Preskočiť na obsah
  |  

Čaputová o odvlečených sovietskou armádou: Pamätajme na hrôzy vojny a ich obete

Prezidentka navštívila Malý Horeš a pripomenula si odvlečenie tamojších ľudí do sovietskych pracovných táborov v závere druhej svetovej vojny.

„Vypočula som si ťažké príbehy piatich spoluobčanov maďarskej národnosti, ktorých životy poznačilo, že ich otcov v decembri 1944 odvliekli do sovietskych pracovných táborov," píše na facebookovom profile prezidentka Zuzana Čaputová. Povedali im, že idú len na tri dni opravovať most v Čope. Ostali však na oveľa dlhšie – niektorí až šesť rokov. Niektorí sa domov nikdy nevrátili. Rodiny trúchlili, dcéry ostali bez otcov a museli predčasne dospieť. Utrpenie prehĺbilo, že počas komunizmu bolo zakázané o týchto udalostiach verejne hovoriť.

Čaputová sumarizuje, čo sa stalo: V posledných mesiacoch druhej svetovej vojny sovietska armáda a NKVD organizovali nielen individuálne odsuny osôb považované za prepojené s vojnovým slovenským alebo maďarským štátom, ale aj masové odvlečenie na základe národnosti. Podľa historikov malo takýto osud viac ako 3 500 našich maďarských spoluobčanov.

Obec Malý Horeš bola jedna z najťažšie zasiahnutých. Volali ju aj „čiernou dedinou“ pre žiaľ, ktorý zažívali rodiny 107 obyvateľov, ktorí zahynuli na nútených prácach. Takú rozsiahlu stratu pre celú komunitu si dnes len ťažko vieme predstaviť. Dnes tu stojí pamätník obetí odsunov z celého nášho územia.

Vždy je veľmi silné počuť svedectvá pamätníkov z prvej ruky, píše Čaputová. „Som veľmi vďačná za to, že sa o ne boli ochotní so mnou podeliť. Odsuny našich spoluobčanov na nútené práce a ich ťažký návrat domov patria medzi málo známe kapitoly našich dejín. Pamätajme na hrôzy vojny a ich obete, aby sa už nikdy neopakovalo, že ľudia budú prenasledovaní pre svoj pôvod,“ uzatvára prezidentka.

(joh)

  |  

Biden po stretnutí s Putinom: Ak Navaľný zomrie, dôsledky pre Rusko budú zničujúce

Americký prezident Joe Biden na stredajšej tlačovej konferencii po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Ženeve vyhlásil, že Washington nebude tolerovať zasahovanie Kremľa do demokracie v USA. Informovala o tom agentúra AFP.

"Atmosféra celého stretnutia... bola dobrá, pozitívna," povedal Biden novinárom s tým, že prezidenti si neadresovali "nijaké vyhrážky". Putinovi však dal jasne najavo, že "nebudeme tolerovať pokusy o narušenie našej demokratickej suverenity či podkopanie našich demokratických volieb a budeme na to reagovať".

Šéf Bieleho domu poznamenal, že Putin vie, že ak by zo strany Ruska došlo k opätovnému zasahovaniu do volieb v USA alebo k ďalším kybernetickým útokom, "bude to mať následky", píše stanica CNN. Putinovi dal Biden zoznam 16 subjektov kritickej infraštruktúry USA, ktoré by sa nemali stať terčom kybernetických či iných útokov. Americký prezident vyjadril zároveň presvedčenie, že Putin bude jeho varovania rešpektovať. "Myslím si, že posledná vec, ktorú (Putin) teraz chce, je studená vojna," vyhlásil.

Biden povedal, že Spojené štáty budú vždy hovoriť o téme dodržiavania ľudských práv a o prípadoch, keď dochádza k ich porušovaniu. "Upozornil som ho, že preto budeme vyjadrovať naše obavy v takýchto prípadoch, ako je Alexej Navaľnyj," uviedol. V tejto súvislosti dodal, že ak by Navaľnyj vo väzbe zomrel, dôsledky "pre Rusko by boli zničujúce".

Kritiku ľudských práv v USA zo strany Putina nazval Biden "smiešnou". Medzi vpádom prívržencov exprezidenta Donalda Trumpa do Kapitolu a pokojným pochodom za slobodné a spravodlivé voľby je veľký rozdiel, zdôraznil. Reagoval tak na výroky Putina, ktorý väznenie Navaľného prirovnal k obvineniam voči útočníkom na Kapitol, ktorí boli podľa neho uväznení za svoje "politické požiadavky".

Biden pripomenul "pevný záväzok" svojej administratívy vo veci suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Putin predtým vyhlásil, že prípadný vstup Ukrajiny do NATO nie je otázkou, o ktorej by sa malo rokovať.

Obaja lídri hovorili i o spolupráci v súvislosti s Iránom a sťahovaní amerických vojsk z Afganistanu.

Biden vyjadril nádej, že "existuje skutočná šanca na významné zlepšenie" vzťahov medzi USA a Ruskom. Spojené štáty sa však nevzdajú svojich princípov a hodnôt.

(tasr)

  |  

Prieskum: Hlas opäť prvý. Na OĽaNO sa doťahujú už aj progresívci

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v júni, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 21 percent hlasov. Na druhom mieste by skončila strana SaS s podporou 13,9 percenta. Tretia by bola strana Smer-SD s 10,6 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO na vzorke 1000 respondentov.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie OĽANO s deviatimi percentami, hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 8,3 percenta a Sme rodina s podporou 7,8 percenta hlasov. Hranicu päť percent by prekročilo aj KDH s 5,3 percenta a Aliancia s 5,2 percenta hlasov.

Do NR SR by sa nedostala strana Za ľudí (3,6 percenta) ani SNS (3,1 percenta). Pred jej bránami by zostala aj ĽSNS so ziskom troch percent. Republika by získala 2,8 percenta, Dobrá voľba 2,5 percenta a Spolu - občianska demokracia 1,6 percenta. Maďarské fórum by získalo 1,4 percenta. Socialisti.sk a KSS by skončili s rovnakým výsledkom, 0,3 percenta. Demokratická strana by mala 0,2 percenta a Slovenské hnutie obrody 0,1 percenta.

Hlas-SD by podľa týchto výsledkov získal 39 postov v parlamente, SaS 26 a Smer-SD 20 kresiel. OĽANO by malo 17 poslancov, PS 15 a Sme rodina 14 zástupcov v NR SR. KDH by získalo 10 mandátov a Aliancia deväť.

Prieskum prebiehal telefonicky od 7. do 11. júna, nemal objednávateľa, konal sa v rámci multitematického zberu dát.

(tasr)

  |  

Prokurátorka zrušila obvinenie Zuriana. Dozvedel sa o tom z médií

AKTUALIZOVANÉ Prokurátorka Generálnej prokuratúry zrušila uznesenie vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) o vznesení obvinenia bývalému riaditeľovi Národnej kriminálnej agentúry Branislavovi Zurianovi. Bolo nezákonné a predčasné. Branislav Zurian bol obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

„Prokurátorka GP SR 11. júna na základe sťažnosti obvineného bývalého riaditeľa NAKA B. Z. rozhodla o zrušení uznesenia vyšetrovateľa ÚIS zo dňa 21. mája o vznesení obvinenia menovanému pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Prokurátorka GP SR po preskúmaní veci dospela k záveru, že uznesenie o vznesení obvinenia B. Z. bolo nezákonné, neopodstatnené a predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,“ objasnil hovorca prokuratúry Dalibor Skladan.

Ako dodal, na základe dôkazov nielenže nebolo možné konštatovať naplnenie znakov skutkových podstát stíhaných trestných činov, ale policajný vyšetrovateľ skutok aj neprípustným spôsobom nadkvalifikoval.

„Pre prinavrátenie dôvery občanov v spravodlivosť považujem za zásadné trestné stíhanie výlučne zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon,“ zdôraznil na margo rozhodnutia generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Zurian sa o tejto skutočnosti dozvedel z médií. "Tak, ako som sa dozvedel o mojom obvinení z médií, tak som sa z nich dozvedel aj o jeho zrušení. Cítim neskutočnú slobodu v duši, radosť, spadnutý kameň zo srdca. Po týždňoch stresu som sa opäť zhlboka nadýchol," napísal. Ako potvrdil TASR, ešte mu nedoručili uznesenie o zrušení obvinenia, takže zatiaľ dal len na sociálnu sieť svoj status. V ňom tiež poďakoval všetkým, ktorí mu verili a podporovali ho.

Proti Branislavovi Zurianovi vypovedal bývalý námestník Slovenskej informačnej služby (SIS) Boris Beňa. Polícia u neho zasahovala doma v Poprade 21. mája v čase jeho neprítomnosti, na políciu sa dostavil po návrate z dovolenky. Prokurátor GP SR v rámci výkonu dozoru preskúma aj postup policajných orgánov pri domovej prehliadke.

Zurian požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru k 15. máju. Z funkcie odišiel na vlastnú žiadosť. Zároveň odišiel aj z polície. Spoluobvinenému Jánovi Káľavskému tiež prokurátor GP SR pred pár dňami zrušil uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.

(tasr)

  |  

Szabó bude stíhaný väzobne. Lipšic nevidí dôvod, prečo by kajúcnik Slobodník klamal

AKTUALIZOVANÉ Obvinený riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Adrián Szabó bude stíhaný väzobne. Rozhodol o tom senát Najvyššieho súdu na svojom verejnom zasadnutí. Sťažnostný súd tak zrušil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý Adriána Szabóa 5. júna nezobral do väzby. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic je toho názoru, že dôvody väzby sú dané, nevidí dôvod spochybňovať výpoveď kajúcnika a poukazuje aj na existenciu iných dôkazov.

Podľa senátu Najvyššieho súdu je obava, že by Szabó mohol ovplyvňovať svedkov, teda je naplnený dôvod kolúznej väzby. Vo väzbe bude Adrián Szabó v Ústave na výkon väzby v Bratislave. V prípravnom konaní je potrebné vypočuť ešte ďalších svedkov a konfrontovať Adriána Szabóa s priamym svedkom, spoluobvineným Bernardom Slobodníkom.

Adriána Szabóa eskortovali priamo zo súdnej siene príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) do väzby. NS SR neprijal teda ani písomný sľub a ani dohľad probačného úradníka.

Sudca pre prípravné konanie ŠTS v Pezinku Adriána Szabóa nezobral 5. júna do väzby pre neexistenciu formálnych dôvodov väzby obvineného. Rozhodnutie nebolo právoplatné.

Adriána Szabóa a bývalého riaditeľa národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka a bývalého funkcionára NAKA Mariána Kučerku stíhajú pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a korupčnú trestnú činnosť.

NAKA zadržala Adriána Szabóa 3. júna. Celkovo obvinila troch ľudí. Korupčná trestná činnosť mala spočívať v prijatí spotrebnej elektroniky a finančnej hotovosti, minimálne v hodnote 20 000 eur. Úplatky mal dostať od Slobodníka. Ten je jediným priamym svedkom v prípade.

Vláda minulý týždeň navrhla Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, aby prijal odporúčanie na odvolanie Adriána Szabóa. V prípade, že výbor odporučí jeho odvolanie aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru, vláda riaditeľa Úradu inšpekčnej služby z funkcie odvolá.

Lipšic je s rozhodnutím spokojný

Pondelkové rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu (NS) SR, stíhať riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Adriána Szabóa väzobne, je zákonné a dôvody väzby sú dané. Uviedol to médiám po rozhodnutí špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý zastupoval na súde prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

"Rozhodnutie je zákonné a my si naozaj myslíme, že v tomto štádiu konania sú dôvody kolúznej väzby evidentne dané. Som rád, že predseda senátu v rámci odôvodňovania rozhodnutia uvádzal aj okolnosti týkajúce sa vierohodnosti spolupracujúcich obvinených a tej neuveriteľnej kampani, ktorá vznikla v poslednom roku proti spolupracujúcim obvineným. Pritom v Trestnom poriadku to máme viac ako 15 rokov a vďaka nim je Slovensko bezpečnejším miestom pre život. Vďaka nim sú najnebezpečnejšie zločinecké skupiny a ich predstavitelia za mrežami," zdôraznil Lipšic.

Dôkazov je vraj viacero

Uviedol, že v aktuálnom stave konania voči Szabóovi je jediným priamym svedkom - bývalý riaditeľ národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernard Slobodník. "Je tam viacero nepriamych svedkov a sú tam listinné dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenia Bernarda Slobodníka. Navyše, on nebol v antagonistickom, práve, naopak, čo aj obhajoba tvrdí, bol v kamarátskom vzťahu s obvineným Szabóom. Tam nebol dôvod, aby si na neho niečo vymýšľal. Nemal dôvod si vymýšľať alebo klamať," povedal Lipšic.

Podľa jeho slov je veľmi dôležité posudzovať motiváciu spolupracujúcich obvinených. "Navyše, Bernard Slobodník inkriminuje samého seba nielen v tom zrkadlovom trestnom čine podplácania, ale zároveň v trestnom čine vydierania v ďalších skutkoch, ktoré sa netýkajú obvineného Adriána Szabóa. Takže v tomto štádiu nie je naozaj žiaden dôvod vierohodnosť jeho výpovede spochybňovať. Po tom, čo už bolo zrejmé, že sa preferujú okolnosti, za ktorých obvinený Adrián Szabó dostal spotrebnú elektroniku, tak pripravil Úrad inšpekčnej služby pod jeho vedením návrh interného predpisu, ktorý umožňoval prijímanie darov od kamarátov, známych osôb," objasnil.

Predpis, ako uviedol špeciálny prokurátor, nebol prijatý, pretože na Ministerstve vnútra SR, na sekcii personálnych činností, k nemu zaujali negatívne stanovisko, že vôbec nie je potrebný. "Z tohto dôvodu si myslím, že to je jedna z konkrétnych skutočností preukazujúcich, že si obvinený pripravoval obhajobu pre prípadné obvinenie, a to je jedna z konkrétnych skutočností zakladajúcich dôvodnosť kolúznej väzby. On je obvinený z toho, že prijímal úplatky, zdôrazňujem finančnú hotovosť od Slobodníka za to, že bude vplývať na svojich podriadených, aby niektoré prípady určitým spôsobom vyšetrovali alebo nevyšetrovali," dodal Lipšic.

(tasr)

  |  

Slovensko bolo v roku 1919 medzi prvými, kde vznikla boľševická republika (podcast)

Predstaviteľom Slovenskej republiky rád blahoželal Leninov komisár, a nie darmo. Práve cez bývalé Rakúsko-Uhorsko, teda aj cez Slovensko, sa mala proletárska revolúcia rozšíriť do celého sveta.

Jar 1919. Slovensko je začlenené do Československa, ale jeho južné hranice sú v hmle, dokonca jeho osud je stále nejasný. Pražská vláda poveruje riadením Slovenska Vavra Šrobára, ktorý má takmer diktátorské právomoci. Mnohí, a nielen miestni Maďari, by neváhali pripojiť sa späť k Budapešti.

Zrazu sa na Slovensku objavuje armáda maďarského boľševika Bélu Kuna a sľubuje to isté, čo v Maďarskej republike rád – nastolenie sociálnej spravodlivosti a obnovenie Uhorska. Proti nej sa postaví československá armáda, prepuká vojna a nie je jasné, kto bude víťazom.

Napokon to dopadlo tak, že víťazné vojnové mocnosti posielajú maďarské vojská späť za demarkačnú líniu. Nič to nemení na veci, že Slovensko – hoci iba na tri týždne – zažilo od 16. júna 1919 vlastnú boľševickú republiku so sídlom v Prešove.

Historik Juraj Benko vykresľuje dôležitosť revolúcie v bývalom Uhorsku, ktorá mala byť predstupňom na ďalšie šírenie do Rakúska, Čiech a potom do Európy, hlavne do Nemecka.  Vypočujte si jeho slová v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.  

https://standard.sk/podcast/bolsevicka-republika-na-slovensku/