Preskočiť na obsah
  |  

Vplyvný filozof Dugin navrhol odstrániť Lenina z mauzólea v Moskve

Vplyvný ruský nacionalistický ideológ Alexander Dugin navrhuje Kremľu, aby z mauzólea na moskovskom Červenom námestí odstránil telo Vladimira Iľjiča Lenina a „urobil tam miesto pre súčasnosť“.

„Už som raz napísal, že viera v Putina je ako viera v imperátora. Myslím si, že nášmu imperátorovi chýba viacero atribútov, ktoré by definitívne uznali jeho úlohu v dejinách Ruska,“ povedal Dugin pre telegramový kanál Kremeľská tabatierka.

Potvrdil, že Putinovi už odovzdal návrh, aby z mauzólea „urobil miesto pre skutočného imperátora“ a doplnil ho vojenskými trofejami zhromaždenými počas SVO. Touto skratkou myslel „špeciálnu vojenskú operáciu“, eufemizmus pre vojnu na Ukrajine používaný ruskými predstaviteľmi.

„A keď Vladimir Vladimirovič skončí svoju pozemskú púť, budú sa tvoriť rady k jeho rakve. Prinesieme sem vlajky európskych štátov, ktoré sme vyvesovali celé desaťročia. A západné tanky ukoristené našim nepriateľom,“ dodal Dugin.

Kremeľ potvrdil, že takýto návrh dostal, ale k téme sa nevyjadruje s tým, že prezident „prežije mnohých iných“. Pripustil však, že o odstránení Leninovho tela z mauzólea sa dlhšie uvažuje a Duginov návrh môže tento proces urýchliť.

Mauzóleum pri kremeľskom múre postavili v roku 1924 krátko po smrti vodcu boľševickej diktatúry. Najskôr bolo drevené, v roku 1930 ho nahradila železobetónová stavba obložená žulou. V roku 1953 tam vystavili aj balzamované telo Josifa Stalina, ktoré počas destalinizácie odstránili. Leninovo mauzóleum tiež slúži ako tribúna počas vojenských prehliadok a prvomájových sprievodov.

Ruský nacionalistický filozof Alexander Gelievič Dugin v októbri Putinovi k 72. narodeninám vinšoval slovami „Bože, ochraňuj cára!“, čo bol prvý verš hymny ruského impéria v rokoch 1833 až 1917.

Dlhodobo obhajuje zjednotenie ruskojazyčných území vrátane Ukrajiny do nového štátu. V auguste 2022 pri výbuchu nálože v aute prišla o život jeho dcéra Daria. Cieľom útoku mal byť on sám, nastúpil však do iného auta.

Posledný priamy rozhovor západnému novinárovi poskytol konzervatívnemu podcasterovi a bývalej hviezde televízie Fox Tuckerovi Carlsonovi.

(tasr, sab)

  |  

Vatikán vydal usmernenie o používaní AI

Vedenie katolíckej cirkvi v utorok vydalo nové usmernenia o používaní umelej inteligencie (AI), v ktorých varuje pred jej negatívnymi dôsledkami. Falošné správy generované umelou inteligenciou môžu podľa Vatikánu „postupne podkopať základy celej spoločnosti“, citovala agentúra DPA.

Svätá stolica novým dokumentom Antiqua et Nova vyzvala vlády a medzinárodné organizácie, aby zabezpečili umelú inteligenciu pre blaho všetkých.

Svätá stolica tvrdí, že AI môže priniesť mnohé pozitíva vo viacerých oblastiach verejného života. Upozorňuje však aj na jej značné riziká.

„Umelá inteligencia predstavuje vážne riziko, keďže môže dôjsť k vytvoreniu zmanipulovaného obsahu a nepravdivých informácií, ktoré môžu ľudí ľahko zmiasť pre ich podobnosť s pravdou,“ uvádza Vatikán.

V dokumente s latinským názvom Antiqua et Nova (Staré a nové) sa uvádza, že vlády a medzinárodné organizácie by mali zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia využívala v prospech všetkých.

„Táto problematika si vyžaduje dôkladnú reguláciu, pretože dezinformácie – najmä prostredníctvom médií kontrolovaných alebo ovplyvňovaných umelou inteligenciou – sa môžu neúmyselne šíriť a podnecovať politickú polarizáciu a sociálne nepokoje,“ píše sa v dokumente.

Ďalšie riziko podľa Svätej stolice plynie aj z prenesenia ľudskej zodpovednosti na umelú inteligenciu.

DPA pripomenula, že hlava katolíckej cirkvi pápež František vo svojich vystúpeniach pravidelne varuje pred rizikami AI a snaží sa upozorniť na etické problémy súvisiace s touto technológiou.

(tasr)

  |  

Americký Fed v najbližších dňoch rozhodne o vývoji úrokovej sadzby

Federálna rezervná banka (Fed) začala v utorok dvojdňové zasadnutie, na ktorom bude menový výbor diskutovať o ďalšom vývoji úrokových sadzieb. Väčšina analytikov však očakáva, že Fed na januárovom zasadnutí ponechá hlavnú úrokovú sadzbu nezmenenú, píše agentúra AFP.

Americká centrálna banka kľúčovú úrokovú sadzbu znižovala od septembra 2024, teda v období tesne pred prezidentskými voľbami.

Fed začal s redukciou úrokových sadzieb v septembri minulého roka, keď menový výbor Fedu (FOMC) zredukoval hlavnú sadzbu o 50 bázických bodov do pásma 4,75 až 5 percent z takmer 23-ročného maxima 5,25 až 5,50 percenta.

Nasledovali redukcie aj na ďalších dvoch zasadnutiach, v novembri a decembri, a to vždy o 25 bázických bodov. Po decembrovej redukcii tak kľúčová úroková sadzba dosahuje 4,25 až 4,50 percenta.

Zrýchlenie inflácie ku koncu minulého roka, ako aj neistota ohľadne smerovania menovej politiky po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu by podľa drvivej väčšiny analytikov mala znamenať, že Fed ponechá v stredu 29. januára úrokové sadzby na nezmenenej úrovni.

Finančné trhy stanovili pravdepodobnosť, že Fed so sadzbami hýbať nebude, na viac než 99 percent. Okrem toho veľká väčšina odhaduje, že tento rok centrálna banka zníži sadzby maximálne dvakrát. Pravdepodobnosť takéhoto vývoja stanovili na 70 percent.

(tasr)

  |  

Jadrový priemysel v Maďarsku posilní Británia, oznámil Szijjártó

Medzi Maďarskom a Spojeným kráľovstvom sa rozbieha strategická spolupráca v oblasti jadrového priemyslu, ktorej cieľom je zabezpečiť čo najskôr využitie malých modulárnych jadrových reaktorov v zásobovaní energiou, povedal v utorok maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó.

Maďarský minister zahraničia avizoval jadrovú spoluprácu po stretnutí so svojím britským náprotivkom.

Šéf maďarskej diplomacie absolvoval v Londýne prvé oficiálne stretnutie s britským ministrom zahraničia Davidom Lammym, priblížila agentúra MTI. Szijjártó vyzdvihol vzájomný rešpekt, na ktorom sa vzájomná spolupráca medzi oboma krajinami zakladá, a to aj napriek tomu, že určité geopolitické otázky posudzujú Londýn a Budapešť odlišne.

Szijjártó vyjadril ľútosť nad tým, že Spojené kráľovstvo opustilo Európsku úniu, pretože podľa neho „z Bruselu tým odišlo veľa zdravého rozumu a narušila sa rovnováha, ktorá existovala medzi federalistami a suverénistami“, a odvtedy „tí, ktorí chcú superštát“, jasne poškodili medzinárodnú konkurencieschopnosť Únie a jej globálnu politickú a ekonomickú váhu.

(tasr)

  |  

O budúcnosti Grónska rozhodnú jeho obyvatelia, nie Trump, vyhlásil dánsky minister

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen v utorok vyhlásil, že prezident USA Donald Trump „Grónsko nezíska“. Ten pritom nevylúčil ani použitie vojenského či ekonomického nátlaku.

„Trump Grónsko nezíska. Grónsko je Grónsko. A Grónčania sú národ aj v zmysle medzinárodného práva,“ vysvetlil Rasmussen. Zároveň deklaroval, že o svojej budúcnosti rozhodne Grónsko a jeho obyvatelia. Rovnaký postoj zastáva aj grónsky premiér Múte Egede, ktorý vyhlásil, že o svojej budúcnosti rozhodne iba samotné Grónsko, nie Dánsko alebo USA.

Grónsko je rozlohou najväčší ostrov na svete. Geograficky sa nachádza v Arktíde a väčšina jeho územia je trvalo pokrytá ľadom. S topiacimi sa ľadmi v Severnom ľadovom oceáne sa však otvárajú nové obchodné cesty, čím región naberá na strategickej hodnote.

Vláda v Kodani v pondelok oznámila, že vyčlení takmer dve miliardy eur na posilnenie svojej vojenskej prítomnosti v Arktíde.

Trump opakovane vyjadril záujem o pričlenenie Grónska, ktoré je bohaté na nerastné suroviny a ropu a podľa neho je pre USA dôležité aj z bezpečnostného hľadiska. V sobotu zopakoval, že sa mu Grónsko podarí pripojiť k USA.

Washington DC mal na severe Grónska od roku 1951 leteckú základňu Thule. V roku 2023 ju premenoval na Vesmírmu základňu Pituffik, aby uznal grónske kultúrne dedičstvo použitím jazyka grónskych Inuitov.

(tasr)

  |  

Prezident reaguje na aktuálnu situáciu. Zvoláva okrúhly stôl lídrov k zahraničnej politike

Prezident SR Peter Pellegrini zvolal na budúci týždeň okrúhly stôl predsedov troch koaličných a troch opozičných parlamentných strán k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

Peter Pellegrini chce o tejto téme hovoriť, pretože napriek dlhoročnému konsenzu je v súčasnosti podľa neho zahraničná politika výrazným predmetom vnútropolitického súboja.

„Považujem za mimoriadne dôležité, aby sme o zahraničnopolitickej orientácii našej vlasti dokázali hovoriť za okrúhlym stolom s účasťou naprieč politickým spektrom," napísal Pellegrini na sociálnej sieti.

Napriek dlhoročnému konsenzu v tejto téme je v súčasnosti podľa neho zahraničná politika výrazným predmetom vnútropolitického súboja, a dokonca aj dôvodom pre organizovanie protestov a rozdeľovanie slovenskej spoločnosti.

O separátne stretnutie s prezidentom požiadali začiatkom januára spoločne opozičné strany KDH, PS a SaS. Diskutovať chceli o ďalšom zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska.

(mja, tasr)