Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maduro prepustil šesť Američanov po rokovaní s emisárom Trumpovej administratívy

Prezident Trump a jeho vyslanec pre osobitné misie Richard Grenell oznámili prepustenie šiestich mužov na platforme X fotografiou, ktorá zobrazuje prepustených mužov na palube lietadla.

„Sme na ceste a ideme domov s týmito šiestimi americkými občanmi," napísal Grenell na sociálnej sieti. „Práve sa rozprávali s Donaldom Trumpom a nemohli mu prestať ďakovať."

Grenellova cesta do Venezuely bola podľa Bieleho domu zameraná na Trumpovu snahu deportovať Venezuelčanov späť do ich domovskej krajiny, ktorá ich momentálne neprijíma, a na prepustenie zadržiavaných Američanov.

Pre Venezuelčanov môže byť podľa AP táto návšteva prekvapením, keďže sa nádejali, že Trump bude proti vláde Nicolása Madura pokračovať v kampani „maximálneho tlaku" zo svojho prvého funkčného obdobia.

Podľa amerických predstaviteľov však návšteva nijako nemení Trumpov postoj a cieľ jeho administratívy obnoviť demokraciu vo Venezuele.

https://twitter.com/RichardGrenell/status/1885482064050610536

Maduro začiatkom januára začal svoje tretie funkčné obdobie v úrade venezuelského prezidenta. Do úradu ho uviedli napriek obvineniam z volebného podvodu a represií voči opozícii. Jeho víťazstvo v minuloročných voľbách neuznali Spojené štáty, Európska únia ani väčšina štátov Latinskej Ameriky.

Venezuelská štátna televízia zverejnila zábery rozhovoru Grenella s Madurom v paláci Miraflores, pričom uviedla, že o stretnutie požiadala vláda USA. Niektorí republikáni kritizovali načasovanie návštevy, najmä otázku, či zábery dávajú legitimitu Madurovej administratíve, ktorú Trumpov Biely dom neuznal.

„Nie. Chceme niečo urobiť s Venezuelou. Ja som veľkým odporcom Venezuely a Madura," reagoval Trump. "Správali sa k nám nie veľmi dobre, ale čo je dôležitejšie, správali sa veľmi zle k venezuelskému ľudu," vyhlásil Trump.

Spor o výsledky volieb vo Venezuele vyvolal celonárodné protesty. Počas demonštrácií a po nich bolo zatknutých viac ako 2-tisíc ľudí, medzi nimi 10 Američanov. Biely dom ani Madurova vláda bezprostredne nezverejnili mená šiestich z nich, ktorí boli v piatok prepustení.

(tasr)

Minúta  |  

Belgicko ukončilo osemmesačné rokovania. Vznikla široká vládna koalícia

Vo voľbách zvíťazila Nacionalistická Nová flámska aliancia (N-VA)

Očakáva sa, že líder N-VA Bart De Wever (54) sa stane premiérom a povedie koalíciu piatich strán. Súčasťou koalície budú okrem N-VA socialisti zo strany Vooruit a Kresťanskodemokratická a flámska strana (CD&V). Za frankofónnu časť Belgicka sa k vláde pripoja liberálne Reformné hnutie (MR) a centristická strana Les Engages (Angažovaní).

Pravicová strana Vlaams Belang (Flámsky záujem) bola vylúčená z rokovaní o zostavení vlády, aj keď táto protiimigračná strana dosiahla vo voľbách v júni 2024 najväčšie zisky a stala sa druhou najväčšou stranou v krajine.

V Belgicku, kde sa federálne vlády vždy vytvárajú formou koalícií, politické strany neustále odmietajú zahrnúť do vlády stranu Vlaams Belang z dôvodu jej protiimigračného a protieurópskeho postoja, ako aj zámeru rozdeliť krajinu.

Koaličné rozhovory trvali mesiace, keďže sa strany snažili dohodnúť na znížení rozpočtu, zvýšení daní a dôchodkových reformách, ktoré presadzoval De Wever s cieľom zlepšiť vládne financie šiestej najväčšej ekonomiky eurozóny.

Belgicko drží svetový rekord v dĺžke zostavovania novej vlády. V rokoch 2010 a 2011 trvalo jej zostavenie rekordných 541 dní.

(tasr)     

Minúta  |  

Chorvátsko odmieta obvinenia Srbska zo zasahovania do protestov

Obvinenia označili za „nenávistné prejavy" a pre situáciu sa obrátia na európske inštitúcie.

Srbské orgány tvrdia, že za protivládnymi demonštráciami stoja chorvátske médiá a zverejňujú fotografie študentov, ktorí údajne pôsobia ako chorvátski špióni. Starosta jednej z obcí v regióne Vojvodina, kde žije početná komunita Chorvátov, ich dokonca obvinil z napadnutia Srbska.

Poslankyňa Jasna Vojnićová z Chorvátskej demokratickej únie (HDZ) vyhlásila, že táto rétorika obviňujúca Chorvátsko z protestov je „nenávistným prejavom" voči ich krajine.

Zdôraznila tiež, že pokračovanie v týchto obvineniach Chorvátsko nebude tolerovať a plánuje sa obrátiť na Európsku úniu, aby zabránila „šíreniu neznášanlivosti medzi etnikami". Okrem Európskej komisie chcú tiež osloviť Výbor pre zahraničné veci Európskeho parlamentu..

Andro Krstulović Opara, predseda chorvátskeho zahraničného výboru, vyhlásil, že týmito obvineniami Srbsko „znehodnocuje" desaťtisíce demonštrantov, ktorí v uliciach opakovane požadujú demokraciu, právny štát, mier a dobré susedské vzťahy.

„Chceme, aby Srbsko prestalo hľadať vonkajších nepriateľov," dodal Opara. Poznamenal tiež, že je v srbskom záujme, aby s Chorvátskom spolupracovalo, rovnako ako je v záujme Chorvátska mať vo svojom susedstve stabilné a pokojné demokracie, ktoré nebudú šíriť destabilizáciu.

Protesty v Srbsku, ktoré začali v novembri po tragédii na železničnej stanici v Novom Sade, pokračujú blokádou troch mostov v meste. Demonštranti obviňujú vládu z korupcie a podporujú študentské protesty.

V dôsledku tragédie doposiaľ odstúpili srbský premiér Miloš Vučevič aj ministri dopravy a obchodu Goran Vesič a Tomislav Momirovič.

(tasr)

Minúta  |  

Tisíce ľudí demonštrovalo v Hamburgu proti obmedzeniu migrácie

V piatok demonštrovalo viac ako 20-tisíc ľudí vrátane primátora mesta Petra Tschatenschera z radov sociálnych demokratov (SPD). Protestovali proti krokom opozičných kresťanských demokratov (CDU), ktorí sa neúspešne pokúsili schváliť zákon obmedzujúci migráciu. Návrh podporila aj pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Demonštranti následne spoločne vytvorili živú reťaz a pokračovať v protestoch plánujú aj v sobotu.

Protesty nadviazali na šnúru demonštrácií, ktoré tento týždeň prebehli vo veľkých mestách po celom Nemecku vrátane Berlína, Lipska alebo Drážďan. Uskutočnili sa v reakcii na stredajšie nezáväzné uznesenie Spolkového snemu, v ktorom poslanci vyzvali vládu, aby sprísnila imigračné pravidlá.

Návrh opozičnej koalície CDU/CSU prešiel v parlamente s podporou AfD. Prelomilo sa tým dlhoročné tabu, keďže spoluprácu s touto protiimigračnou stranou dovtedy odmietali všetky parlamentné kluby.

Téma nelegálnej migrácie dominuje predvolebnej kampani v Nemecku od minulotýždňového útoku v meste Aschaffenburg, ktorý si vyžiadal dve obete vrátane dvojročného chlapca. Hlavným podozrivým je žiadateľ o azyl z Afganistanu.

Predčasné voľby do Spolkového snemu sa uskutočnia už 23. februára a v prieskumoch je favoritom konzervatívna koalícia CDU/CSU. AfD je vo väčšine prieskumov druhá pred SPD kancelára Olafa Scholza.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansky súd neschválil urýchlené vyhostenie migrantov zadržiavaných v Albánsku

Rímsky odvolací súd sa rozhodol prípad postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie.

Podľa anonymného zdroja z prostredia vlády tak musia 43 zachytených migrantov previezť naspäť do Talianska.

Títo utečenci patrili do skupiny 49 ľudí, ktorých talianske úrady zadržali pri pokuse prejsť Stredozemné more a previezli ich do Albánska, kam dorazili v utorok. Väčšina z nich pochádza z Bangladéša, pričom medzi nimi bolo aj šesť Egypťanov, jeden muž z Pobrežia Slonoviny a jeden z Gambie, uvádzajú organizácie na ochranu ľudských práv, ktoré prípad sledujú.

Dohoda medzi Rímom a Tiranou mala premiestniť spracovanie žiadostí migrantov zadržaných talianskou pobrežnou strážou v centrálnej časti Stredozemného mora do krajiny mimo EÚ a urýchliť repatriáciu neúspešných žiadateľov o azyl. Opakovane však naráža na prekážky a Súdny dvor EÚ v súčasnosti skúma právne otázky, ktoré vzniesli viaceré talianske súdy.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová podpísala s albánskym premiérom Edim Ramom v novembri 2023 dohodu o otvorení dvoch záchytných stredísk v Albánsku, prevádzkovaných Talianskom.

Prvé dva pokusy o umiestnenie utečencov v októbri a novembri zlyhali na úrovni taliansky súdov. Tie v oboch prípadoch rozhodli, že skupiny mužov nepochádzajú z bezpečných krajín. Úrady ich napokon vrátili do Talianska.

Súdy sa pri rozhodovaní odvolali na nedávny verdikt Súdneho dvora EÚ, že členské štáty Únie môžu označiť iba za bezpečné celé krajiny, nie iba ich časti. Zoznam zostavený Talianskom zahŕňal aj krajiny s rizikovými zónami.

Vláda premiérky Meloniovej v reakcii na prvý neúspešný pokus presadila zákon, ktorý obmedzuje zoznam bezpečných krajín pôvodu z 22 na 19, a trvala na tom, že všetky ich časti sú bezpečné. Sudcovia napriek tomu rozhodli proti a požiadali Súdny dvor EÚ o vysvetlenie. Pojednávanie v tejto veci bolo predbežné stanovené na 25. februára.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Z dôvodu bombovej hrozby evakuovali zamestnancov Európskej komisie

Pred stanicou metra Maelbeek a blízko budovy eurokomisie stálo opustené podozrivé sivé auto s holandskou poznávacou značkou.

Polícia sa preto rozhodla uzavrieť veľkú časť jednej z najvýznamnejších ulíc v hlavnom meste.

Stanica metra Maelbeek bola v roku 2016 miestom teroristického útoku. Aj z tohto dôvodu panovali na mieste podľa portálu väčšie obavy.

Podľa jedného z predstaviteľov EK skontrolovala belgická polícia auto a dospela k záveru, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Úradníci z generálnych riaditeľstiev pre poľnohospodárstvo a humanitárnu pomoc sa mohli do budovy vrátiť približne o 16.45 h.

(tasr, politico)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.