Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj: Ruský útok na Odesu zasiahol aj hotel Bristol, kde sa nachádzali nórski diplomati

V hoteli Bristol v historickom centre juhoukrajinského prístavného mesta Odesa sa v čase ruského útoku na mesto nachádzali aj nórski diplomati. Vyplýva to zo statusu, ktorý na sociálnej sieti zverejnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Stanica BBC zo Zelenského statusu na sociálnej sieti citovala, že ruská armáda na Odesu zrejme zaútočila balistickými strelami, ktoré je ťažké zachytiť systémami protivzdušnej obrany.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť zdôraznil nevyhnutnosť zlepšenia protivzdušnej obrany. „Útoky priamo na mesto, na bežne civilné budovy. Zas a znovu je vzdušná obrana našou najvyššou prioritou. Spolupracujeme so všetkými našimi partnermi, aby sme zabezpečili väčšiu ochranu našej krajiny," povedal Zelenskyj vo svojom videopríhovore.

https://twitter.com/ZelenskyyUa/status/1885426057656066320

Uviedol, že išlo o „absolútne premyslený útok ruských teroristov". S úľavou konštatoval, že nedošlo k žiadnym obetiam. Trom zraneným - dvom ženám a jednému mladému mužovi - bola poskytnutá pomoc.

V dôsledku výbuchov boli rozbité okná a poškodené fasády viacerých historických pamiatok vrátane múzeí a budovy filharmónie. Na fotografiách zverejnených na internete vidno poškodenie zdobenej fasády a interiéru historického hotela Bristol postaveného v 19. storočí.

Ukrajinské médiá zverejnili aj snímky s veľkým kráterom v blízkosti hotela, spadnutým murivom, vybitými oknami a troskami, ktoré sa povaľujú na podlahe v interiéri.

Ruskí vojnoví blogeri tvrdili, že sa v hoteli mali nachádzať zahraniční vojenskí špecialisti.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty plánujú začať s presunom migrantov do Guantánama do 30 dní

S odvolaním sa na člena americkej administratívy zodpovedného za ochranu hraníc Toma Homana o tom v piatok informoval denník Washington Post.

Myšlienku zriadiť centrum pre zadržiavanie nelegálnych migrantov na americkej vojenskej základni Guantánamo na Kube oznámil americký prezident Donald Trump v stredu.

„Pošleme ich do Guantánama," vyhlásil Trump v Bielom dome. „V Guantáname máme 30-tisíc postelí na zadržiavanie najhorších kriminálnych nelegálnych cudzincov, ktorí ohrozujú Američanov," citovala ho AP.

Homan v rozhovore pre WP vyjadril predpoklad, že s presunom migrantov na Guantánamo „sa, dúfajme, začne do 30 dní". Dodal, že v najbližších týždňoch plánuje vycestovať na tamojšiu americkú vojenskú základňu, aby dohliadol na výstavbu zariadenia pre migrantov.

Hoci Trump povedal, že zariadenie pojme až 30-tisíc migrantov, Homan prepokladá, že sa začne skôr s malým počtom.

Na námornej základni v zálive Guantánamo sa už jedno zariadenie pre migrantov nachádza. Príležitostne sa používa už desaťročia, najmä v prípadoch Haiťanov a Kubáncov zadržaných počas plavby na mori. Toto zariadenie je oddelené od prísne stráženého väzenia pre cudzincov podozrivých z terorizmu.

(tasr)

Minúta  |  

Otvorenie sa Východu je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, hovorí Orbán

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v piatok na Kossuth Radio vyjadril presvedčenie, že otvorenie sa Východu je v súčasnosti dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

Maďarský premiér v súvislosti s pozitívnymi hospodárskymi dátami vyjadril nádej, že víťazstvo Donalda Trumpa znamená koniec vojny a že tento „americký vietor“ bude pozitívne pôsobiť aj na maďarskú ekonomiku.

Orbán sa vyjadril aj k sankciám voči Rusku, pričom zdôraznil, že logika EÚ sa líši od logiky USA. Aj keď Maďarsko nesúhlasí so sprísnením sankcií, nevetoval ich, aby neohrozil členstvo krajiny v EÚ. Premiérov názor na sankcie je, že by sa mali pravidelne prehodnocovať a zrušiť, ak Európska komisia nedodrží dohodnuté záruky.

(lup)

Minúta  |  

Komentátor Hrabko: Úradnícka vláda teraz nehrozí, neviem, kde tá téma vznikla

Variant úradníckej vlády začína byť podľa Hrabka reálny až v čase, keď štandardný kabinet alebo jeho predseda podá demisiu, vláde je parlamentom vyslovená nedôvera, alebo jej pri hlasovaní spojenom s hlasovaním o dôvere vláde poslanci dôveru nevyslovia.

Omnoho pravdepodobnejšie sú iné politické riešenia problému so zabezpečením koaličnej väčšiny v parlamente, povedal publicista Juraj Hrabko.

Aj v takom prípade podľa neho prezident môže, ale aj nemusí v čase pred konaním predčasných volieb úradnícky kabinet vymenovať. „Ja ani neviem, kde to presne vzniklo, že by prezident mal alebo chcel vymenovať úradnícku vládu," reagoval Hrabko na vyhlásenie prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý jednoznačne poprel, že by jeho politickým cieľom bol úradnícky kabinet.

Politický vývoj je podľa Hrabka teraz ťažké predvídať, zdá sa však, že minimálne na konanie nadchádzajúcej schôdze Národnej rady (NR) SR má koalícia väčšinu zabezpečenú. Ak by si udržala tesnú väčšinu v parlamente, môže pokračovať vo vládnutí, bude to však podľa Hrabka komplikované.

„Ukazuje sa, že taktika rozdeliť nespokojencov v Hlase, bola správna. Ale problémy budú, už väčšina 79 poslancov nebola veľká a 77 je ešte menej. Uvidíme, ako si s tým premiér poradí," konštatoval Hrabko, podľa ktorého so zmenšujúcou sa koaličnou väčšinou rastie váha hlasu každého jedného koaličného poslanca.

Na vypísanie predčasných volieb je podľa neho v parlamente potrebná väčšina 90 hlasov, nedá sa však vylúčiť, že by Smer za určitých okolností predčasné voľby podporil. „Náznaky na prípravu predčasných volieb zo strany premiéra boli očividné. To znamená, že uvažuje aj týmto smerom, nevylučuje ani takýto scenár," povedal Hrabko.

Tému hrozby vystúpenia Slovenska z NATO alebo Európskej únie považuje Hrabko za umelú, keďže takýto zámer nedeklaruje ani jedna z relevantných politických síl. Napriek tomu bolo podľa neho zo strany opozície z politického hľadiska rozumné, že sa jej chytila.

„Je to jedna z mála tém, ktoré majú mimovládne strany k dispozícii. A je to téma, ktorej ľudia rozumejú," konštatoval Hrabko.

Iniciatívu prezidenta Petra Pellegriniho organizovať okrúhly stôl koaličných aj opozičných strán na tému zahraničnopolitickej orientácie Slovenska považuje Hrabko za snahu hlavy štátu zaujať nadstranícku pozíciu. „Môže sa ukázať ako zjednocovateľ politických strán. Takže bude zaujímavé sledovať, kto sa na stretnutí zúčastní a kto nie," povedal Hrabko.

Tému ústavných zmien, ktorú premiér avizoval, Hrabko vníma ako prípravu na predvolebnú kampaň v prípade, že by sa politický vývoj ubral cestou predčasných parlamentných volieb. Zároveň však poukázal na to, že Robert Fico už v minulosti presadil viacero ústavných zmien, hoci jeho vláda nikdy nedisponovala ústavnou väčšinou.

„Považujem to za pokus vraziť ďalší klin medzi mimovládne strany," dodal Hrabko s tým, že bez podpory časti opozície koaličné strany ústavnú zmenu presadiť nedokážu.

(tasr)

Minúta  |  

Trump plánuje zaviesť clá na tovar z Európskej únie

V rozhovore pre novinárov v Bielom dome vyjadril, že Európska únia s USA zaobchádza nespravodlivo, čo sa prejavuje v obchodnom deficite. Dodal, že EÚ nenakupuje americké autá ani poľnohospodárske výrobky, čo podľa neho vytvára vážny problém v obchodných vzťahoch.

Cieľom týchto ciel je podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa napraviť obchodnú nerovnováhu medzi Amerikou a EÚ.

Prezident Spojených štátov tiež oznámil, že od 1. februára plánuje zaviesť 25-percentné clá na dovoz tovaru z Mexika a Kanady, čo je súčasťou širšej obchodnej politiky jeho administratívy.

USA od soboty zavedú clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny

Mohlo by Vás zaujímať USA od soboty zavedú clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny

Kanadský premiér Justin Trudeau už reagoval, že Ottawa je pripravená na odvetné opatrenia proti týmto clám, no zároveň varoval, že krajinu čakajú „ťažké časy“.

(lup)

Minúta  |  

Rusko sa obáva jadrových pretekov po pláne Spojených štátov oživiť hviezdne vojny

Grigorij Maškov, ruský veľvyslanec so zvláštnym poslaním, v časopise International Life upozornil, že tento krok by mohol viesť k zásadným zmenám v globálnom vojenskom a raketovom zbrojení.

Grigorij Maškov varoval, že pokračujúca modernizácia amerického globálneho systému protiraketovej obrany by mohla zmeniť pravidlá o znížení strategických útočných zbraní a destabilizovať strategickú stabilitu. Rýchla militarizácia vesmíru, kombinovaná s novými technológiami ako umelá inteligencia a kvantové počítače, by mohla priniesť nové výzvy v oblasti protiraketovej obrany a ďalších vojenských technológií.

Diplomat vyjadril pochybnosti o pokračujúcej relevantnosti tradičného prístupu k strategickej stabilite a zdôraznil, že v globálnej realite sa objavuje mnoho nových aktérov, ktorí ovplyvňujú rovnováhu síl. V tejto súvislosti naznačil, že Rusko by mohlo prehodnotiť svoju politiku v oblasti zbrojenia, vrátane postojov k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT).

Rusko skritizovalo Trumpov plán na vývoj vesmírneho protiraketového obranného štítu

Mohlo by Vás zaujímať Rusko skritizovalo Trumpov plán na vývoj vesmírneho protiraketového obranného štítu

Trumpov plán zahŕňa vývoj vesmírnych záchytných zariadení, napríklad laserových zbraní na ničenie rakiet, čo odborníci považujú za nejasné a technicky náročné. Vytvorenie takéhoto systému by stálo miliardy dolárov a mohlo by vyvolať nové preteky v zbrojení, vrátane jadrových zbraní.

Ruskí predstavitelia varujú, že tento krok môže destabilizovať globálnu bezpečnosť a otvoriť novú arénu vojenskej konfrontácie.

(lup)


       

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.