Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jadrový priemysel v Maďarsku posilní Británia, oznámil Szijjártó

Medzi Maďarskom a Spojeným kráľovstvom sa rozbieha strategická spolupráca v oblasti jadrového priemyslu, ktorej cieľom je zabezpečiť čo najskôr využitie malých modulárnych jadrových reaktorov v zásobovaní energiou, povedal v utorok maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó.

Maďarský minister zahraničia avizoval jadrovú spoluprácu po stretnutí so svojím britským náprotivkom.

Šéf maďarskej diplomacie absolvoval v Londýne prvé oficiálne stretnutie s britským ministrom zahraničia Davidom Lammym, priblížila agentúra MTI. Szijjártó vyzdvihol vzájomný rešpekt, na ktorom sa vzájomná spolupráca medzi oboma krajinami zakladá, a to aj napriek tomu, že určité geopolitické otázky posudzujú Londýn a Budapešť odlišne.

Szijjártó vyjadril ľútosť nad tým, že Spojené kráľovstvo opustilo Európsku úniu, pretože podľa neho „z Bruselu tým odišlo veľa zdravého rozumu a narušila sa rovnováha, ktorá existovala medzi federalistami a suverénistami“, a odvtedy „tí, ktorí chcú superštát“, jasne poškodili medzinárodnú konkurencieschopnosť Únie a jej globálnu politickú a ekonomickú váhu.

(tasr)

Minúta  |  

O budúcnosti Grónska rozhodnú jeho obyvatelia, nie Trump, vyhlásil dánsky minister

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen v utorok vyhlásil, že prezident USA Donald Trump „Grónsko nezíska“. Ten pritom nevylúčil ani použitie vojenského či ekonomického nátlaku.

„Trump Grónsko nezíska. Grónsko je Grónsko. A Grónčania sú národ aj v zmysle medzinárodného práva,“ vysvetlil Rasmussen. Zároveň deklaroval, že o svojej budúcnosti rozhodne Grónsko a jeho obyvatelia. Rovnaký postoj zastáva aj grónsky premiér Múte Egede, ktorý vyhlásil, že o svojej budúcnosti rozhodne iba samotné Grónsko, nie Dánsko alebo USA.

Grónsko je rozlohou najväčší ostrov na svete. Geograficky sa nachádza v Arktíde a väčšina jeho územia je trvalo pokrytá ľadom. S topiacimi sa ľadmi v Severnom ľadovom oceáne sa však otvárajú nové obchodné cesty, čím región naberá na strategickej hodnote.

Vláda v Kodani v pondelok oznámila, že vyčlení takmer dve miliardy eur na posilnenie svojej vojenskej prítomnosti v Arktíde.

Trump opakovane vyjadril záujem o pričlenenie Grónska, ktoré je bohaté na nerastné suroviny a ropu a podľa neho je pre USA dôležité aj z bezpečnostného hľadiska. V sobotu zopakoval, že sa mu Grónsko podarí pripojiť k USA.

Washington DC mal na severe Grónska od roku 1951 leteckú základňu Thule. V roku 2023 ju premenoval na Vesmírmu základňu Pituffik, aby uznal grónske kultúrne dedičstvo použitím jazyka grónskych Inuitov.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident reaguje na aktuálnu situáciu. Zvoláva okrúhly stôl lídrov k zahraničnej politike

Prezident SR Peter Pellegrini zvolal na budúci týždeň okrúhly stôl predsedov troch koaličných a troch opozičných parlamentných strán k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

Peter Pellegrini chce o tejto téme hovoriť, pretože napriek dlhoročnému konsenzu je v súčasnosti podľa neho zahraničná politika výrazným predmetom vnútropolitického súboja.

„Považujem za mimoriadne dôležité, aby sme o zahraničnopolitickej orientácii našej vlasti dokázali hovoriť za okrúhlym stolom s účasťou naprieč politickým spektrom," napísal Pellegrini na sociálnej sieti.

Napriek dlhoročnému konsenzu v tejto téme je v súčasnosti podľa neho zahraničná politika výrazným predmetom vnútropolitického súboja, a dokonca aj dôvodom pre organizovanie protestov a rozdeľovanie slovenskej spoločnosti.

O separátne stretnutie s prezidentom požiadali začiatkom januára spoločne opozičné strany KDH, PS a SaS. Diskutovať chceli o ďalšom zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska.

(mja, tasr)

Minúta  |  

Zamestnávatelia sa obávajú rozvratu sektora pri schválení zákonov podľa dohody s LOZ

Zástupcovia zdravotníckej sekcie Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR varujú pred finančnými aj personálnymi dosahmi, ktoré sú podľa ich slov nevykonateľné a pocíti ich najmä pacient. Apelujú preto na vládu i poslancov Národnej rady SR, aby k schvaľovaniu zákonov pristupovali zodpovedne. Informovali o tom po utorkovom rokovaní.

V prípade, že budú zdravotnícke zákony k dohode medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ) schválené v navrhovanom znení, hrozí rozvrat zdravotníctva.

„Ak budú schválené zákony tak, ako sú v memorande, bez možnosti úpravy, bude to znamenať rozvrat zdravotníctva do dvoch rokov," vyhlásil šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko s tým, že požiadavky nie je možné naplniť personálne ani finančne. Zdôraznil tiež, že pacientovi by to vo výsledku neprinieslo nič. Podotkol, že návrhy zákonov bude pripomienkovať, no spolu s ostatnými upozornil vládu i poslancov, že budú za prípadné následky spoluzodpovední.

Len pre nemocnice v ANS by napríklad skrátenie pracovnej doby podľa jeho slov znamenalo potrebu prijať 240 lekárov a 1500 ďalších zamestnancov. Zmena by si zároveň podľa neho vyžadovala takmer 70-miliónové navýšenie. V prípade schválenia normatívov by ANS potrebovala prijať, navyše, ďalších 1200 nových zamestnancov, ozrejmil Petko. Opätovne pripomenul, že podľa analýz ANS si dohoda vlády s LOZ vyžiada vyše 500 miliónov eur navyše.

Viceprezident AZZZ SR Igor Pramuk potvrdil, že prijatie navrhovaných zmien bude mať hrozivý dosah. Podotkol, že zmeny v Zákonníku práce budú mať vplyv na celé hospodárstvo a ekonomiku Slovenska, na čo podľa jeho slov nie je pripravené.

Ďalšou výhradou zástupcov AZZZ je zavedenie transakčnej dane. Trvajú na tom, aby od nej boli oslobodení všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nielen štátne a príspevkové organizácie. Pramuk potvrdil, že spolu s ostatnými členmi zdravotníckej sekcie asociácie pripravujú v tejto súvislosti podnet na Európsku komisiu, týkajúci sa diskriminácie.

Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová a prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR Marián Šóth v tejto súvislosti podotkli, že pri súčasnom financovaní, plánovaných zmenách a zároveň konsolidačných opatreniach ambulancie nebudú konkurencieschopné voči ústavným zariadeniam. Upozornili, že sa v nich sústreďuje 70 percent zdravotnej starostlivosti.

„Neudržíme personál, ktorý bude lákaný do ústavných zdravotníckych zariadení," vysvetlila Orosová s tým, že zdravotná starostlivosť v ambulanciách tak nebude dostupná. Šóth priblížil, že ASL SR by po prijatí zmien potrebovala navýšenie o minimálne 900 miliónov eur na zastabilizovanie zdravotníckych pracovníkov v ambulanciách.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) potvrdil, že na stredajšie (29. januára) rokovanie vlády predloží súbor legislatívnych návrhov, týkajúci sa dohody vlády s Lekárskym odborovým združením. Predpokladá, že Národná rada (NR) SR následne nebude mať problém s ich schválením.

Minister podotkol, že nemôže hovoriť za poslancov parlamentu. Pripomenul, že opozícia aj koalícia v čase rokovaní s LOZ hovorila, že opatrenia sú legitímne. „Neviem prejudikovať, ale predpokladám, že Národná rada by nemala mať problém zákony prijať," vyhlásil Šaško.

(tasr)

Minúta  |  

Európski predstavitelia podporujú Frederiksenovú v otázke Grónska

Dánska premiérka je na turné po spriatelených krajinách, v utorok sa stretla s končiacim nemeckým kancelárom Olafom Scholzom i francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v utorok povedala, že politickí lídri v Európe i mimo nej plne podporujú zachovávanie rešpektu voči hraniciam iných štátov. Vyhlásila to po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži.

„Jasný odkaz od priateľov v severských krajinách a v Európe, ale aj mimo Európy je, že samozrejme treba rešpektovať územia a suverenitu štátov. Je to kľúčové pre medzinárodné spoločenstvo, ktoré sme spoločne budovali od druhej svetovej vojny,“ povedala Frederiksenová pre dánsku televíznu stanicu TV2.

Frederiksenová je na diplomatickej ceste po európskych krajinách v čase, keď americký prezident Donald Trump čoraz častejšie hovorí o plánoch získať poloautonómny dánsky ostrov Grónsko. Ešte pred návštevou Paríža sa v utorok v Berlíne stretla s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, a predtým cez víkend navštívila Fínsko, Švédsko a Nórsko.

Rovnako ako v prípade Macrona sa ani vo vystúpení so Scholzom pre médiá nevyjadrila priamo ku Grónsku či Trumpovým slovám. „Je na Európe, aby určovala svoju budúcnosť,“ zdôraznila však s tým, že Európa by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť a posilniť svoju obranu.

Trump ešte pred svojím nástupom do úradu „vyvolal začiatkom januára rozruch“, keď odmietol vylúčiť vojenský nátlak s cieľom získať Grónsko aj Panamský prieplav pod kontrolu USA, píše agentúra Reuters.

Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť, má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu. Trump v sobotu pred novinármi zopakoval presvedčenie, že sa mu najväčší svetový ostrov podarí pripojiť k USA.

(tasr)

Minúta  |  

Trzaskowski vedie v prieskumoch pred prezidentskými voľbami

Liberálny primátor Varšavy a prezidentský kandidát vládnej Občianskej koalície Rafał Trzaskowski vedie v predvolebnom prieskume, ktorý v utorok citovala agentúra PAP.

Trzaskowského by podľa prieskumu volilo takmer 38 percent respondentov, čo je oproti predchádzajúcemu prieskumu nárast o necelé štyri percentá. Prieskum uskutočnila agentúra United Surveys pre portál Wirtualna Polska.

Druhý by skončil konzervatívny predseda Ústavu pamäti národa Karoł Nawrocki, nezávislý kandidát podporovaný opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS). Podľa prieskumu by získal 25 percent hlasov, čo predstavuje pokles o štyri percentuálne body.

Na ďalších miestach by sa umiestnili Sławomir Mentzen zo strany Konfederácia s takmer desiatimi percentami, predseda Sejmu a líder strany Poľsko 2050 Szymon Hołownia so šiestimi percentami a kandidátka Ľavice Magdalena Biejat s 5,5 percenta.

V druhom kole podľa prieskumu vedie Trzaskowski s necelými 50 percentami oproti Nawrockému so 40 percentami. Na 10,5 percenta narástol počet respondentov, ktorí si v druhom kole nevedeli vybrať.

Prieskum sa konal v dňoch 24. až 26. januára na vzorke tisíc ľudí. Prvé kolo poľských prezidentských volieb je naplánované na 18. mája.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.