Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európski predstavitelia podporujú Frederiksenovú v otázke Grónska

Dánska premiérka je na turné po spriatelených krajinách, v utorok sa stretla s končiacim nemeckým kancelárom Olafom Scholzom i francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v utorok povedala, že politickí lídri v Európe i mimo nej plne podporujú zachovávanie rešpektu voči hraniciam iných štátov. Vyhlásila to po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži.

„Jasný odkaz od priateľov v severských krajinách a v Európe, ale aj mimo Európy je, že samozrejme treba rešpektovať územia a suverenitu štátov. Je to kľúčové pre medzinárodné spoločenstvo, ktoré sme spoločne budovali od druhej svetovej vojny,“ povedala Frederiksenová pre dánsku televíznu stanicu TV2.

Frederiksenová je na diplomatickej ceste po európskych krajinách v čase, keď americký prezident Donald Trump čoraz častejšie hovorí o plánoch získať poloautonómny dánsky ostrov Grónsko. Ešte pred návštevou Paríža sa v utorok v Berlíne stretla s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, a predtým cez víkend navštívila Fínsko, Švédsko a Nórsko.

Rovnako ako v prípade Macrona sa ani vo vystúpení so Scholzom pre médiá nevyjadrila priamo ku Grónsku či Trumpovým slovám. „Je na Európe, aby určovala svoju budúcnosť,“ zdôraznila však s tým, že Európa by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť a posilniť svoju obranu.

Trump ešte pred svojím nástupom do úradu „vyvolal začiatkom januára rozruch“, keď odmietol vylúčiť vojenský nátlak s cieľom získať Grónsko aj Panamský prieplav pod kontrolu USA, píše agentúra Reuters.

Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť, má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu. Trump v sobotu pred novinármi zopakoval presvedčenie, že sa mu najväčší svetový ostrov podarí pripojiť k USA.

(tasr)

Minúta  |  

Trzaskowski vedie v prieskumoch pred prezidentskými voľbami

Liberálny primátor Varšavy a prezidentský kandidát vládnej Občianskej koalície Rafał Trzaskowski vedie v predvolebnom prieskume, ktorý v utorok citovala agentúra PAP.

Trzaskowského by podľa prieskumu volilo takmer 38 percent respondentov, čo je oproti predchádzajúcemu prieskumu nárast o necelé štyri percentá. Prieskum uskutočnila agentúra United Surveys pre portál Wirtualna Polska.

Druhý by skončil konzervatívny predseda Ústavu pamäti národa Karoł Nawrocki, nezávislý kandidát podporovaný opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS). Podľa prieskumu by získal 25 percent hlasov, čo predstavuje pokles o štyri percentuálne body.

Na ďalších miestach by sa umiestnili Sławomir Mentzen zo strany Konfederácia s takmer desiatimi percentami, predseda Sejmu a líder strany Poľsko 2050 Szymon Hołownia so šiestimi percentami a kandidátka Ľavice Magdalena Biejat s 5,5 percenta.

V druhom kole podľa prieskumu vedie Trzaskowski s necelými 50 percentami oproti Nawrockému so 40 percentami. Na 10,5 percenta narástol počet respondentov, ktorí si v druhom kole nevedeli vybrať.

Prieskum sa konal v dňoch 24. až 26. januára na vzorke tisíc ľudí. Prvé kolo poľských prezidentských volieb je naplánované na 18. mája.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia začína tlačiť na Ukrajinu pre tranzit plynu, tvrdí Fico

Deklarácia Európskej komisie (EK) v otázke ochrany kritickej energetickej infraštruktúry je vážna, pretože EK začína tlačiť na Ukrajinu, pokiaľ ide o tranzit plynu. Povedal to v utorok premiér Robert Fico na rokovaní výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti.

Robert Fico poukázal na to, že EK v deklarácii očakáva od tretích krajín rešpektovanie toho, že ide o otázku bezpečnosti EÚ.

„Toto je reč, ktorej (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj rozumie. On vie, že ak zastavíme všetky sankcie voči Rusku, hrozí mu, že nedostane už ani euro z EÚ," vyhlásil premiér.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár privítal v pondelok vyhlásenie šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej, na základe ktorého EK podporila SR a Maďarsko v otázke ochrany kritickej energetickej infraštruktúry vrátane potrubí prechádzajúcich cez Ukrajinu na Slovensko.

Po pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci ocenil tiež ochotu Kyjeva prepravovať do Európy iný zemný plyn ako ruský.

Poslanec NR SR za opozičné PS Ivan Štefunko v utorok kritizoval, že premiér na zasadnutí výboru neobjasnil dôvod svojej cesty do Moskvy.

„Opakoval, že jedinou prekážkou dohody o plyne je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na dohodnuté rokovanie do Davosu za ním nakoniec ani neprišiel, pričom ho verejne označuje za nepriateľa. Takýto prístup k politikovi, ktorého považuje za kľúčového pri riešení hospodárskych problémov Slovenska aj EÚ, je veľmi neštandardný," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzska polícia vyšetruje vyhrážky voči ľuďom stíhajúcim Le Penovú

Francúzska polícia sa začala zaoberať vyhrážkami smrťou, ktoré dostali sudca a dvaja prokurátori podieľajúci sa na stíhaní Marine Le Penovej z národno-konzervatívneho RN, napísala v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na anonymné zdroje z polície a justície.

Le Penová je podľa prieskumov verejnej mienky favoritkou na víťazstvo v nasledujúcich prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia v apríli 2027.

Bývalá líderka Národného zhromaždenia (RN) je spolu s desiatkami straníkov obvinená z presmerovania eurofondov na mzdy zamestnancov, ona sama to označuje za hon na čarodejnice.

Ona, RN a približne dve desiatky straníckych funkcionárov sú obvinení z presmerovania európskych fondov na vyplácanie miezd zamestnancom vo Francúzsku. Všetci tieto obvinenia odmietajú a Le Penová hovorí o politickom hone na čarodejnice.

Prokurátori Louise Neytonová a Nicolas Barret žiadajú pre Le Penovú päťročný zákaz výkonu verejných funkcií, ak ju uznajú vinnou. Proti zákazu by sa nemohla odvolať. Trojčlenná porota pod vedením sudkyne Bénédicte de Perthuisovej by mala rozsudok vyniesť 31. marca.

Polícia spustila vyšetrovanie po tom, čo sa Neytonovej, Barretovi a De Perthuisovej vyhrážali smrťou ľudia píšuci v komentároch na „krajne pravicovej“ webovej stránke Riposte Laique (RL), uviedli pre Reuters štyri zdroje.

Agentúra dané vyhrážky preskúmala, nedokázala však identifikovať daných komentujúcich, aby sa mohli vyjadriť. Jeden z nich pod označením „Francois Desivgnes“ v komentári k článku Riposte zo 6. októbra napísal, že sudkyňa by si zaslúžila „deväťmilimetrový projektil do zátylku“. Ďalší komentátor s menom „Job“ napísal, že sudkyňa by mala byť „čo najskôr odstránená“.

Článok RL hovoril o údajnom „stalinistickom súdnom procese zriadenom na zničenie Národného zhromaždenia“. Obsahoval aj fotografiu De Perthuisovej.

Vyhrážky momentálne podľa zdrojov vyšetruje Parížska brigáda na boj proti trestnej činnosti páchanej na fyzických osobách (BRDP). Parížska policajná prefektúra, pod ktorú patrí BRDP, potvrdila, že vyšetrovanie prebieha. Prokuratúra vo francúzskej metropole to podľa Reutersu odmietla komentovať.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini prijal poverovacie listiny od veľvyslancov Kazachstanu a Vietnamu

Prezident SR Peter Pellegrini prijal v utorok v Prezidentskom paláci na nástupnej audiencii nových veľvyslancov v SR.

Poverovacie listiny Petrovi Pellegrinimu odovzdali veľvyslankyňa Kazašskej republiky v SR Zhanna Saginovova a veľvyslanec Vietnamskej socialistickej republiky v SR Pham Truong Giang.

Kariérna diplomatka Zhanna Saginovova prišla na Slovensko z kazašského parlamentu, kde viac ako dvadsať rokov pôsobila na rôznych pozíciách. Pracovala v rezorte diplomacie aj na zastupiteľskom úrade v Budapešti. Veľvyslanecký post na Slovensku je jej prvý.

Pham Truong Giang už pracoval na ambasádach v USA, Poľsku a v Čile. Venoval sa problematike starostlivosti o krajanov.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Smer stavia hrádzu proti progresivizmu, ten mu dýcha na chrbát

Podľa prieskumu spoločnosti SANEP pre televíziu TA3 by voľby do Národnej rady SR v druhej polovici januára vyhrala strana Smer s podporou 22,3 percenta voličov.

Tesne za Smerom by skončilo Progresívne Slovensko so ziskom 22,1 percenta. Na tretej priečke sa nachádza Hlas, ktorému dôveruje 12,7 percenta respondentov.

Štvrté miesto patrí KDH, ktoré by volilo 7,2 percenta opýtaných, za ním nasleduje Republika so 6,5-percentným ziskom hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj strana SaS, ktorej by svoj hlas odovzdalo 6,3 percenta opýtaných. Brány parlamentu by prekročilo aj hnutie Slovensko, ktoré by dostalo 5,1 percenta hlasov.

Agentúra Sanep zbierala dáta pre prieskum od 17. do 22. januára na vzorke 2 150 respondentov.

Mimo parlamentu by zostali strana maďarskej menšiny Aliancia-Szövetség, SNS, Demokrati a Sme rodina. Až 14,2 percenta opýtaných nevedelo, komu by odovzdalo svoj hlas, a 19,6 percenta vyhlásilo, že by sa na voľbách nezúčastnilo.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.