Prečo je Zelenskyj náhle ochotný prepravovať plyn Ficovi

Práve aj decembrový zákaz prepravy azerbajdžanského plynu zásadne vyostril napätie medzi Kyjevom a Bratislavou. Pretože až do minulého decembra sa slovenský premiér Robert Fico mohol spoliehať na také riešenie, v rámci ktorého bude na Slovensko ukrajinským tranzitom prúdiť plyn azerbajdžanský. Alebo slovenský. V skutočnosti by išlo sčasti či úplne naďalej o ruský plyn.

„Skratka“ cez Azerbajdžan

K obchodu by totiž došlo len na papieri. Azerbajdžan by akoby nakúpil ruský plyn a „ten svoj“ by potom mohol akoby poslať na Slovensko. Fakticky by ale na Slovensko stále putovali ruské molekuly. Iba by potom boli obchodne označené ako azerbajdžanské, prípadne dokonca ako slovenské.

Ostatne, Ukrajina takto Maďarsku od vlaňajška toleruje prepravu ruskej ropy. Tú maďarská strana nakupuje ešte predtým, ako ju ropovod privedie na ukrajinské územie, takže Ukrajinou už formálne preteká ako ropa maďarská. A Kyjev nad tým priviera oči.

Sami ukrajinskí energetickí experti varujú, že preprava azerbajdžanského plynu Ukrajinou by vlastne bola „Putinovou operáciou pod Alijevovou vlajkou“. Ruský prezident Vladimir Putin by totiž ruský plyn vrátil vo vyššom objeme do EÚ, zatiaľ čo jeho azerbajdžanský náprotivok Ilham Alijev by poskytol potrebné krytie. Také, aby bola celá situácia stráviteľná aj pre Kyjev.

Zavďačenie sa Trumpovi

Zelenskyj teda veľmi dobre vie, že plyn označený ako azerbajdžanský by bol sčasti alebo úplne plynom ruským. Práve preto ešte v decembri takýto tranzit zakázal. Urobil to hlavne krátko po tom, čo (vtedy ešte zvolený) americký prezident Donald Trump pohrozil Európskej únii, že pokiaľ jej krajiny nezačnú odkupovať viac americkej ropy a zemného plynu, uvalia na ich dovoz do USA clá.

To bol pre Zelenského nový signál, že si môže amerického prezidenta nakloniť, ak urobí všetko, čo je v jeho silách, aby Európa dovážala väčší objem fosílnych energetických surovín z USA. Preto ukrajinský prezident pritvrdil a zakázal aj tranzit azerbajdžanského plynu. V ukrajinskom parlamente dokonca exprezident Petro Porošenko predložil návrh, aby Ukrajina zakázala aj prepravu ruskej ropy, ktorá jej územím stále prúdi nielen do spomínaného Maďarska, ale opäť aj na Slovensko i do Česka.

Zelenskyj aj ukrajinskí zákonodarcovia mohli dúfať, že Trump takéto kroky ocení a zachová svoju podporu Ukrajine, keď tá zákazom prepravy ruského, ba aj azerbajdžanského plynu núti krajiny typu Slovenska hľadať iných dodávateľov vrátane tých zo Spojených štátov. A potenciálne dokonca aj iných dodávateľov ropy vrátane opäť tých z USA.

Slovensko pritom krátko pred týmto Zelenského pritvrdením v súvislosti s tranzitom plynu realizovalo pilotný projekt prepravy azerbajdžanského plynu, ktorý si obe strany pochvaľovali. Fico skrátka zjavne stavil na to, že bude odoberať ruský plyn, ktorý bude sčasti alebo úplne kamuflovaný ako plyn azerbajdžanský a všetko naďalej pôjde do značnej miery v starých koľajach.

Zelenskyj však krátko pred Vianocami prekazil slovensko-azerbajdžanské riešenie najmä v snahe nakloniť si Trumpa.

Prečo Zelenskyj otočil

V tomto koncom minulého týždňa otočil. Pretože náhle hovorí, že – doslova – „s potešením“ bude cez Ukrajinu na Slovensko prepravovať azerbajdžanský plyn. Ak sa pozrieme na mapu, môže len ťažko dochádzať k tomu, aby tento plyn na Ukrajinu nepritekal z Ruska, aj keby to bol kompletne – do poslednej molekuly – plyn rýdzo azerbajdžanský.

Teraz teda Zelenskému azerbajdžanský, a dokonca zjavne ani „azerbajdžanský“ plyn nevadí. Prečo?

Zrejme sa spojilo viacero faktorov.

Trumpova administratíva sa ešte minulý piatok rozhodla pozastaviť prakticky všetku zahraničnú pomoc, teda pomoc realizovanú ministerstvom zahraničia USA. Vrátane pomoci Ukrajine. Výnimku výslovne udelila iba Izraelu a Egyptu.

Zelenskyj v reakcii uviedol, že pozastavenie sa netýka vojenskej pomoci Spojených štátov Ukrajine. Ďalšia podoba a rozsah americkej zahraničnej pomoci sú však stále nejasné. Rozhodne je však celá situácia závažným signálom, že výrazne narastá pravdepodobnosť aspoň obmedzenia celkovej americkej pomoci Ukrajine.

Kyjev tak o to naliehavejšie musí hľadať zdroje príjmu inde, vrátane príjmu z tranzitných poplatkov za prepravu plynu cez svoje územie. Zároveň daný krok USA – či aspoň hrozba vyplývajúca z pozastavenia americkej pomoci Ukrajine – oslabuje motiváciu Kyjeva si Trumpovu administratívu naďalej toľko predchádzať.

Zelenskyj teda koncom minulého týždňa definitívne zistil, že Trump jeho gesto v podobe zákazu tranzitu ruského, ba dokonca aj azerbajdžanského plynu tak úplne neocenil. Prečo sa teda navyše ešte ďalej pripravovať o príjem z poplatkov za tranzit? Zvlášť, keď sa teraz naskytla možnosť tváriť sa, že Kyjev tranzit opäť umožní primárne zo spolupatričnosti s Moldavskom, ktorému Rusko plynové kohútiky od nového roka taktiež zavrelo. Ukrajinský prezident napokon ohlásil otvorenosť púšťať cez ukrajinské územie azerbajdžanský plyn pri tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou.

Ukrajinský prezident ale otáča zrejme aj preto, že mohol ustúpiť maďarskému premiéru Viktorovi Orbánovi. Ten v piatok pohrozil, že bez obnovenia ukrajinského tranzitu bude vetovať predĺženie sankcií EÚ voči Rusku. Tie existujúce pritom mali vypršať 31. januára. [Napokon sa členské štáty EÚ v pondelok 27. januára aj s podporou Maďarska dohodli na predĺžení platnosti sankcií proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine o pol roka, pozn. red.]

Maďarské veto by znamenalo aj rozmrazenie ruských devízových rezerv. Vďaka ich zmrazeniu pritom Západ od vlaňajška poskytuje Ukrajine finančnú pomoc, za ktorú sám ručí práve výnosmi z ruských rezerv.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.