Preskočiť na obsah
  |  

Podmorský optický kábel medzi Lotyšskom a Švédskom bol opäť poškodený

Zrejme v dôsledku "vonkajšieho vplyvu", oznámila lotyšská vláda s tým, že na kontrolu plavidla podozrivého z účasti na poškodení vyslali vojenský hliadkovací čln.

Kontrole podrobia aj ďalšie dve lode v oblasti, uviedli lotyšské námorné sily.

„Zistili sme, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k vonkajšiemu poškodeniu a že je značné," povedala lotyšská premiérka Evika Siliňová novinárom po mimoriadnom zasadnutí vlády. Riga podľa nej objasňuje okolnosti v koordinácii s NATO a krajinami v oblasti Baltského mora.

Švédsky premiér Ulf Kristersson tiež informoval, že jeho krajina úzko spolupracuje s Lotyšskom a Severoatlantickou alianciou. „Švédsko prispeje dôležitými kapacitami k prebiehajúcej snahe vyšetriť tento podozrivý incident," uviedol na sociálnej sieti.

NATO minulý týždeň oznámilo, že do Baltského mora vyšle lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony, aby pomohlo s ochranou kritickej infraštruktúry. Uviedlo, že si vyhradzuje právo podniknúť kroky proti lodiam podozrivým z toho, že predstavujú hrozbu pre bezpečnosť.

Aliancia spustila misiu „Baltská stráž" po sérii incidentov, pri ktorých boli od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 poškodené podmorské elektrické vedenia, telekomunikačné káble a plynovody v Baltskom mori.

Fínska polícia v decembri zadržala tanker s ruskou ropou, ktorý podozrieva, že poškodil fínsko-estónsky elektrický kábel Estlink 2 a štyri telekomunikačné káble ťahaním kotvy po morskom dne.

Kábel, ktorý sa prerušil túto nedeľu, spája lotyšské mesto Ventspils so švédskym ostrovom Gotland a poškodenie vzniklo vo výlučnej ekonomickej zóne Švédska, uviedli lotyšské námorné sily.

(tasr)

  |  

Cichanovská označila bieloruské voľby za „frašku“

Chýbajúce uznanie nedeľňajších prezidentských volieb v Bielorusku je dôkazom zlyhania pokusov o legitimáciu súčasného režimu, vyhlásila bieloruská opozičná líderka v exile.

Politička počas brífingu vo Varšave označila prezidentské voľby v krajine za „frašku" či „špeciálnu volebnú operáciu", uvádza PAP. Podľa jej slov je ich cieľom iba udržanie moci v rukách súčasného prezidenta Alexandra Lukašenka. V prípade víťazstva získa prezident už siedme funkčné obdobie a bude v úrade viac ako 30 rokov.

Európska únia a ďalšie krajiny odmietli uznať výsledky bieloruských volieb už pred zverejnením výsledkov. Podľa Cichanovskej to opozícia uvítala a zároveň to dokazuje, že pokusy o legitimáciu súčasného režimu zlyhali. Podčiarkla tiež, že Bielorusko nikdy neprijme Lukašenka, „zločinca, ktorý s pomocou ruského prezidenta Vladimira Putina drží 9 miliónov Bielorusov ako rukojemníkov", píše PAP.

Cichanovská tvrdí, že bieloruská opozícia požaduje slobodné a spravodlivé voľby, prepustenie politických väzňov a ukončenie represií. Všetci zodpovední za zločiny tiež musia niesť následky, vyhlásila.

Bývalý bieloruský minister kultúry a súčasný opozičný aktivista Pavel Latuška vyzval demokratické krajiny, aby neuznali Lukašenka za prezidenta. Podľa PAP zdôraznil, že prezident deportoval 500-tisíc Bielorusov z krajiny a zlikvidoval všetky opozičné strany, všetky nezávislé médiá a viac ako 1 800 mimovládnych organizácií.

V nedeľu sa vo voľbách podľa AP proti Lukašenkovi postavia iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia. Lukašenko sa stal prezidentom po prvýkrát v roku 1994.

(tasr)

  |  

Lukašenko oznámil príchod Orešnika do Bieloruska

Bieloruský prezident to avizoval s tým, že dodávka bola dohodnutá s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

„Orešnik budeme mať doslova zo dňa na deň. Dohodli sme sa, že ďalšia inštalácia bude dodaná do Bieloruska skôr ako do Ruska,“ vyhlásil Lukašenko. Zároveň potvrdil, že jeho krajina sa jadrových zbraní nevzdáva a nadzvukovú raketu Orešnik označil za „desivú zbraň“, ktorá však slúži ako bežný obranný nástroj.

Podľa Lukašenka by mohol byť ruský hypersonický systém nasadený bližšie k rusko-bieloruským hraniciam, konkrétne v okolí Smolenska. „Je potrebná určitá vzdialenosť. Ak sú objekty príliš blízko, môže to byť nevýhodné, ale ak sú príliš ďaleko, ich efektivita môže klesať,“ dodal prezident.

Rozmiestnenie systému „Orešnik“ má byť súčasťou strategickej spolupráce medzi Ruskom a Bieloruskom v oblasti obrany, ktorá podľa Lukašenka posilní bezpečnosť oboch krajín.

(lup)

  |  

NATO začína zdieľať utajované informácie s obranným priemyslom a EÚ

Tento krok je zameraný na zlepšenie výrobnej kapacity členských štátov v oblasti zbraní a vojenského vybavenia.

Podľa agentúry Bloomberg a denníka Európska Pravda hľadá Aliancia spôsob, ako zdieľať bezpečné informácie, ktoré môžu podporiť výrobu v obrannom sektore.

Tento proces si vyžaduje súhlas všetkých členských štátov a očakáva sa, že sa uskutoční v nasledujúcich mesiacoch. Okrem toho začalo NATO zdieľať niektoré utajované vojenské normy s EÚ, aby sa zabezpečila interoperabilita medzi armádami členských krajín a harmonizácia vojenských predpisov.

Získanie týchto informácií by mohlo pomôcť EÚ pri harmonizácii predpisov týkajúcich sa vojenských záležitostí a dvojakého použitia, ako sú rádiové frekvencie.

Generálny tajomník NATO, Mark Rutte, ktorý tento proces inicioval, vyzval obranný priemysel, najmä v Európe, na zvýšenie výroby. Tento krok sa zhoduje so snahami o zvýšenie obranných výdavkov členských štátov, pričom Litva už plánuje vynakladať 5-6 percent HDP na obranu v rokoch 2026 - 2030.

(lup)

  |  

Pápež František varoval pred pohromou antisemitizmu

V príhovore k veriacim na Námestí svätého Petra pripomenul pondelňajšie 80. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz, na ktoré pripadá Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

„Hrôza vyhladenia miliónov Židov a ľudí iných vierovyznaní v tých rokoch nesmie byť nikdy zabudnutá ani popieraná," povedal František. Podotkol, že v nacistických koncentračných táboroch boli tiež zabití mnohí kresťania vrátane početných mučeníkov.

„Opätovne vyzývam všetkých, aby spolupracovali na odstránení pohromy antisemitizmu, ako aj všetkých foriem diskriminácie a náboženského prenasledovania," doplnil pápež. „Budujme spoločne bratskejší a spravodlivejší svet, vychovávajme mladých ľudí, aby mali srdcia otvorené pre všetkých v duchu bratstva, odpustenia a mieru."

Pápež v príhovore po modlitbe Anjel Pána tiež apeloval na ukončenie občianskej vojny v Sudáne, ktorá sa začala v apríli 2023 a ktorá „spôsobuje najvážnejšiu humanitárnu krízu na svete s dramatickými dôsledkami aj v Južnom Sudáne".

Fratišek vyjadril aj obavy zo situácie v Kolumbii a najmä tamojšom regióne Catatumbo, kde pri zrážkach medzi ozbrojenými skupinami zahynuli mnohí civilisti a vyše 30-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy.

(tasr)

  |  

Poslanci KDH navrhujú zvýšiť vek pre povinnú lekársku prehliadku vodičov

Predložili preto do parlamentu návrhy novely zákona o cestnej premávke.

Skupina poslancov Národnej rady SR za KDH chce presadiť zmenu, vďaka ktorej by povinnú lekársku prehliadku každých päť rokov museli vodiči absolvovať až od 70 rokov. V súčasnosti je táto povinnosť stanovená od 65 rokov.

Ak vodič nad 70 rokov pôjde v roku, v ktorom by musel absolvovať povinnú prehliadku, k svojmu všeobecnému lekárovi na prehliadku, podľa návrhu by sa mu uznala.

„Cieľom predloženej novely je zvýšiť vek obligatórnej lekárskej preventívnej prehliadky - zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo zo 65 rokov na 70 rokov vrátane akceptácie všeobecnej preventívnej prehliadky, ak bola vykonaná v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom vznikla povinnosť absolvovať lekársku prehliadku," uviedli poslanci v dôvodovej správe.

(tasr)