Preskočiť na obsah
  |  

V konžskej Gome prebiehajú boje, OSN pozastavila dodávky potravinovej pomoci

Ozbrojené nepokoje v povstalcami obliehanom meste Goma na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR) si vyžiadali už najmenej 17 obetí a takmer 370 zranených, z ktorých väčšina sú civilisti, napísala v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na pondelkové údaje z nemocničných zdrojov.

Po tom, ako povstalci z M23 a rwandskí vojaci v nedeľu večer vstúpili do centra Gomy, naďalej kolujú protichodné správy o tom, aká veľká časť mesta zostala pod kontrolou vládnych síl.

Armáda krajiny sa snaží zastaviť postup jednotiek Hnutia 23. marca (M23) podporovaných Rwandou, ktoré vyzývajú na demisiu prezidenta.

M23 sa koncom roka 2021 po dlhom období nečinnosti opäť aktivizovalo a začalo zaberať veľké časti provincie Severné Kivu. Boje s konžskou armádou od začiatku tohto roka zosilneli a existuje riziko cezhraničného konfliktu. Povstalci dočasne prevzali Gomu aj v roku 2012, ale pod medzinárodným tlakom boli nútení stiahnuť sa.

Podľa vysokého komisára OSN pre utečencov Filippa Grandiho boje o Gomu zintenzívnili humanitárnu krízu v regióne, pričom len tento mesiac vyhnali z domovov pol milióna ľudí. OSN tiež varovala, že konflikt môže vyvolať regionálnu vojnu.

Vláda KDR oznámila, že „pokračuje v práci, aby zabránila krviprelievaniu a strate ľudských životov“ v Gome, napísal hovorca Patrick Muyaya v príspevku na sieti X.

Kenský prezident William Ruto informoval, že konžský prezident Felix Tshisekedi a rwandský prezident Paul Kagame sa v stredu zídu na krízovom rokovaní. V utorok zasadne mierová a bezpečnostná rada Africkej únie, aby prediskutovala eskaláciu krízy.

Tshisekediho telefonicky kontaktoval aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý zopakoval, že Washington „rešpektuje suverenitu KDR“, a zdôraznil potrebu „čo najskôr obnoviť rozhovory medzi KDR a Rwandou“.

Oba štáty majú pritom napäté vzťahy už celé desaťročia. Kinshasa obviňuje Kigali, že sa chce zmocniť nerastného bohatstva KDR vrátane zlata. Rwanda tieto obvinenia popiera.

Napätie vládne aj priamo na hranici medzi KDR a Rwandou, ktoré je zatvorená. V pondelok tam nastala lokálna kríza medzi konžskými a rwandskými vojakmi, ktorá vyústila do streľby. O život prišlo päť civilistov a 25 ľudí bolo ťažko zranených, oznámili zdroje rwandskej armády pre AFP.

Hovorca rwandskej armády Ronald Rwivanga pre AFP povedal, že v blízkosti mesta Gisenyi bolo „odzbrojených“ približne 120 konžských bojovníkov.

Konžská ministerka zahraničných vecí Thérèse Kayikwamba Wagnerová označila povolanie rwandských vojakov ako posíl pre M23 za vyhlásenie vojny a vo svojom prejave na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v nedeľu vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby na Rwandu uvalili sankcie.

Bezpečnostná rada nateraz vyzvala len na stiahnutie „agresívnych vonkajších síl“, ale nepomenovala ich. Rwanda výzvy na stiahnutie svojich vojakov z územia KDR odmietla. Rwandské ministerstvo zahraničia argumentovalo, že boje pri hraniciach predstavujú „vážnu hrozbu“ a „vyžadujú si trvalý obranný postoj Rwandy“.

OSN tiež v utorok pozastavila dodávky potravinovej pomoci pre povstalcami obliehanú Gomu. Hovorkyňa Svetového potravinového programu (WFP) v KDR zároveň vyjadrila obavy, že obyvateľom Gomy hrozí nedostatok potravín.

Humanitárni pracovníci informovali AFP, že v pondelok boli vo všetkých oblastiach mesta aktívne bojové zóny. Očití svedkovia z Gomy aj v utorok hlásia streľbu z ručných zbraní a paľbu delostrelectva. M23 v meste naďalej útočia na ohniská odporu armády a provládnych milícií.

Podľa medializovaných správ boli v Gome zabití ďalší štyria vojaci jednotiek OSN z Južnej Afriky, ktorí sa v pondelok pri miestnom letisku dostali do krížovej paľby medzi povstalcami a vládnymi vojakmi. Počet obetí z radov mierotvorcov za posledný týždeň sa tým zvýšil na 13, doplnila AFP.

V súvislosti s povstaleckou ofenzívou sa desiatky vojakov armády KDR vzdali, ale iní spolu s príslušníkmi provládnych milícií nateraz odolávajú útokom, čo potvrdili miestni obyvatelia i zdroje OSN.

Corneille Nangaa, vodca politicko-vojenskej koalície AFC, ktorá zahŕňa aj M23, naznačil, že cieľom povstalcov je zosadiť prezidenta Tshisekediho a jeho vládu v Kinshase.

Agentúra Reuters informovala, že rozhnevané davy v Kinshase pália v uliciach pneumatiky, skandujú heslá proti Rwande a útočia na diplomatické zastúpenia tých krajín, ktoré považujú za prívržencov Rwandy. Polícia na rozohnanie davu ľudí použila slzotvorný plyn.

V dôsledku bojov sa státisíce ľudí z Gomy a okolia vydali na útek do bezpečnejších oblastí. Personálu humanitárnych organizácií sa pritom nedarí dostať k týmto ľuďom. Kľúčové cesty v okolí Gomy sú zablokované a mestské letisko sa už nedá využívať na evakuáciu a humanitárne akcie.

V mnohých oblastiach mesta boli údajne prerušené dodávky elektriny a vody, uviedol David Munkley, ktorý na východe KDR koordinuje operácie kresťanskej humanitárnej organizácie World Vision.

Humanitárne organizácie tiež informujú, že v Gome vládne chaos, objavili sa správy o znásilneniach spáchaných povstalcami, o rabovaní majetku i o paľbe smerom na zdravotnícke zariadenia humanitárnych organizácií.

V KDR s viac ako 100 miliónmi obyvateľov a rozlohou zhruba ako západná Európa pôsobí viac ako 100 ozbrojených formácií. Hnutie M23 patrí k jedným z najväčším svojho druhu v Afrike.

(tasr)

  |  

EÚ zaradila Trnavský slad na zoznam chránených zemepisných označení

Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že schválila prvé potravinové zemepisné označenie výrobku pôvodom z Malty, ovčieho syru Gbejna tan-naghag a rozšírila zoznam chránených zemepisných označení zo Slovenskej republiky o Trnavský slad.

Podľa tlačovej správy Európskej komisie je Trnavský slad svetlý jačmenný slad určený predovšetkým na výrobu piva.

Systémami zemepisného označovania EÚ sa chráni špecifické know-how, autentickosť a agroenvironmentálne podmienky výrobkov z členských krajín EÚ. K zemepisnému označeniu patria chránené zemepisné označenie (CHZO) a chránené označenie pôvodu (CHOP). Tieto systémy chránia názov výrobku, ktorý pochádza z konkrétneho regiónu a je výsledkom osobitného tradičného výrobného procesu.

Komisia spresnila, že Trnavský slad zo Slovenskej republiky bol zaradený do registra CHZO. Slad sa získava z odrôd jačmeňa pestovaných na Trnavskej rovine, v severovýchodnej časti Podunajskej nížiny. Pestovanie sladovníckeho jačmeňa má v tomto regióne dlhú tradíciu, ktorá siaha až do 16. storočia.

Slovensko patrí medzi desiatich najväčších exportérov sladu na svete. V Európskej únii je piate po Francúzsku, Belgicku, Nemecku a Holandsku. V januári tohto roka na to poukázala spoločnosť Heineken Slovensko Sladovne.

(tasr)

  |  

Holandská ING končí s aktivitami v Rusku, svoje aktíva predá miestnej spoločnosti

Holandská banka ING Groep uzatvorila dohodu o predaji svojich ruských aktív. Tie prevezme ruská spoločnosť Global Development JSC.

Na základe dohody ruská spoločnosť, ktorú kontroluje finančný investor so sídlom v Moskve, kúpi všetky akcie ING Bank (Eurasia) JSC. Služby klientom bude potom poskytovať ďalej, ale už pod novou značkou.

Finančné podmienky transakcie nezverejnili, očakáva sa však, že kontrakt zníži čistý zisk ING približne o 700 miliónov eur. Dokončenie transakcie sa očakáva v 3. štvrťroku tohto roka, pričom súhlas s predajom musia dať ešte regulačné úrady.

Po invázii Ruska na Ukrajinu začiatkom roka 2022 a uvalení sankcií na viaceré odvetvia ruskej ekonomiky sa západné banky začali z tohto trhu sťahovať. V Rusku zostalo iba pár západných bánk, najväčšou je v súčasnosti rakúska Raiffeisen.

Okrem nej má v Rusku stále dostatočne veľký biznis aj talianska UniCredit, obe však čelia tlaku zo strany Európskej únie a USA, aby svoj odchod z ruského trhu urýchlili.

Finančná inštitúcia je jednou z posledných európskych bánk, ktoré opustili Rusko po invázii na Ukrajinu, pripomenula agentúra Reuters.

(tasr)

  |  

Inšpekcia vylúčila účelové predvolávanie osôb. Výsluch Migaľa mal byť nariadením prokurátora

Možné účelové predvolanie na výsluch naznačil poslanec Národnej rady (NR) SR Samuel Migaľ.

Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) vylúčil akékoľvek účelové predvolávanie konkrétnych osôb na vykonanie výsluchu. Informovala o tom hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová v súvislosti s medializovanými informáciami.

„Potreba vypočutia svedka S. M. vyplynula z pokynu dozorového prokurátora," vyhlásila hovorkyňa. Vysvetlila, že trestné oznámenie prijaté ÚIS, podané za únik realizačného návrhu z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), sa netýkalo zverejnenia statusu svedka S. M.

„Trestné oznámenie sa týkalo zverejnenia realizačného návrhu NAKA na inej verejnej platforme ako aj inou osobou dňa 13. januára 2024. Z mediálneho prostredia vyplýva, že svedok S. M. zverejnil status so záznamom z NAKA až nasledujúce dni," skonštatovala.

Ďalej ozrejmila, že vypočutie S. M. navrhol v sťažnosti až oznamovateľ, s čím sa stotožnil dozorujúci prokurátor a vyšetrovateľovi uložil pokyn vykonať výsluch S. M. Preto vyšetrovateľ v januári predvolal svedka S. M. na výsluch.

„Ak z výsluchu svedka vyplynie dôvodnosť na predvolanie ešte inej osoby, napríklad ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), vyšetrovateľ si ho predvolá," uzavrela hovorkyňa.

(tasr)

  |  

Pásmo Gazy zrazilo Izrael na kolená, vyhlásil Chameneí

Najvyšší duchovný vodca Iránu reagoval na dohodu o prímerí, ktoré nedávno uzavreli Tel Aviv a militantné hnutie Hamas, píše agentúra AFP.

Ajatolláh Alí Chameneí v utorok vyhlásil, že Pásmo Gazy dostalo Izrael „na kolená“. Odkazoval na dohodu o prímerí a výmene rukojemníkov a väzňov, ktorá pozastavila viac ako 15-mesačnú vojnu v palestínskej enkláve.

„Malé, ohraničené Pásmo Gazy dostalo sionistický režim po zuby ozbrojený a plne podporovaný Amerikou na kolená,“ povedal Chameneí.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Bagájí taktiež v utorok kritizoval vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v nedeľu vyhlásil, že Jordánsko a Egypt by mali prijať Palestínčanov z Pásma Gazy a „vypratať“ tak toto vojnou zničené územie.

„Politický nátlak a demografické manipulácie nedokážu prinútiť Palestínčanov k migrácii,“ napísal hovorca na sieti X. Dodal, že Pásmo Gazy je „domovom Palestínčanov a zaplatili extrémne vysokú cenu za to, aby tam zostali“.

Trumpov nápad na presídlenie Palestínčanov odmietli Egypt, Jordánsko aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás či hnutie Hamas. Liga arabských štátov varovala pred „pokusmi o vyhnanie palestínskeho ľudu z jeho územia“. Trumpovu myšlienku však privítal izraelský krajne pravicový minister financií Bezalel Smotrič, podľa ktorého ide o „skvelý nápad“.

(tasr)

  |  

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti varuje pred zvýšeným rizikom útokov

Upozorňuje na zvýšené riziko kybernetických bezpečnostných útokov, a to najmä na infraštruktúru prevádzkovateľov základných služieb a prvkov kritickej infraštruktúry.

„Minulý týždeň zasiahla školy v Maďarsku ďalšia vlna e-mailov vyhrážajúcich sa bombovým útokom. V pondelok (27. januára) prebehla tá istá kampaň voči 800 školám v Slovinsku. Keďže na základe technickej analýzy ide s veľkou pravdepodobnosťou o rovnakého aktéra, ktorý zasielal výhražné e-maily na slovenské školy v máji minulého roka, je možné očakávať bezprostredne hroziacu vlnu tých e-mailov cieliacu aj na Slovenskú republiku," informoval Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na svojom webe.

Prevádzkovatelia základných služieb a prvkov kritickej infraštruktúry a všetky vzdelávacie inštitúcie by sa mali podľa úradu pripraviť na ďalšiu masívnu vlnu výhražnej bombovej e-mailovej kampane, ransomvérové útoky, skenovanie zraniteľností v systémoch a spearphishingové útoky na základe predchádzajúcich únikov informácií.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti v tejto súvislosti poukázalo, že doteraz sa žiadne z bombových hrozieb tohto aktéra podľa verejne dostupných informácií nenaplnili.

Zároveň Národné bezpečnostné a analytické centrum vydalo metodiku vyhodnocovania rizika bombových hrozieb, ktorú je možné i v tomto prípade aplikovať.

„Je však na zodpovednosti každej organizácie individuálne vyhodnotiť hroziace riziko a adekvátne zareagovať," podotkol NBÚ.

(tasr)