Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinci tu nemajú čo vykrikovať na premiéra, vyhlásil na margo protestov Fico

Na protivládnych protestoch je podľa premiéra Roberta Fica (Smer) aspoň tretina Ukrajincov.

Predseda vlády zopakoval, že na Slovensku sa realizuje pokus o prevrat. V relácii Politika 24 na Joj 24 vyhlásil, že po slovách prezidenta Petra Pellegriniho po zasadnutí muselo byť všetkým jasné, že situácia je vážna.

Ten navrhol zvolanie Bezpečnostnej rady SR. "Vy si myslíte, že prezident by iba tak došiel za mnou a povedal mi: 'Pán premiér, zvolaj bezpečnostnú radu'?" argumentoval predseda vlády.

Dodal, že nie je rok 2018 a jeho vláda sa tomuto pokusu o prevrat postaví. V prípade údajného pripravovaného prevratu je podľa neho začaté trestné stíhanie vo veci.

"Buď začnete trestné stíhanie vo veci, alebo proti konkrétnej osobe. V tomto prípade bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Vrátim sa k pánovi prezidentovi, pán prezident sám, keďže sledoval situáciu, sa rozhodol navštíviť Slovenskú informačnú službu. Navštívil ju a počas tejto návštevy dostal informácie, ktoré označil ako mimoriadne vážne," dodal Fico.

Organizátori podujatí vo viacerých mestách sú podľa jeho slov, odvolávajúc sa na zistenia viacerých bezpečnostných zložiek, personálne napojení na opozičné PS a mimoparlamentných Demokratov. V pozadí organizovania mítingov na Slovensku sú podľa Fica gruzínske národné légie.

Fico opätovne spomenul, že v spojitosti s prípadom je jeden človek aktuálne v azylovom konaní a štát pripravuje jeho vyhostenie. Desiatim ľuďom bol zároveň zakázaný vstup na Slovensko vrátane Mamuku Mamulašviliho, šéfa Gruzínskej národnej légie.

O vyhostení jedného ukrajinského občana informovali 30. januára poverená policajná prezidentka Jana Maškarová aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Neinformovali však, prečo je osoba vyhostená.

Predseda vlády Fico v piatok spájal organizovanie údajného prevratu s opozičnými stranami, iniciatívou Mier Ukrajine, ktorá organizuje protesty, aj s gruzínskou légiou a Mamulašvilim.

(mm, tasr)

  |  

Slovenskí poľnohospodári spúšťajú petíciu za prísnejšiu kontrolu potravín z tretích krajín

Poľnohospodári upozorňujú na riziká spojené s dovozom lacných potravín, ktoré nemusia spĺňať prísne európske štandardy. Medzi najčastejšie problémy patrí používanie rastových stimulátorov, prítomnosť salmonely či zakázaných antibiotík v mäse.

Predseda Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) Andrej Gajdoš na tlačovej konferencii zdôraznil potrebu transparentnosti. „Žiadame, aby EÚ spotrebitelia mali transparentný prístup k informáciám. Žiadame, aby pôvod bol jasne vyznačený na obale,“ vyhlásil. Podľa Mariána Šoltyho zo Slovenského mliekarenského zväzu ide o ochranu zdravia spotrebiteľov: „To nie je potrava, to je otrava.“

Petícia má za cieľ dosiahnuť, aby Európska komisia legislatívne reagovala na dovoz potravín, ktoré nespĺňajú rovnaké kritériá ako tie vyrábané v EÚ. Aby komisia musela konať, je potrebné vyzbierať minimálne milión podpisov z aspoň siedmich krajín Únie do konca septembra, referuje televízia Ta3.

Podľa štatistík dovoz potravín na Slovensko prevyšuje ich export. Produkty z tretích krajín sa dostávajú na naše pulty často o polovicu lacnejšie, pretože výrobcovia nemusia dodržiavať prísne európske normy. „To znižuje konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov. Za poslednú dekádu muselo v Európe skončiť vyše päť miliónov poľnohospodárov,“ upozornil Gajdoš.

Poľnohospodári nežiadajú úplný zákaz dovozu, ale chcú, aby spotrebitelia mali jasnú informáciu o pôvode potravín. „Chceme vedieť, či ide o býčka chovaného v Argentíne alebo niekde v odlesovaných lesoch,“ dodal Gajdoš.

Petíciu podporuje aj Ministerstvo pôdohospodárstva SR, ktoré vníma rastúci záujem o domáce potraviny a certifikáciu Značky kvality. Túto značku môžu získať iba potraviny, ktoré sú aspoň z 75 percent vyrobené z domácich surovín.

Organizátori veria, že petícia prispeje k zvýšeniu povedomia o dôležitosti podpory domácich producentov a ochrany zdravia spotrebiteľov. Poľnohospodári vyzývajú verejnosť, aby sa zapojila a prispela k tomu, aby sa Európska komisia problematikou dôsledne zaoberala.

(mm)

  |  

Obyvatelia podľa prieskumu neprijímajú dostatočné opatrenia na úsporu energií

Drvivá väčšina ľudí považuje energetickú účinnosť za dôležitú a mnoho obyvateľov si uvedomuje dôležitosť znižovania uhlíkovej stopy.

Napriek tomu len malá časť prijíma zmysluplné opatrenia na splnenie týchto cieľov a väčšina sa zameriava na kroky, ktoré neprinášajú výrazné úspory energií v domácnostiach. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti Schneider Electric, ktorá v tejto súvislosti poukázala na rozpor medzi názormi a reálnym činmi.

„Len 44 percent opýtaných prispôsobuje teplotu interiéru, hoci je to jedno z kľúčových opatrení na zníženie spotreby energie. Naproti tomu 58 percent respondentov za hlavné opatrenie považuje vypínanie svetiel, pričom osvetlenie tvorí len približne 5 percent účtov za elektrinu. Ďalšia obľúbená metóda na znižovanie spotreby je odpájanie nepoužívaných nabíjačiek, 48 percent respondentov. Aj to má však len minimálny vplyv," uviedla spoločnosť.

Polovica respondentov sa ďalej zhodla, že inteligentné technológie zvyšujú energetickú účinnosť. Napriek tomu využíva podľa výsledkov prieskumu inteligentné osvetlenie iba 24 percent spotrebiteľov a inteligentný termostat len 21 percent opýtaných. Merania pritom ukazujú, že správna regulácia teploty dokáže znížiť ročné účty až o tretinu, zdôraznila spoločnosť.

Spoločnosť zamerala tohtoročný prieskum aj na oblasť umelej inteligencie. „Napriek zisteniam, že umelá inteligencia a automatizácia by mohli pomôcť znížiť 10 percent globálnych emisií skleníkových plynov, až 44 percent respondentov v prieskume uviedlo, že by sa na umelú inteligenciu pri domácich úlohách nikdy nespoliehali, 35 percent jej úplne nerozumie a 41 percent sa jej chce aktívne vyhnúť. Okrem toho 52 percent respondentov tvrdí, že technológie inteligentnej domácnosti sú príliš drahé, hoci konektivita zariadení v domácnosti môže priniesť až 22-percentnú úsporu energií," doplnili odborníci.

(tasr)

  |  

Somálsko: Americké údery zneškodnili kľúčových predstaviteľov IS

Americký prezident Donald Trump oznámil letecký útok v Somálsku v sobotu večer, keď na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil, že nariadil „presné nálety na jedného z vedúcich organizátorov útokov IS a ďalších teroristov."

„Nedávne letecké útoky viedli k zneškodneniu kľúčových predstaviteľov IS, čo predstavuje významný pokrok pri prechode do druhej fázy našej operácie," uviedla regionálna vláda Puntlandu, ktorá vedie proti islamistom usadeným v pohorí Golis bojové operácie. Americké nálety označila za „neoceniteľnú pomoc" a vyjadrila svoju vďačnosť.

BBC pripomína, že somálsky štát Puntland na cípe Afrického rohu je fakticky nezávislý na vláde v Mogadiše, avšak neusiluje sa o formálnu nezávislosť ako susedný nikým neuznaný Somaliland. Región má vlastného prezidenta aj ozbrojené sily a považuje sa za jednu zo stabilnejších častí Somálska.

Vo vyhlásení ústrednej somálskej vlády v Mogadiše sa uvádza, že protiteroristickú operáciu v regióne Bari „spoločne koordinovali somálska a americká vláda" a jej cieľom boli „vysokopostavení vodcovia IS".

Podľa somálskeho prezidenta Hasana Šajcha Mahmúda americké údery „posilňujú silné bezpečnostné partnerstvo" medzi oboma krajinami. „Terorizmus si v štáte Puntland a v celom Somálsku nenájde priateľov ani miesto, ktoré by mohol nazývať svojím domovom," dodal.

V Somálsku je IS prítomný relatívne málo v porovnaní s militantným hnutím aš-Šabáb, ktoré je napojené na al-Káidu. Odborníci aj tak podľa AFP varujú pred rastúcou aktivitou IS v krajine.

(tasr, ap)

  |  

Izrael podnikol vzdušné útoky na Západnom brehu Jordánu

Okrem dvoch zásahov v meste Džanín izraelské letectvo „zasiahlo a zlikvidovalo teroristickú bunku, ktorá sa chystala uskutočniť bezprostredne hroziaci teroristický útok" v neďalekom meste Kabatíja, uviedla armáda. Jeden zo svedkov operácie agentúre AFP opísal aj rozsiahlu prítomnosť izraelský síl v okolí mesta Túbás.

Izraelské ozbrojené sily ozrejmili, že jeden zo zabitých bol prepustený z izraelského väzenia v roku 2023 ešte v rámci podmienok prvého krátkeho prímeria vo vojne v Pásme Gazy.

Izrael vedie na Západnom brehu bojovú operáciu, ktorú nazýva protiteroristickou napriek nedávno uzatvorenému prímeriu s hnutím Hamas v Pásme Gazy. Útoky tam viedol aj minulý týždeň a zameral sa najmä na mestá, Túlkarm, Ďžanín a miestny utečenecký tábor, ktoré sú považované za bašty palestínskych militantných skupín.

Útoky sú súčasťou väčšej operácie, ktorú Izrael vedie na okupovanom palestínskom území.

Podľa denníka Times of Israel už operácia nazývaná „Železná stena" pokračuje 12. dňom.

(tasr, afp)

  |  

Irán vykonal test protilodnej rakety s doletom tisíc kilometrov

Raketa je schopná zasiahnuť lode amerického námorníctva v Perzskom zálive a Ománskom mori.

Šéf námorníctva iránskych Revolučných gárd uviedol, že išlo o raketu Ghadr-380 typ L. Neinformoval však o tom, kedy Irán vykonal test tejto rakety. Dodal, že podzemné zariadenie, z ktorého bola odpálená je „len jednou časťou raketových systémov gardy", a rakety podľa neho môžu vytvoriť „peklo pre nepriateľské vojnové lode".

Nová zbraň je podľa iránskej televízie „sofistikovaná raketa" a pri teste bola vypálená z centrálnej časti Iránu do Ománskeho mora. Strelu podľa neho dokáže pripraviť a odpáliť jeden člen personálu za menej ako päť minút.

Irán od roku 2011 príležitostne oznamuje spustenie podzemných raketových zariadení a raketové testy. Tvrdí, že má rakety s doletom až 2000 kilometrov. Môžu preto zasiahnuť väčšinu územia Blízkeho východu vrátane Izraela, píše AP.

V apríli a októbri 2024 vypálil Irán stovky rakiet na Izrael, ktorý v tom čase viedol vojny s Hamasom v Pásme Gazy a s Hizballáhom v Libanone. Izrael tvrdí, že väčšinu iránskych rakiet sa mu vtedy podarilo zneškodniť.

Irán po osemročnej vojne proti Iraku v 80. rokoch minulého storočia rozvinul svoj program balistických rakiet ako odstrašujúci prostriedok, najmä preto, že zbrojné embargo OSN mu bráni v nákupe špičkových zbraňových systémov. Tieto zbrane sú chránené aj vďaka podzemným tunelom. Spojené štáty a západní spojenci vnímajú iránsky raketový a jadrový program ako hrozbu, píše AP.

(tasr, ap)