Preskočiť na obsah
  |  

Šéf rezortu vnútra oznámil, že budúci rok čaká policajné stanice masívna obnova

Ministerstvo vnútra na projekte spolupracuje s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas).

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) obnovu vyhlásil na tlačovej konferencii pri príležitosti otvorenia novej policajnej stanice v bratislavskom Ružinove. Policajné oddelenie podľa neho doteraz sídlilo v nevyhovujúcich podmienkach.

Šutaj Eštok okrem toho odovzdal Policajnému zboru 52 nových civilných policajných vozidiel pre vyšetrovateľov. Slúžiť budú na oddeleniach po celom Slovensku. Minister avizoval, že v ďalšom roku Policajný zbor dostane ďalšie autá.

Zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Ružinov - východ Ladislav Hodúr ozrejmil, že na oddelení pracuje 42 príslušníkov polície. Zároveň poďakoval rezortu za prácu na projekte.

Minister vnútra zároveň oznámil, že rezort vnútra podpíše do konca roka s odborármi kolektívnu zmluvu, pričom by to chcelo stihnúť do 20. decembra, respektíve do 26. decembra.

"Kolektívna zmluva, ktorá bude hovoriť aj o platových podmienkach policajtov na budúci rok a o ďalších veciach, tento dokument bude podpísaný do konca roka," uviedol Šutaj Eštok.

Prezident Policajného zboru Ľubomír Solák vyhlásil, že spoločne s ministrom by v roku 2025 chceli opätovne zaviesť nariadenie o kariérnom raste, ktoré zrušilo bývalé vedenie rezortu. Nariadenie podľa neho stanoví pre policajtov jasný kariérny postup.

(tasr)

  |  

Reuters: Trump zvažuje exšéfa spravodajstva Grenella ako vyslanca v Iráne

V súčasnosti je otázne, či zvolený prezident uvalí na Teherán ďalšie sankcie – počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody, ktorú vyrokoval jeho predchodca Barack Obama.

Republikánsky víťaz prezidentských volieb Donald Trump zvažuje vymenovanie bývalého riaditeľa tajných služieb Richarda Grenella na post osobitného vyslanca pre Irán, oznámili dva zdroje z Trumpovho prechodového tímu agentúre Reuters.

„Určite je v hre,“ uviedla osoba oboznámená s rokovaniami.

Trump zatiaľ oficiálne neprijal žiadne konečné rozhodnutie ani o personálnom obsadení, ani o stratégii v súvislosti s Iránom, podotkol Reuters. Jeho poradcovia ani Grenell nereagovali na žiadosť agentúry o komentár.

Osobitní vyslanci Spojených štátov pôsobia predovšetkým v konfliktných oblastiach, v ktorých sledujú americké záujmy. Republikán doteraz nominoval za vyslanca pre Stredný východ ropného magnáta Stevena Witkoffa, pre Rusko a Ukrajinu zase generála vo výslužbe Keitha Kellogga.

Na tomto základe jeden zo zdrojov Reutersu očakáva, že Grenell bude vyjednávať s predstaviteľmi štátov v regióne o iránskej otázke, a tiež zisťovať postoj Teheránu k možným rokovaniam o novej jadrovej dohode.

Trump sa pred voľbami Iránu často vyhrážal, Islamské revolučné gardy (IRGC) sa ho údajne snažili zavraždiť, pripomenul Reuters s tým, že Teherán obvinenia popiera.

Medzi ďalšie konflikty zaradila agentúra aj zabitie veliteľa IRGC Kásema Solejmáního v roku 2020 a po jednostrannom odstúpení od jadrovej dohody sprísnenie sankcií voči Iránu.

Šéf jadrového dozoru OSN minulý týždeň pre Reuters uviedol, že Irán v súčasnosti „dramaticky“ zrýchľuje obohacovanie uránu až na 60 percent čistoty, čo sa blíži k približne 90-percentnej úrovni, ktorá je vhodná na výrobu zbraní. Irán tvrdí, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely.

Najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v 90. rokoch vydal nábožensko-právne rozhodnutie – fatwu o tom, že vývoj jadrových zbraní nie je v súlade s učením islamu.

Reuters pripomenul, že Trump zvažoval pre Grenella aj post ministra zahraničia či osobitného vyslanca pre Ukrajinu. Nominantom sa stal práve Kellogg, zvolený prezident za šéfa diplomacie menoval senátora Floridy Marca Rubia.

Grenell bol spolu s Kelloggom tiež jedným z troch Trumpových spolupracovníkov, ktorí mu predostreli plány na zmrazenie konfliktu na Ukrajine.

(sab)

  |  

Pre zrušenie špeciálnej prokuratúry vykoná PS poslanecký prieskum na generálnej prokuratúre

Prieskum odsúhlasil Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR na svojom stredajšom zasadnutí, inicioval ho člen výboru Branislav Vančo (PS).

Vančo si myslí, že z prokuratúry sa stala uzatvorená inštitúcia a že generálny prokurátor Maroš Žilinka napriek sľubom prokuratúru ešte viac uzavrel a s verejnosťou prostredníctvom novinárov nekomunikuje takmer vôbec. Ide pritom podľa neho o prvý poslanecký prieskum na generálnej prokuratúre.

"Bolo tomu tak aj v prípade zrušenia špeciálnej prokuratúry. A to aj keď skupina bývalých prokurátorov zverejnila informácie, že ani mesiac od presunu na generálnu prokuratúru nemajú k dispozícii spisy. Boli zmeškané lehoty a úkony, čo mohlo mať negatívne dôsledky na jednotlivé trestné konania. A to všetko v dôsledku manažérskych zlyhaní generálneho prokurátora," dodal v stanovisku PS. Žilinka však podľa neho deklaroval, že všetko bolo v poriadku.

Vančo chce, aby sa preveril rozpor medzi tvrdeniami generálneho prokurátora a bývalých prokurátorov špeciálnej prokuratúry.

(tasr)

  |  

Maďarská vláda považuje šancu na mier na Ukrajine za realistickú, vyhlásil Gulyás

Šéf úradu vlády dodal, že na stredajšom rokovaní kabinetu hovoril premiér Viktor Orbán o mieri a o prímerí z pohľadu nedávnych medzinárodných rokovaní, Ukrajina si podľa neho „mierom nie je istá“, citoval ho portál Telex.

„Maďarsko je jednou z mála krajín, ktoré sú bezpodmienečnými zástancami mieru. Situácia sa za uplynulé obdobie veľmi zmenila, a to k lepšiemu,“ podčiarkol šéf úradu vlády Gergely Gulyás. Dodal, že v minulosti mier presadzovalo len Maďarsko a Vatikán, „teraz už o mieri hovoria všetci“.

„Cieľom vlády je zabezpečiť, aby zbrane už nezatienili žiadne Vianoce,“ povedal Gulyás. Pripomenul, že Orbán o tom rokoval s pápežom Františkom vo Vatikáne, Donaldom Trumpom v Spojených štátoch, aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Vláda verí, že vďaka tomu je šanca na mier stále reálna, no zároveň sa snaží dosiahnuť vianočné prímerie a výmenu väzňov. Nechceme sa toho vzdať, aj keď si súčasná ukrajinská administratíva nie je istá v otázkach vojny a mieru. V záujme mieru bude Viktor Orbán rokovať vo štvrtok aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom,“ dodal Gulyás.

Kyjev poprel, že by sa Orbán obrátil aj na Zelenského

Ukrajina v stredu poprela, že s Orbánom rokovala o vianočnom prímerí a výmene zajatcov vo vojne s Ruskom. Orbán tvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol maďarský návrh.

„Ako vždy, maďarská strana s Ukrajinou o ničom nerokovala. Maďarská strana (nás) ako vždy neupozornila na svoje kontakty s Moskvou,“ uviedol v písomnom vyhlásení Zelenského poradca Dmytro Lytvyn.

Orbán predtým v príspevku na Facebooku tvrdil, že Maďarsko sa na konci svojho predsedníctva v Rade EÚ opäť pokúsilo „nasmerovať bojujúce strany k mieru“.

„Navrhli sme vianočné prímerie a rozsiahlu výmenu zajatcov. Aké smutné, že to dnes prezident Zelenskyj jasne odmietol a vylúčil. Robili sme, čo sa dalo,“ vyhlásil.

Pavel: Česko je pripravené hovoriť o variantoch mieru, ktoré rešpektujú ukrajinskú suverenitu

Praha sa chce pri rokovaniach sústrediť aj na záujem Európy zachovať v regióne bezpečnosť, povedal český prezident po stretnutí najvyšších ústavných činiteľov a šéfa českej diplomacie na Pražskom hrade.

Politici podľa prezidenta Petra Pavla hovorili najmä o vzťahoch Česka so Spojenými štátmi po nástupe Donalda Trumpa do úradu. Na otázku, ako po tom bude Česko Ukrajine pomáhať, alebo či prípadne chystá nejakú novú iniciatívu, prezident odpovedal, že Praha bude Ukrajinu podporovať v rovnakom rozsahu aj naďalej a pokračovať bude aj muničná iniciatíva.

„ČR je od počiatku výrazným podporovateľom Ukrajiny, a to v mnohých rovinách, a bude ním aj naďalej. Pokračovať bude aj naša iniciatíva aj pre to, aby Ukrajina mala dostatok munície, a sme pripravení hovoriť o akomkoľvek variante dosiahnutia mieru na Ukrajine, ktorý bude rešpektovať suverenitu Ukrajiny a jej záujem, a tiež záujem Európy na celkovej bezpečnosti v našom regióne,“ povedal Pavel.

Na konkrétnu podobu podpory je podľa neho potrebné ešte počkať. „Objavujú sa rôzne návrhy, zatiaľ sme nevideli žiadnu ochotu na ruskej strane pristúpiť na akýkoľvek z nich a vyjadriť vôľu rokovať. Až sa uskutoční inaugurácia a nový americký prezident bude vo funkcii, potom určite uvidíme nejakú konkrétnu iniciatívu, na ktorú bude možné reagovať,“ očakáva český prezident.

(tasr)

  |  

Šutaj Eštok o zákone pre výpovede lekárov: Mrzí ma, že dvaja poslanci hlasovali proti

Minister vnútra a líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok vo štvrtok podotkol, že je rád, že „kľúčový zákon z dielne ministerstva zdravotníctva bol schválený a prešiel“.

"Mrzí ma, že dvaja poslanci hlasovali proti. Rešpektujem ich výhrady, ale mohli s nimi prísť skôr, ako v deň hlasovania. Ako to budeme riešiť, nechajte na nás," konštatoval Šutaj Eštok.

Na otázku, či nehrozí, že sa z poslancov Hlasu Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, ktorí odmietajú podporu viacerých zákonoch - napríklad aj tých športových z dielne koaličnej SNS - nestanú noví huliakovci, líder Hlasu jasne odpovedal: "Určite nie."

Koľko hlasov bude mať podľa neho koalícia na najbližšej schôdzi parlamentu začiatkom februára je jasné. "Ja verím, že 79," uzavrel Šutaj Eštok.

Poslanci parlamentu podvečer 11. decembra schválili legislatívu, ktorá súvisí s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Za návrh hlasovalo 74 zákonodarcov. Zákonom vláda reagovala na výpovede lekárov, ktorých Lekárske odborové združenie (LOZ) eviduje viac ako 3 300.

(max)

  |  

Hamas údajne súhlasil so zotrvaním izraelských vojsk v Gaze

Palestínske militantné hnutie ustúpilo od kľúčovej požiadavky v rozhovoroch o prímerí v Pásme Gazy, umožní Obranným silám Izraela (IDF) udržať vojenskú prítomnosť na kľúčových koridoroch počas pokoja zbraní.

Ustúpenie od požiadavky stiahnutia vojsk oznámili denníku Wall Street Journal (WSJ) arabskí sprostredkovatelia s tým, že IDF by ovládali Filadelfský koridor – diaľnicu pozdĺž južnej hranice Pásma Gazy, ako aj koridor Netzarim, ktorý prebieha stredom enklávy.

Obe strany podľa Journalu zvažujú 60-dňové prímerie, v rámci ktorého by bolo prepustených až 30 izraelských rukojemníkov vrátane občanov USA. Izrael by na oplátku prepustil palestínskych väzňov a povolil väčšie množstvo humanitárnej pomoci do Gazy.

Hamas tiež predložil zoznam týchto rukojemníkov, ide predovšetkým o ženy, starších a chorých. Piati ľudia z tohto zoznamu už sú mŕtvi, pripomenul WSJ.

Celkovo sa v Pásme Gazy nachádza asi sto rukojemníkov z 251 ľudí, ktorých palestínski militanti uniesli z juhu Izraela počas prekvapivého útoku 7. októbra 2023. Počas prvého dňa izraelsko-palestínskej vojny tiež zabili asi 1 200 ľudí.

Izrael následne spustil masívne vzdušné útoky a neskôr aj pozemnú operáciu, počas ktorej zahynulo v Gaze 44 800 obetí, uvádza gazské ministerstvo zdravotníctva, ktoré kontroluje Hamas. Hoci rezort nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými obeťami, OSN tieto údaje považuje za spoľahlivé.

(tasr, sab)