Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán vykonal test protilodnej rakety s doletom tisíc kilometrov

Raketa je schopná zasiahnuť lode amerického námorníctva v Perzskom zálive a Ománskom mori.

Šéf námorníctva iránskych Revolučných gárd uviedol, že išlo o raketu Ghadr-380 typ L. Neinformoval však o tom, kedy Irán vykonal test tejto rakety. Dodal, že podzemné zariadenie, z ktorého bola odpálená je „len jednou časťou raketových systémov gardy", a rakety podľa neho môžu vytvoriť „peklo pre nepriateľské vojnové lode".

Nová zbraň je podľa iránskej televízie „sofistikovaná raketa" a pri teste bola vypálená z centrálnej časti Iránu do Ománskeho mora. Strelu podľa neho dokáže pripraviť a odpáliť jeden člen personálu za menej ako päť minút.

Irán od roku 2011 príležitostne oznamuje spustenie podzemných raketových zariadení a raketové testy. Tvrdí, že má rakety s doletom až 2000 kilometrov. Môžu preto zasiahnuť väčšinu územia Blízkeho východu vrátane Izraela, píše AP.

V apríli a októbri 2024 vypálil Irán stovky rakiet na Izrael, ktorý v tom čase viedol vojny s Hamasom v Pásme Gazy a s Hizballáhom v Libanone. Izrael tvrdí, že väčšinu iránskych rakiet sa mu vtedy podarilo zneškodniť.

Irán po osemročnej vojne proti Iraku v 80. rokoch minulého storočia rozvinul svoj program balistických rakiet ako odstrašujúci prostriedok, najmä preto, že zbrojné embargo OSN mu bráni v nákupe špičkových zbraňových systémov. Tieto zbrane sú chránené aj vďaka podzemným tunelom. Spojené štáty a západní spojenci vnímajú iránsky raketový a jadrový program ako hrozbu, píše AP.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Rusko ovládá drony cez herné konzoly, EÚ plánuje zákaz ich dovozu

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová tvrdí, že Rusko využíva konzoly PlayStation a Xbox na ovládanie bojových dronov na ukrajinskom fronte.

Zákaz konzol by sa tak mal stať súčasťou šestnásteho balíka sankcií, ktoré majú nadobudnúť platnosť 24. februára, presne tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Spoločnosti Sony a Microsoft, ktoré stoja za týmito populárnymi konzolami, sa z ruského trhu stiahli už v roku 2022. Napriek tomu sa ich produkty na front dostávajú cez postsovietske krajiny alebo priamo z Číny, ktorá je najväčším dodávateľom elektroniky do Ruska.

Podľa denníka Financial Times Čína v minulom roku exportovala do Ruska herné konzoly a súvisiace zariadenia v hodnote viac ako 120 miliónov dolárov.

Zákaz by sa mal vzťahovať na konzoly, herné ovládače a joysticky, ktoré môžu byť upravené na diaľkové ovládanie dronov.

Kremeľ sa snaží zmierniť nedostatok herného príslušenstva zavedením výroby vlastnej ruskej hernej konzoly. Napriek týmto snahám sa ruským vývojárom zatiaľ nepodarilo vyrobiť plnohodnotnú náhradu. Kremeľ pritom na začiatku invázie označil konzoly PlayStation a Xbox za „antiruské“ a deklaroval, že vyvíja vlastný hardvér.

Okrem zákazu dovozu herných konzol plánuje EÚ obmedziť aj ruský vývoz hliníka a skvapalneného zemného plynu. Tieto opatrenia sú zamerané na oslabenie ruskej ekonomiky a zníženie jej schopnosti financovať vojenské operácie na Ukrajine.

(mm)

Minúta  |  

Mládežnícke krídlo nemeckej AfD oznámilo rozpustenie, očakáva sa jeho obnova

Na spolkovom kongrese v meste Apolda sa Mladá alternatíva (JA) rozhodla s účinnosťou od 21. marca rozpustiť, uviedol líder JA Martin Kohler.

Tento krok potvrdili aj ďalší predstavitelia JA a zdroje blízke AfD. Polícia tvrdí, že na stretnutí v Apolde sa zúčastnilo približne 250 členov JA. Toto stretnutie podľa DPA sprevádzali protesty.

Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) v apríli 2023 klasifikoval JA ako extrémistickú. Podľa BfV je xenofóbna a má tendenciu správať sa „nemierumilovne" voči ľuďom, ktorí sú vnímaní ako cudzinci. JA je všeobecne považovaná za extrémnejšiu ako AfD.

Predseda JA a člen spolkového predsedníctva AfD Hannes Gnauck sa vyslovil za rozpustenie organizácie v súčasnej podobe a poukázal na to, že v opačnom prípade by hrozilo riziko zákazu tohto mládežníckeho hnutia. Túto zmenu podporili aj delegáti AfD hlasovaním na straníckej konferencii pred tromi týždňami.

AfD plánuje nahradiť súčasnú prevažne nezávislú mládežnícku organizáciu novou organizáciu blízkou AfD, čím strana získa väčšiu kontrolu nad ďalšou generáciou, píše DPA.

Kohler uviedol, že rozpustenie organizácie znamená, že jej názov bude vymazaný zo straníckych stanov, neznamená to však, že možná budúca organizácia nebude môcť používať tento názov.

„Dnešok nie je koncom, budeme späť, o tom niet pochýb," napísal Kohler na sieti X.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Čína sľúbila protiopatrenia v súvislosti s novými clami USA

Čína v nedeľu uviedla, že „rozhodne nesúhlasí" s novými clami na tovar, ktoré v sobotu uvalil americký prezident Donald Trump. Krajina zároveň sľúbila, že prijme protiopatrenia na ochranu čínskych práv a záujmov.

Trump v sobotu nariadil 25-percentné clá na kanadský a mexický dovoz a desaťpercentné clá na tovar z Číny s platnosťou od utorka. Biely dom uviedol, že cieľom týchto ciel je obmedziť prílev nelegálnych prisťahovalcov a drog do USA a tiež oživiť domácu výrobu a zvýšiť federálne príjmy.

Čínske ministerstvo obchodu vo svojom vyhlásení kritizovalo „chybné praktiky" Washingtonu a vyjadrilo nesúhlas s krokom amerického prezidenta.

Peking podľa ministerstva plánuje podať žalobu na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). Vyhlásil, že „jednostranné zavedenie ciel zo strany Spojených štátov vážne porušuje pravidlá WTO".

Clá podľa ministerstva nepomáhajú pri riešení vlastných problémov USA a podkopávajú normálnu hospodársku a obchodnú spoluprácu.

„Čína dúfa, že Spojené štáty budú objektívne a racionálne vnímať a riešiť svoje vlastné problémy, ako je fentanyl, namiesto toho, aby sa na každom kroku vyhrážali iným krajinám clami," uviedlo ministerstvo obchodu.

Biely dom na sieti X uviedol, že Trump zaviedol desaťpercentné clo na tovar z Číny, kým USA nezabezpečia spoluprácu čínskej vlády v boji proti obchodovaniu s vysokou návykovou omamnou látkou fentanyl. „Čína zohráva ústrednú úlohu v kríze s fentanylom, ktorá ničí americké životy," vyhlásil Biely dom.

Čínske ministerstvo tiež vyzvalo USA, aby „napravili svoje chybné postupy, vyšli Číne v ústrety, postavili sa čelom k jej problémom, viedli úprimný dialóg, posilnili spoluprácu a riešili rozdiely na základe rovnosti, vzájomného prospechu a vzájomného rešpektu".

Ku kroku amerického prezidenta sa vyjadrilo aj čínske ministerstvo zahraničných vecí. Vo svojom vyhlásení uviedlo, že „v obchodnej alebo colnej vojne neexistujú víťazi". Zavádzanie dodatočných ciel nie je podľa hovorcu ministerstva konštruktívny krok a ovplyvní a poškodí budúcu bilaterálnu spoluprácu v oblasti kontroly drog.

Trump zaviedol clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny s platnosťou od utorka

Mohlo by Vás zaujímať Trump zaviedol clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny s platnosťou od utorka

(tasr, afp)

Minúta  |  

Sheinbaumová: Mexiko prijme odvetné opatrenia proti clám USA

Americký prezident Donald Trump nariadil 25-percentné clá na kanadský a mexický dovoz a desaťpercentné clá na tovar z Číny s platnosťou od utorka.

Biely dom uviedol, že cieľom týchto ciel je obmedziť prílev nelegálnych prisťahovalcov a drog do USA a tiež oživiť domácu výrobu a zvýšiť federálne príjmy.

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová oznámila, že požiadala ministra hospodárstva Marcela Ebrarda, aby realizoval pripravovaný „plán B". Dodala, že tento plán zahŕňa „tarifné a netarifné opatrenia na ochranu záujmov Mexika".

Prezidentka na sieti X kritizovala aj vyjadrenia Bieleho domu o tom, že jej vláda má „neprípustné spojenectvo" so skupinami obchodníkov s drogami. „Ak niekde existuje takéto spojenectvo, je to v amerických obchodoch so zbraňami, ktoré predávajú vysoko výkonné zbrane týmto zločineckým skupinám," dodala.

Hlava štátu ďalej povedala, že ak by americká vláda chcela riešiť problém s obchodovaním s vysoko návykovou omamnou látkou fentanyl vo svojej krajine, mohla by bojovať proti predaju drog na uliciach svojich miest, čo podľa jej slov nerobí. Tiež by mohla bojovať proti „praniu špinavých peňazí, ktoré táto nelegálna činnosť, ktorá spôsobila toľko škody ich obyvateľom, generuje".

Mexiko si podľa Sheinbaumovej neželalo konfrontáciu a navrhla vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny medzi ich príslušnými tímami pre verejné zdravie a bezpečnosť, informuje BBC.

Trump zaviedol clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny s platnosťou od utorka

Mohlo by Vás zaujímať Trump zaviedol clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny s platnosťou od utorka

Odvetné opatrenia na americké clá už oznámil aj kanadský premiér Justin Trudeau. Kanada podľa neho zavedie 25-percetné clá na americký tovar. Varoval, že nasledujúcich pár týždňov bude pre Američanov a Kanaďanov náročných.

(tasr, afp, bbc)

Minúta  |  

Protesty tisícov ľudí v Nemecku pokračovali aj cez víkend. Sú proti spolupráci CDU s AfD

Protestovali proti spolupráci strán Kresťanskodemokratická únia (CDU) a Alternatíva pre Nemecko (AfD) pri hlasovaní o návrhu na zmenu migračnej politiky.

Nemecký Spolkový snem v stredu nezáväzne vyzval vládu, aby sprísnila imigračné pravidlá. Návrh opozičnej koalície CDU/CSU prešiel v parlamente s podporou AfD. Prelomilo sa tým dlhoročné tabu, keďže spoluprácu s touto protiimigračnou stranou dovtedy odmietali všetky parlamentné kluby.

Spolkový snem v piatok tesne neschválil zákon navrhovaný opozičnými CDU/CSU, ktorý by sprísnil imigračné pravidlá. Proti spolupráci CDU/CSU s AfD vo štvrtok vyjadrili nesúhlas tisíce ľudí v mestách po celom Nemecku. Protesty pokračovali aj v piatok a sobotu.

V Hamburgu v sobotu protestovalo viac ako 60-tisíc ľudí, informuje týždenník Der Spiegel. Tisícky ľudí sa zišli v Kolíne nad Rýnom, pričom mnohí držali transparenty s heslami odsudzujúcimi lídra CDU a kandidáta na kancelára Fredricha Merza, ktorý stál za ostro kritizovaným návrhom zákona.

Demonštranti mali transparenty s nápismi ako: „Žiaden Merz v marci", čo je podľa DPA narážka na predčasné parlamentné voľby, ktoré sú naplánované na 23. februára, či „Fritz počúvaj Mutti!" - odkaz na nemeckú prezývku pre Friedricha a na bývalú kancelárku a líderku CDU Angelu Merkelovú, ktorá bola počas svojho pôsobenia v úrade prezývaná „Mutti" (mama), píše DPA. Merkelová kritizovala Merza za spomínaný návrh podporený AfD.

Približne 3-tisíc ľudí pochodovalo mestom Essen, čo je podľa polície oveľa vyššia účasť, než sa očakávalo.

K násilnostiam došlo počas protestu v Neu-Isenburg, kde bolo približne 9-tisíc demonštrantov. Niekoľkí protestujúci prešli cez bariéry a napadli policajtov. Zranenia utrpeli policajt a demonštrant. Hovorkyňa polície uviedla, že účastníci sa pokúšali podpáliť dve policajné autá a jedno sa im podarilo poškodiť. Polícia tiež zadržala jednu osobu.

Tisícky ľudí protestovali aj v mestách Bádenska-Württemberska. Organizátori očakávali, že na protest v meste Karlsruhe sa dostaví približne 500 ľudí, prišlo ich však 5-tisíc. Polícia uviedla, že protest bol pokojný. Ďalších niekoľko tisíc ľudí sa zišlo aj v neďalekom Mannheime.

Protesty sú naplánované aj na nedeľu, pričom podľa portálu Euronews sa najväčšie zhromaždenie očakáva v Berlíne.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.