Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chorvátsko odmieta obvinenia Srbska zo zasahovania do protestov

Obvinenia označili za „nenávistné prejavy" a pre situáciu sa obrátia na európske inštitúcie.

Srbské orgány tvrdia, že za protivládnymi demonštráciami stoja chorvátske médiá a zverejňujú fotografie študentov, ktorí údajne pôsobia ako chorvátski špióni. Starosta jednej z obcí v regióne Vojvodina, kde žije početná komunita Chorvátov, ich dokonca obvinil z napadnutia Srbska.

Poslankyňa Jasna Vojnićová z Chorvátskej demokratickej únie (HDZ) vyhlásila, že táto rétorika obviňujúca Chorvátsko z protestov je „nenávistným prejavom" voči ich krajine.

Zdôraznila tiež, že pokračovanie v týchto obvineniach Chorvátsko nebude tolerovať a plánuje sa obrátiť na Európsku úniu, aby zabránila „šíreniu neznášanlivosti medzi etnikami". Okrem Európskej komisie chcú tiež osloviť Výbor pre zahraničné veci Európskeho parlamentu..

Andro Krstulović Opara, predseda chorvátskeho zahraničného výboru, vyhlásil, že týmito obvineniami Srbsko „znehodnocuje" desaťtisíce demonštrantov, ktorí v uliciach opakovane požadujú demokraciu, právny štát, mier a dobré susedské vzťahy.

„Chceme, aby Srbsko prestalo hľadať vonkajších nepriateľov," dodal Opara. Poznamenal tiež, že je v srbskom záujme, aby s Chorvátskom spolupracovalo, rovnako ako je v záujme Chorvátska mať vo svojom susedstve stabilné a pokojné demokracie, ktoré nebudú šíriť destabilizáciu.

Protesty v Srbsku, ktoré začali v novembri po tragédii na železničnej stanici v Novom Sade, pokračujú blokádou troch mostov v meste. Demonštranti obviňujú vládu z korupcie a podporujú študentské protesty.

V dôsledku tragédie doposiaľ odstúpili srbský premiér Miloš Vučevič aj ministri dopravy a obchodu Goran Vesič a Tomislav Momirovič.

(tasr)

Minúta  |  

Tisíce ľudí demonštrovalo v Hamburgu proti obmedzeniu migrácie

V piatok demonštrovalo viac ako 20-tisíc ľudí vrátane primátora mesta Petra Tschatenschera z radov sociálnych demokratov (SPD). Protestovali proti krokom opozičných kresťanských demokratov (CDU), ktorí sa neúspešne pokúsili schváliť zákon obmedzujúci migráciu. Návrh podporila aj pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Demonštranti následne spoločne vytvorili živú reťaz a pokračovať v protestoch plánujú aj v sobotu.

Protesty nadviazali na šnúru demonštrácií, ktoré tento týždeň prebehli vo veľkých mestách po celom Nemecku vrátane Berlína, Lipska alebo Drážďan. Uskutočnili sa v reakcii na stredajšie nezáväzné uznesenie Spolkového snemu, v ktorom poslanci vyzvali vládu, aby sprísnila imigračné pravidlá.

Návrh opozičnej koalície CDU/CSU prešiel v parlamente s podporou AfD. Prelomilo sa tým dlhoročné tabu, keďže spoluprácu s touto protiimigračnou stranou dovtedy odmietali všetky parlamentné kluby.

Téma nelegálnej migrácie dominuje predvolebnej kampani v Nemecku od minulotýždňového útoku v meste Aschaffenburg, ktorý si vyžiadal dve obete vrátane dvojročného chlapca. Hlavným podozrivým je žiadateľ o azyl z Afganistanu.

Predčasné voľby do Spolkového snemu sa uskutočnia už 23. februára a v prieskumoch je favoritom konzervatívna koalícia CDU/CSU. AfD je vo väčšine prieskumov druhá pred SPD kancelára Olafa Scholza.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansky súd neschválil urýchlené vyhostenie migrantov zadržiavaných v Albánsku

Rímsky odvolací súd sa rozhodol prípad postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie.

Podľa anonymného zdroja z prostredia vlády tak musia 43 zachytených migrantov previezť naspäť do Talianska.

Títo utečenci patrili do skupiny 49 ľudí, ktorých talianske úrady zadržali pri pokuse prejsť Stredozemné more a previezli ich do Albánska, kam dorazili v utorok. Väčšina z nich pochádza z Bangladéša, pričom medzi nimi bolo aj šesť Egypťanov, jeden muž z Pobrežia Slonoviny a jeden z Gambie, uvádzajú organizácie na ochranu ľudských práv, ktoré prípad sledujú.

Dohoda medzi Rímom a Tiranou mala premiestniť spracovanie žiadostí migrantov zadržaných talianskou pobrežnou strážou v centrálnej časti Stredozemného mora do krajiny mimo EÚ a urýchliť repatriáciu neúspešných žiadateľov o azyl. Opakovane však naráža na prekážky a Súdny dvor EÚ v súčasnosti skúma právne otázky, ktoré vzniesli viaceré talianske súdy.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová podpísala s albánskym premiérom Edim Ramom v novembri 2023 dohodu o otvorení dvoch záchytných stredísk v Albánsku, prevádzkovaných Talianskom.

Prvé dva pokusy o umiestnenie utečencov v októbri a novembri zlyhali na úrovni taliansky súdov. Tie v oboch prípadoch rozhodli, že skupiny mužov nepochádzajú z bezpečných krajín. Úrady ich napokon vrátili do Talianska.

Súdy sa pri rozhodovaní odvolali na nedávny verdikt Súdneho dvora EÚ, že členské štáty Únie môžu označiť iba za bezpečné celé krajiny, nie iba ich časti. Zoznam zostavený Talianskom zahŕňal aj krajiny s rizikovými zónami.

Vláda premiérky Meloniovej v reakcii na prvý neúspešný pokus presadila zákon, ktorý obmedzuje zoznam bezpečných krajín pôvodu z 22 na 19, a trvala na tom, že všetky ich časti sú bezpečné. Sudcovia napriek tomu rozhodli proti a požiadali Súdny dvor EÚ o vysvetlenie. Pojednávanie v tejto veci bolo predbežné stanovené na 25. februára.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Z dôvodu bombovej hrozby evakuovali zamestnancov Európskej komisie

Pred stanicou metra Maelbeek a blízko budovy eurokomisie stálo opustené podozrivé sivé auto s holandskou poznávacou značkou.

Polícia sa preto rozhodla uzavrieť veľkú časť jednej z najvýznamnejších ulíc v hlavnom meste.

Stanica metra Maelbeek bola v roku 2016 miestom teroristického útoku. Aj z tohto dôvodu panovali na mieste podľa portálu väčšie obavy.

Podľa jedného z predstaviteľov EK skontrolovala belgická polícia auto a dospela k záveru, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Úradníci z generálnych riaditeľstiev pre poľnohospodárstvo a humanitárnu pomoc sa mohli do budovy vrátiť približne o 16.45 h.

(tasr, politico)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že Severokórejskí vojaci pre vysoké straty opustili bojisko v Kurskej oblasti

O možnom prerušení ich nasadenia prvýkrát informoval denník New York Times, pričom ukrajinská armáda potvrdila, že v posledných týždňoch nezaznamenala žiadne aktivity severokórejských jednotiek.

„V posledných troch týždňoch sme nepozorovali žiadnu aktivitu ani bojové strety so Severokórejcami. Domnievame sa preto, že boli stiahnutí kvôli veľkým stratám, ktoré utrpeli,“ uviedol pre agentúru AFP plukovník Oleksandr Kindratenko, hovorca ukrajinských špeciálnych síl.

Podľa NYT neboli severokórejskí vojaci zaregistrovaní na bojisku približne dva týždne. Ukrajinská rozviedka odhadovala ich celkový počet na 11-tisíc, pričom do bojov boli nasadení na prelome októbra a novembra minulého roka. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k správam o ich stiahnutí odmietol vyjadriť.

Ukrajinský generál Oleksandr Syrskyj tvrdí, že po troch mesiacoch klesol počet severokórejských vojakov na polovicu. NYT však upozorňuje, že ich nasadenie môže byť len dočasne prerušené a po dodatočnom výcviku či zmene taktických postupov môžu byť opäť poslaní na front.

(mm)

Minúta  |  

Nemecké úrady sú údajne pripravené na zasahovanie do volieb cez sociálne médiá

Nemecký digitálny regulačný orgán a Európska komisia (EK) v piatok uskutočnili simulovaný test s najväčšími sociálnymi sieťami, aby otestovali ich schopnosť bojovať proti dezinformáciám pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami.

„Dnes sme realisticky simulovali možné porušenia, testovali postupy a mechanizmy sociálnych sieti na nahlasovanie a nacvičovali sme opatrenia a príslušnú výmenu informácií," uviedli vo vyhlásení nemecké úrady s tým, že na hrozby pred voľbami sú dobre pripravené.

Išlo o prvý takýto záťažový test pre národné voľby podľa Nariadenia o digitálnych službách (DSA). EK však už podobný test uskutočnila pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2024.

Na teste sa zúčastnili sociálne siete X, TikTok, YouTube, LinkedIn, Microsoft, Facebook, Instagram a Snapchat, ako aj mimovládne organizácie, spresnila eurokomisia.

V Nemecku, kde je Alternatíva pre Nemecko (AfD) v súčasnosti na druhom mieste v prieskumoch, panujú veľké obavy z možného zasahovania do volieb zo zahraničia prostredníctvom dezinformácií na sociálnych sieťach, píše Politico. Verejná podpora AfD zo strany majiteľa X Elona Muska v tejto súvislosti podľa portálu len zvýšila obavy.

(tasr, afp, politico)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.