Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Komentátor Hrabko: Úradnícka vláda teraz nehrozí, neviem, kde tá téma vznikla

Variant úradníckej vlády začína byť podľa Hrabka reálny až v čase, keď štandardný kabinet alebo jeho predseda podá demisiu, vláde je parlamentom vyslovená nedôvera, alebo jej pri hlasovaní spojenom s hlasovaním o dôvere vláde poslanci dôveru nevyslovia.

Omnoho pravdepodobnejšie sú iné politické riešenia problému so zabezpečením koaličnej väčšiny v parlamente, povedal publicista Juraj Hrabko.

Aj v takom prípade podľa neho prezident môže, ale aj nemusí v čase pred konaním predčasných volieb úradnícky kabinet vymenovať. „Ja ani neviem, kde to presne vzniklo, že by prezident mal alebo chcel vymenovať úradnícku vládu," reagoval Hrabko na vyhlásenie prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý jednoznačne poprel, že by jeho politickým cieľom bol úradnícky kabinet.

Politický vývoj je podľa Hrabka teraz ťažké predvídať, zdá sa však, že minimálne na konanie nadchádzajúcej schôdze Národnej rady (NR) SR má koalícia väčšinu zabezpečenú. Ak by si udržala tesnú väčšinu v parlamente, môže pokračovať vo vládnutí, bude to však podľa Hrabka komplikované.

„Ukazuje sa, že taktika rozdeliť nespokojencov v Hlase, bola správna. Ale problémy budú, už väčšina 79 poslancov nebola veľká a 77 je ešte menej. Uvidíme, ako si s tým premiér poradí," konštatoval Hrabko, podľa ktorého so zmenšujúcou sa koaličnou väčšinou rastie váha hlasu každého jedného koaličného poslanca.

Na vypísanie predčasných volieb je podľa neho v parlamente potrebná väčšina 90 hlasov, nedá sa však vylúčiť, že by Smer za určitých okolností predčasné voľby podporil. „Náznaky na prípravu predčasných volieb zo strany premiéra boli očividné. To znamená, že uvažuje aj týmto smerom, nevylučuje ani takýto scenár," povedal Hrabko.

Tému hrozby vystúpenia Slovenska z NATO alebo Európskej únie považuje Hrabko za umelú, keďže takýto zámer nedeklaruje ani jedna z relevantných politických síl. Napriek tomu bolo podľa neho zo strany opozície z politického hľadiska rozumné, že sa jej chytila.

„Je to jedna z mála tém, ktoré majú mimovládne strany k dispozícii. A je to téma, ktorej ľudia rozumejú," konštatoval Hrabko.

Iniciatívu prezidenta Petra Pellegriniho organizovať okrúhly stôl koaličných aj opozičných strán na tému zahraničnopolitickej orientácie Slovenska považuje Hrabko za snahu hlavy štátu zaujať nadstranícku pozíciu. „Môže sa ukázať ako zjednocovateľ politických strán. Takže bude zaujímavé sledovať, kto sa na stretnutí zúčastní a kto nie," povedal Hrabko.

Tému ústavných zmien, ktorú premiér avizoval, Hrabko vníma ako prípravu na predvolebnú kampaň v prípade, že by sa politický vývoj ubral cestou predčasných parlamentných volieb. Zároveň však poukázal na to, že Robert Fico už v minulosti presadil viacero ústavných zmien, hoci jeho vláda nikdy nedisponovala ústavnou väčšinou.

„Považujem to za pokus vraziť ďalší klin medzi mimovládne strany," dodal Hrabko s tým, že bez podpory časti opozície koaličné strany ústavnú zmenu presadiť nedokážu.

(tasr)

Minúta  |  

Trump plánuje zaviesť clá na tovar z Európskej únie

V rozhovore pre novinárov v Bielom dome vyjadril, že Európska únia s USA zaobchádza nespravodlivo, čo sa prejavuje v obchodnom deficite. Dodal, že EÚ nenakupuje americké autá ani poľnohospodárske výrobky, čo podľa neho vytvára vážny problém v obchodných vzťahoch.

Cieľom týchto ciel je podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa napraviť obchodnú nerovnováhu medzi Amerikou a EÚ.

Prezident Spojených štátov tiež oznámil, že od 1. februára plánuje zaviesť 25-percentné clá na dovoz tovaru z Mexika a Kanady, čo je súčasťou širšej obchodnej politiky jeho administratívy.

USA od soboty zavedú clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny

Mohlo by Vás zaujímať USA od soboty zavedú clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny

Kanadský premiér Justin Trudeau už reagoval, že Ottawa je pripravená na odvetné opatrenia proti týmto clám, no zároveň varoval, že krajinu čakajú „ťažké časy“.

(lup)

Minúta  |  

Rusko sa obáva jadrových pretekov po pláne Spojených štátov oživiť hviezdne vojny

Grigorij Maškov, ruský veľvyslanec so zvláštnym poslaním, v časopise International Life upozornil, že tento krok by mohol viesť k zásadným zmenám v globálnom vojenskom a raketovom zbrojení.

Grigorij Maškov varoval, že pokračujúca modernizácia amerického globálneho systému protiraketovej obrany by mohla zmeniť pravidlá o znížení strategických útočných zbraní a destabilizovať strategickú stabilitu. Rýchla militarizácia vesmíru, kombinovaná s novými technológiami ako umelá inteligencia a kvantové počítače, by mohla priniesť nové výzvy v oblasti protiraketovej obrany a ďalších vojenských technológií.

Diplomat vyjadril pochybnosti o pokračujúcej relevantnosti tradičného prístupu k strategickej stabilite a zdôraznil, že v globálnej realite sa objavuje mnoho nových aktérov, ktorí ovplyvňujú rovnováhu síl. V tejto súvislosti naznačil, že Rusko by mohlo prehodnotiť svoju politiku v oblasti zbrojenia, vrátane postojov k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT).

Rusko skritizovalo Trumpov plán na vývoj vesmírneho protiraketového obranného štítu

Mohlo by Vás zaujímať Rusko skritizovalo Trumpov plán na vývoj vesmírneho protiraketového obranného štítu

Trumpov plán zahŕňa vývoj vesmírnych záchytných zariadení, napríklad laserových zbraní na ničenie rakiet, čo odborníci považujú za nejasné a technicky náročné. Vytvorenie takéhoto systému by stálo miliardy dolárov a mohlo by vyvolať nové preteky v zbrojení, vrátane jadrových zbraní.

Ruskí predstavitelia varujú, že tento krok môže destabilizovať globálnu bezpečnosť a otvoriť novú arénu vojenskej konfrontácie.

(lup)


       

Minúta  |  

Európska komisia obvinila 18 krajín EÚ z nedostatočnej výmeny informácií medzi políciami

Podľa smernice sú členské krajiny povinné zriadiť kontaktné miesto určené na výmenu informácií. Okrem toho by policajti v jednom členskom štáte mali mať rovnaký prístup k dostupným informáciám ako ich kolegovia v inom členskom štáte. Podľa Komisie sa týmto spôsobom posilní boj proti cezhraničnej trestnej činnosti v EÚ.

Komisia preto v piatok uviedla, že podnikne právne kroky, keďže tieto krajiny porušujú príslušnú smernicu EÚ.

Krajiny, ktorých sa táto záležitosť týka, majú dvojmesačnú lehotu na reagovanie na vzniknutý problém. Pokiaľ však nebudú informovať Komisiu o implementácii smernice včas, úrad môže postúpiť v konaní.

Následkom môže byť žaloba na Súdnom dvore EÚ a finančná pokuta. Slovensko medzi upozornených 18 členských štátov nepatrí.

(tasr)

Minúta  |  

Maduro prepustil šesť Američanov po rokovaní s emisárom Trumpovej administratívy

Prezident Trump a jeho vyslanec pre osobitné misie Richard Grenell oznámili prepustenie šiestich mužov na platforme X fotografiou, ktorá zobrazuje prepustených mužov na palube lietadla.

„Sme na ceste a ideme domov s týmito šiestimi americkými občanmi," napísal Grenell na sociálnej sieti. „Práve sa rozprávali s Donaldom Trumpom a nemohli mu prestať ďakovať."

Grenellova cesta do Venezuely bola podľa Bieleho domu zameraná na Trumpovu snahu deportovať Venezuelčanov späť do ich domovskej krajiny, ktorá ich momentálne neprijíma, a na prepustenie zadržiavaných Američanov.

Pre Venezuelčanov môže byť podľa AP táto návšteva prekvapením, keďže sa nádejali, že Trump bude proti vláde Nicolása Madura pokračovať v kampani „maximálneho tlaku" zo svojho prvého funkčného obdobia.

Podľa amerických predstaviteľov však návšteva nijako nemení Trumpov postoj a cieľ jeho administratívy obnoviť demokraciu vo Venezuele.

https://twitter.com/RichardGrenell/status/1885482064050610536

Maduro začiatkom januára začal svoje tretie funkčné obdobie v úrade venezuelského prezidenta. Do úradu ho uviedli napriek obvineniam z volebného podvodu a represií voči opozícii. Jeho víťazstvo v minuloročných voľbách neuznali Spojené štáty, Európska únia ani väčšina štátov Latinskej Ameriky.

Venezuelská štátna televízia zverejnila zábery rozhovoru Grenella s Madurom v paláci Miraflores, pričom uviedla, že o stretnutie požiadala vláda USA. Niektorí republikáni kritizovali načasovanie návštevy, najmä otázku, či zábery dávajú legitimitu Madurovej administratíve, ktorú Trumpov Biely dom neuznal.

„Nie. Chceme niečo urobiť s Venezuelou. Ja som veľkým odporcom Venezuely a Madura," reagoval Trump. "Správali sa k nám nie veľmi dobre, ale čo je dôležitejšie, správali sa veľmi zle k venezuelskému ľudu," vyhlásil Trump.

Spor o výsledky volieb vo Venezuele vyvolal celonárodné protesty. Počas demonštrácií a po nich bolo zatknutých viac ako 2-tisíc ľudí, medzi nimi 10 Američanov. Biely dom ani Madurova vláda bezprostredne nezverejnili mená šiestich z nich, ktorí boli v piatok prepustení.

(tasr)

Minúta  |  

Belgicko ukončilo osemmesačné rokovania. Vznikla široká vládna koalícia

Vo voľbách zvíťazila Nacionalistická Nová flámska aliancia (N-VA)

Očakáva sa, že líder N-VA Bart De Wever (54) sa stane premiérom a povedie koalíciu piatich strán. Súčasťou koalície budú okrem N-VA socialisti zo strany Vooruit a Kresťanskodemokratická a flámska strana (CD&V). Za frankofónnu časť Belgicka sa k vláde pripoja liberálne Reformné hnutie (MR) a centristická strana Les Engages (Angažovaní).

Pravicová strana Vlaams Belang (Flámsky záujem) bola vylúčená z rokovaní o zostavení vlády, aj keď táto protiimigračná strana dosiahla vo voľbách v júni 2024 najväčšie zisky a stala sa druhou najväčšou stranou v krajine.

V Belgicku, kde sa federálne vlády vždy vytvárajú formou koalícií, politické strany neustále odmietajú zahrnúť do vlády stranu Vlaams Belang z dôvodu jej protiimigračného a protieurópskeho postoja, ako aj zámeru rozdeliť krajinu.

Koaličné rozhovory trvali mesiace, keďže sa strany snažili dohodnúť na znížení rozpočtu, zvýšení daní a dôchodkových reformách, ktoré presadzoval De Wever s cieľom zlepšiť vládne financie šiestej najväčšej ekonomiky eurozóny.

Belgicko drží svetový rekord v dĺžke zostavovania novej vlády. V rokoch 2010 a 2011 trvalo jej zostavenie rekordných 541 dní.

(tasr)     

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.