke.

Skupina poslancov Národnej rady SR za KDH chce presadiť zmenu, vďaka ktorej by povinnú lekársku prehliadku každých päť rokov museli vodiči absolvovať až od 70 rokov. V súčasnosti je táto povinnosť stanovená od 65 rokov.

Ak vodič nad 70 rokov pôjde v roku, v ktorom by musel absolvovať povinnú prehliadku, k svojmu všeobecnému lekárovi na prehliadku, podľa návrhu by sa mu uznala.

„Cieľom predloženej novely je zvýšiť vek obligatórnej lekárskej preventívnej prehliadky - zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo zo 65 rokov na 70 rokov vrátane akceptácie všeobecnej preventívnej prehliadky, ak bola vykonaná v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom vznikla povinnosť absolvovať lekársku prehliadku," uviedli poslanci v dôvodovej správe.

(tasr)

26. januára 2025 | 15:47

Minúta | 26. januára 2025 | 15:47

Bielorusko obmedzilo prístup na internet počas prezidentských volieb

Opatrenie zavedené na príkaz prezidenta Alexandra Lukašenka platí od 25. januára do 27. januára.

Bieloruské úrady obmedzili prístup na internet počas prezidentských volieb, ktoré sa konajú v nedeľu. Oficiálne je cieľom opatrenia ochrana informačnej infraštruktúry a údajov.

Spoločnosť Hoster.by upozornila na možné problémy s externými službami a odporučila používateľom prekonfigurovať DNS záznamy. Monitorovací projekt „Esher II“ blokovanie potvrdil a upozornil, že verejnosť bola informovaná len pol hodinu minút pred jeho začiatkom.

Vo voľbách okrem Lukašenka kandidujú aj Alexander Chizňak, Oleg Gajdukevič, Sergej Syrankov a Anna Kanopatská, čo sú iba symbolickí protikandidáti.

Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, vo voľbách v roku 2020 získal podľa oficiálnych údajov vyše 80 percent hlasov, čo opozícia spochybnila. Protesty po voľbách viedli k rozsiahlym represáliám.

Na tlačovej konferencii Lukašenko priznal, že pôvodne nechcel kandidovať, no vraj podľahol prosbám. „Tridsať rokov, to je už neslušné,“ dodal s narážkou na dĺžku svojho vládnutia.

(lup)

26. januára 2025 | 15:20

Minúta | 26. januára 2025 | 15:20

CDU/CSU údajne navrhuje pre prílev migrantov vyhlásiť v Nemecku mimoriadnu situáciu

Zavedenie mimoriadnej situácie, ktorú navrhuje skupina Kresťanskodemokratickej únie a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU) by umožnila orgánom úplnú kontrolu na hraniciach so susednými krajinami.

V návrhu uznesenia, z ktorého úryvky cituje TASS s odvolaním sa na bulvárny denník Bild, sa odkazuje na "novú úroveň násilia", ktorej krajina čoraz viac čelí. Špeciálne na nedávny útok Afganca na okoloidúcich v bavorskom Aschaffenburgu, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia vrátane dieťaťa. "Nemecký spolkový snem odmieta uznať, že toto je v Nemecku nový normál," uvádza sa vraj v dokumente.

"V tejto situácii, ak európske opatrenia nefungujú, je povinnosťou Nemecka, a tým aj jeho vlády, prednostne uplatniť vnútroštátne právo - spôsobom stanoveným v európskych opatreniach pre mimoriadne situácie," má stáť v návrhu.

CDU/CSU podľa Bildu presadzuje zavedenie dlhodobých kontrol na nemeckých hraniciach, ktoré by odopreli vstup všetkým cudzincom, ktorí nemajú povolenie na pobyt. Tí, ktorí sú povinní opustiť krajinu, majú byť pred deportáciou okamžite vzatí do väzby. Na ich umiestnenie by sa podľa konzervatívcov mohli použiť prázdne kasárne a dočasné kontajnerové tábory.

Politická skupina tiež v citovanom texte navrhuje vytvorenie centier s kompetenciou zabezpečiť odchod zo Spolkovej republiky Nemecko a výrazné zvýšenie počtu deportačných letov, ktoré by migrantov posielali okrem iného do krajín ako Afganistan a Sýria.

Konzervatívci sa domnievajú, že spolková polícia by mala dostať právomoc samostatne vydávať príkazy na zadržanie osôb, ktoré majú byť deportované. Chcú, aby zločinci alebo potenciálne nebezpeční migranti boli zadržaní bez časového obmedzenia.

CDU/CSU údajne plánuje údajne predložiť uznesenie na hlasovanie na budúci týždeň.

(max)

26. januára 2025 | 14:52

Minúta | 26. januára 2025 | 14:52

Smotrič víta nápad Trumpa o presídlení obyvateľov z Pásma Gazy do Egypta a Jordánska

Väčšinu obyvateľov Pásma Gazy tvoria palestínski utečenci či ich potomkovia. Akýkoľvek pokus o ich presťahovanie z oblasti by im mohol podľa agentúry AFP pripomenúť masové vysídlenie Palestínčanov, ku ktorému došlo počas vzniku Izraela v roku 1948.

"Nápad, v rámci ktorého im pomôžeme nájsť iné miesta, kde by mohli začať lepší život, je skvelý. Po rokoch oslavovania terorizmu si budú môcť založiť nové a dobré životy na iných miestach," uviedol izraelský pravicový minister financií Bezalel Smotrič vo vyhlásení.

Podľa jeho slov môžu len netradičné myslenie a nové riešenia priniesť mier a bezpečnosť. "S Božou pomocou budem spolupracovať s premiérom (Benjaminom Netanjahuom) a kabinetom na zabezpečení operačného plánu, aby sa s tým začalo čo najskôr," vyhlásil.

Donald Trump v sobotu oznámil, že s jordánskym kráľom Abdalláhom II. už diskutoval o presídlení Palestínčanov. V nedeľu o tom plánuje hovoriť s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. "Bol by som rád, keby Egypt prijal ľudí a keby Jordánsko prijalo ľudí," povedal Trump novinárom.

"Niečo sa musí stať. Práve teraz je to (Pásmo Gazy) doslova zrúcanisko. Takmer všetko je zbúrané a ľudia tam umierajú," vyhlásil Trump. "Takže by som sa radšej zapojil do spolupráce s niektorými arabskými národmi a postavil by som im obydlia na inom mieste, kde by možno pre zmenu mohli žiť v mieri," dodal prezident USA.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu v nedeľu pre agentúru AFP povedal, že palestínska militantná skupina s nápadom nebude súhlasiť. Hnutie Palestínsky islamský džihád v nedeľu tiež odsúdilo nápad amerického prezidenta. "Tento návrh spadá pod rámec podpory vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, keď núti našich ľudí, aby opustili svoju zem," prehlásil.

Egypt už predtým varoval pred akýmkoľvek "núteným presídľovaním" Palestínčanov do Sinajskej púšte. Podľa Sísího by to mohlo ohroziť mierovú zmluvu, ktorú Egypt podpísal s Izraelom v roku 1979. Jordánsko je zas podľa OSN domovom už približne 2,3 milióna registrovaných palestínskych utečencov.

Mohlo by Vás zaujímať Arabské krajiny by mali prijať viac palestínskych utečencov, vyhlásil Trump

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Policajný zbor má novú prezidentku. Chce stabilizáciu a prilákať do zboru mladých

Albánsko potvrdilo, že v Tirane vznikne moslimský mikroštát

Čína odmieta tvrdenia CIA o úniku covidu z laboratória

Video: Putina prekvapila priemerná mzda v Moskve

Návrat obyvateľov Gazy na sever je víťazstvom nad plánmi na vysídlenie, vyhlásil Hamas

Migaľ sa domnieva, že prezident chce pád vlády: Hlas riadi z paláca cez Druckera

Zelenskyj po tretíkrát vymenil veliteľa formácie východného frontu

Bielorusko prepustilo z väzenia Američanku, o ktorej nevedeli ani ľudskoprávne organizácie

Vysídlenie Palestínčanov by predstavovalo etnické čistky, varuje arabská liga

Maďarsko údajne zablokovalo rezolúciu EÚ o bieloruských voľbách

Rusko oznámilo dobytie Velykej Novoselivky

Vysídlení Palestínčania sa začali vracať na sever Pásma Gazy

Konžská povstalecká skupina údajne obsadila mesto Goma

Kolumbia ustúpila v otázke migrantov, oznámili Spojené štáty

Lukašenko sa po siedmy raz stal prezidentom

Kolumbia vstúpila do obchodnej vojny s USA

Hamas pokračuje v prepúšťaní rukojemníkov, Izrael umožní Gazanom návrat na sever

Sťahovanie izraelských vojakov z Libanonu sa predlžuje do 18. februára

Egypt odmietol Trumpov plán na vysídlenie Gazanov

Mierové sily na Ukrajine pre nás budú legitímnym cieľom, znie z Moskvy

Trump hrozí Kolumbii tvrdými sankciami za blokovanie deportačných letov

Palestínčania odmietli návrh na presídlenie obyvateľov Gazy po vyjadreniach Trumpa

Umiestnenie jednotiek EÚ v Grónsku by prispelo k stabilite, tvrdí vojenský predstaviteľ

Daily Mail: Na Svetovom ekonomickom fóre bol rekordný dopyt po eskortných službách

Ukrajinská TV: Trumpova vláda prikázala zastaviť miliardovú pomoc Kyjevu

Úradujúci prezident Lukašenko zvíťazil vo voľbách v Bielorusku

Kolumbijsky prezident zakázal deportačným letom z USA prístup do vzdušného priestoru

Podmorský optický kábel medzi Lotyšskom a Švédskom bol opäť poškodený

Cichanovská označila bieloruské voľby za „frašku“

Lukašenko oznámil príchod Orešnika do Bieloruska

NATO začína zdieľať utajované informácie s obranným priemyslom a EÚ

Pápež František varoval pred pohromou antisemitizmu

Poslanci KDH navrhujú zvýšiť vek pre povinnú lekársku prehliadku vodičov

Bielorusko obmedzilo prístup na internet počas prezidentských volieb

CDU/CSU údajne navrhuje pre prílev migrantov vyhlásiť v Nemecku mimoriadnu situáciu

Smotrič víta nápad Trumpa o presídlení obyvateľov z Pásma Gazy do Egypta a Jordánska

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť