Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Somálsko: Americké údery zneškodnili kľúčových predstaviteľov IS

Americký prezident Donald Trump oznámil letecký útok v Somálsku v sobotu večer, keď na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil, že nariadil „presné nálety na jedného z vedúcich organizátorov útokov IS a ďalších teroristov."

„Nedávne letecké útoky viedli k zneškodneniu kľúčových predstaviteľov IS, čo predstavuje významný pokrok pri prechode do druhej fázy našej operácie," uviedla regionálna vláda Puntlandu, ktorá vedie proti islamistom usadeným v pohorí Golis bojové operácie. Americké nálety označila za „neoceniteľnú pomoc" a vyjadrila svoju vďačnosť.

BBC pripomína, že somálsky štát Puntland na cípe Afrického rohu je fakticky nezávislý na vláde v Mogadiše, avšak neusiluje sa o formálnu nezávislosť ako susedný nikým neuznaný Somaliland. Región má vlastného prezidenta aj ozbrojené sily a považuje sa za jednu zo stabilnejších častí Somálska.

Vo vyhlásení ústrednej somálskej vlády v Mogadiše sa uvádza, že protiteroristickú operáciu v regióne Bari „spoločne koordinovali somálska a americká vláda" a jej cieľom boli „vysokopostavení vodcovia IS".

Podľa somálskeho prezidenta Hasana Šajcha Mahmúda americké údery „posilňujú silné bezpečnostné partnerstvo" medzi oboma krajinami. „Terorizmus si v štáte Puntland a v celom Somálsku nenájde priateľov ani miesto, ktoré by mohol nazývať svojím domovom," dodal.

V Somálsku je IS prítomný relatívne málo v porovnaní s militantným hnutím aš-Šabáb, ktoré je napojené na al-Káidu. Odborníci aj tak podľa AFP varujú pred rastúcou aktivitou IS v krajine.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Izrael podnikol vzdušné útoky na Západnom brehu Jordánu

Okrem dvoch zásahov v meste Džanín izraelské letectvo „zasiahlo a zlikvidovalo teroristickú bunku, ktorá sa chystala uskutočniť bezprostredne hroziaci teroristický útok" v neďalekom meste Kabatíja, uviedla armáda. Jeden zo svedkov operácie agentúre AFP opísal aj rozsiahlu prítomnosť izraelský síl v okolí mesta Túbás.

Izraelské ozbrojené sily ozrejmili, že jeden zo zabitých bol prepustený z izraelského väzenia v roku 2023 ešte v rámci podmienok prvého krátkeho prímeria vo vojne v Pásme Gazy.

Izrael vedie na Západnom brehu bojovú operáciu, ktorú nazýva protiteroristickou napriek nedávno uzatvorenému prímeriu s hnutím Hamas v Pásme Gazy. Útoky tam viedol aj minulý týždeň a zameral sa najmä na mestá, Túlkarm, Ďžanín a miestny utečenecký tábor, ktoré sú považované za bašty palestínskych militantných skupín.

Útoky sú súčasťou väčšej operácie, ktorú Izrael vedie na okupovanom palestínskom území.

Podľa denníka Times of Israel už operácia nazývaná „Železná stena" pokračuje 12. dňom.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Irán vykonal test protilodnej rakety s doletom tisíc kilometrov

Raketa je schopná zasiahnuť lode amerického námorníctva v Perzskom zálive a Ománskom mori.

Šéf námorníctva iránskych Revolučných gárd uviedol, že išlo o raketu Ghadr-380 typ L. Neinformoval však o tom, kedy Irán vykonal test tejto rakety. Dodal, že podzemné zariadenie, z ktorého bola odpálená je „len jednou časťou raketových systémov gardy", a rakety podľa neho môžu vytvoriť „peklo pre nepriateľské vojnové lode".

Nová zbraň je podľa iránskej televízie „sofistikovaná raketa" a pri teste bola vypálená z centrálnej časti Iránu do Ománskeho mora. Strelu podľa neho dokáže pripraviť a odpáliť jeden člen personálu za menej ako päť minút.

Irán od roku 2011 príležitostne oznamuje spustenie podzemných raketových zariadení a raketové testy. Tvrdí, že má rakety s doletom až 2000 kilometrov. Môžu preto zasiahnuť väčšinu územia Blízkeho východu vrátane Izraela, píše AP.

V apríli a októbri 2024 vypálil Irán stovky rakiet na Izrael, ktorý v tom čase viedol vojny s Hamasom v Pásme Gazy a s Hizballáhom v Libanone. Izrael tvrdí, že väčšinu iránskych rakiet sa mu vtedy podarilo zneškodniť.

Irán po osemročnej vojne proti Iraku v 80. rokoch minulého storočia rozvinul svoj program balistických rakiet ako odstrašujúci prostriedok, najmä preto, že zbrojné embargo OSN mu bráni v nákupe špičkových zbraňových systémov. Tieto zbrane sú chránené aj vďaka podzemným tunelom. Spojené štáty a západní spojenci vnímajú iránsky raketový a jadrový program ako hrozbu, píše AP.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Rusko ovládá drony cez herné konzoly, EÚ plánuje zákaz ich dovozu

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová tvrdí, že Rusko využíva konzoly PlayStation a Xbox na ovládanie bojových dronov na ukrajinskom fronte.

Zákaz konzol by sa tak mal stať súčasťou šestnásteho balíka sankcií, ktoré majú nadobudnúť platnosť 24. februára, presne tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Spoločnosti Sony a Microsoft, ktoré stoja za týmito populárnymi konzolami, sa z ruského trhu stiahli už v roku 2022. Napriek tomu sa ich produkty na front dostávajú cez postsovietske krajiny alebo priamo z Číny, ktorá je najväčším dodávateľom elektroniky do Ruska.

Podľa denníka Financial Times Čína v minulom roku exportovala do Ruska herné konzoly a súvisiace zariadenia v hodnote viac ako 120 miliónov dolárov.

Zákaz by sa mal vzťahovať na konzoly, herné ovládače a joysticky, ktoré môžu byť upravené na diaľkové ovládanie dronov.

Kremeľ sa snaží zmierniť nedostatok herného príslušenstva zavedením výroby vlastnej ruskej hernej konzoly. Napriek týmto snahám sa ruským vývojárom zatiaľ nepodarilo vyrobiť plnohodnotnú náhradu. Kremeľ pritom na začiatku invázie označil konzoly PlayStation a Xbox za „antiruské“ a deklaroval, že vyvíja vlastný hardvér.

Okrem zákazu dovozu herných konzol plánuje EÚ obmedziť aj ruský vývoz hliníka a skvapalneného zemného plynu. Tieto opatrenia sú zamerané na oslabenie ruskej ekonomiky a zníženie jej schopnosti financovať vojenské operácie na Ukrajine.

(mm)

Minúta  |  

Mládežnícke krídlo nemeckej AfD oznámilo rozpustenie, očakáva sa jeho obnova

Na spolkovom kongrese v meste Apolda sa Mladá alternatíva (JA) rozhodla s účinnosťou od 21. marca rozpustiť, uviedol líder JA Martin Kohler.

Tento krok potvrdili aj ďalší predstavitelia JA a zdroje blízke AfD. Polícia tvrdí, že na stretnutí v Apolde sa zúčastnilo približne 250 členov JA. Toto stretnutie podľa DPA sprevádzali protesty.

Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) v apríli 2023 klasifikoval JA ako extrémistickú. Podľa BfV je xenofóbna a má tendenciu správať sa „nemierumilovne" voči ľuďom, ktorí sú vnímaní ako cudzinci. JA je všeobecne považovaná za extrémnejšiu ako AfD.

Predseda JA a člen spolkového predsedníctva AfD Hannes Gnauck sa vyslovil za rozpustenie organizácie v súčasnej podobe a poukázal na to, že v opačnom prípade by hrozilo riziko zákazu tohto mládežníckeho hnutia. Túto zmenu podporili aj delegáti AfD hlasovaním na straníckej konferencii pred tromi týždňami.

AfD plánuje nahradiť súčasnú prevažne nezávislú mládežnícku organizáciu novou organizáciu blízkou AfD, čím strana získa väčšiu kontrolu nad ďalšou generáciou, píše DPA.

Kohler uviedol, že rozpustenie organizácie znamená, že jej názov bude vymazaný zo straníckych stanov, neznamená to však, že možná budúca organizácia nebude môcť používať tento názov.

„Dnešok nie je koncom, budeme späť, o tom niet pochýb," napísal Kohler na sieti X.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Čína sľúbila protiopatrenia v súvislosti s novými clami USA

Čína v nedeľu uviedla, že „rozhodne nesúhlasí" s novými clami na tovar, ktoré v sobotu uvalil americký prezident Donald Trump. Krajina zároveň sľúbila, že prijme protiopatrenia na ochranu čínskych práv a záujmov.

Trump v sobotu nariadil 25-percentné clá na kanadský a mexický dovoz a desaťpercentné clá na tovar z Číny s platnosťou od utorka. Biely dom uviedol, že cieľom týchto ciel je obmedziť prílev nelegálnych prisťahovalcov a drog do USA a tiež oživiť domácu výrobu a zvýšiť federálne príjmy.

Čínske ministerstvo obchodu vo svojom vyhlásení kritizovalo „chybné praktiky" Washingtonu a vyjadrilo nesúhlas s krokom amerického prezidenta.

Peking podľa ministerstva plánuje podať žalobu na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). Vyhlásil, že „jednostranné zavedenie ciel zo strany Spojených štátov vážne porušuje pravidlá WTO".

Clá podľa ministerstva nepomáhajú pri riešení vlastných problémov USA a podkopávajú normálnu hospodársku a obchodnú spoluprácu.

„Čína dúfa, že Spojené štáty budú objektívne a racionálne vnímať a riešiť svoje vlastné problémy, ako je fentanyl, namiesto toho, aby sa na každom kroku vyhrážali iným krajinám clami," uviedlo ministerstvo obchodu.

Biely dom na sieti X uviedol, že Trump zaviedol desaťpercentné clo na tovar z Číny, kým USA nezabezpečia spoluprácu čínskej vlády v boji proti obchodovaniu s vysokou návykovou omamnou látkou fentanyl. „Čína zohráva ústrednú úlohu v kríze s fentanylom, ktorá ničí americké životy," vyhlásil Biely dom.

Čínske ministerstvo tiež vyzvalo USA, aby „napravili svoje chybné postupy, vyšli Číne v ústrety, postavili sa čelom k jej problémom, viedli úprimný dialóg, posilnili spoluprácu a riešili rozdiely na základe rovnosti, vzájomného prospechu a vzájomného rešpektu".

Ku kroku amerického prezidenta sa vyjadrilo aj čínske ministerstvo zahraničných vecí. Vo svojom vyhlásení uviedlo, že „v obchodnej alebo colnej vojne neexistujú víťazi". Zavádzanie dodatočných ciel nie je podľa hovorcu ministerstva konštruktívny krok a ovplyvní a poškodí budúcu bilaterálnu spoluprácu v oblasti kontroly drog.

Trump zaviedol clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny s platnosťou od utorka

Mohlo by Vás zaujímať Trump zaviedol clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny s platnosťou od utorka

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.