Preskočiť na obsah
  |  

Berlínčanov do ulíc vyhnal migračný zákon. Podľa organizátorov ich bolo 160-tisíc

Nespokojní obyvatelia Nemecka zaplnili ulice aj v Kolíne nad Rýnom, Hamburgu, Lipsku a Mníchove.

Polícia podľa portálu Guardian odhadla, že len na zhromaždení v Berlíne sa zúčastnilo 160-tisíc ľudí. Organizátori odhadli účasť na 200-tisíc. Stovky demonštrantov dočasne zablokovali aj kancelárie Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v rôznych mestách.

V Kolíne nad Rýnom ľudia protestovali na 350 lodiach na rieke Rýn, konkretizovala nemecká tlačová agentúra DPA. Lode sa zoradili pred panorámu mesta s demonštrantmi držiacimi transparenty so sloganmi ako "Žiadny rasizmus" či "Za demokraciu a rozmanitosť".

Desiatky tisíc ľudí protestovali v nedeľu proti spolupráci strán CDU a Alternatíva pre Nemecko (AfD) pri hlasovaní o návrhu na zmenu migračnej politiky.

Nemecký Spolkový snem v stredu nezáväzne vyzval vládu, aby sprísnila imigračné pravidlá. Návrh opozičnej koalície CDU/CSU prešiel v parlamente s podporou AfD. Prelomilo sa tým dlhoročné tabu, keďže spoluprácu s touto protiimigračnou stranou dovtedy odmietali všetky parlamentné kluby.

Spolkový snem v piatok tesne neschválil zákon navrhovaný opozičnými CDU/CSU, ktorý by sprísnil imigračné pravidlá. Proti spolupráci CDU/CSU s AfD vo štvrtok vyjadrili nesúhlas tisíce ľudí v mestách po celom Nemecku. Protesty pokračovali aj v piatok a sobotu.

(tasr, max)

  |  

Slovensko sa nebráni vyslaniu vojakov k aktivite NATO pre pomoc a výcvik pre Ukrajinu

Materiál, ktorý by umožnil vyslanie slovenských vojakov k aliančnej aktivite s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU), aktuálne v rámci pripomienkového konania vyhodnocuje rezort obrany.

Do zahraničia by v prípade schválenia mohlo odísť desať príslušníkov Ozbrojených síl SR. Krajina by mohla tiež podľa potreby poskytovať infraštruktúru a najviac 90 osôb personálneho zabezpečenia.

"Vyslanie sa navrhuje s účinnosťou odo dňa schválenia mandátu do doby trvania aktivity NSATU," uviedol rezort v materiáli.

(tasr)

  |  

Národný bezpečnostný úrad varuje pred čínskou aplikáciou

Čínska aplikácia, ktorá je konkurenciou Chatu GPT, podľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) SR zbiera oproti konkurencii viac dát, ktoré môžu poslúžiť čínskemu režimu.

"Dáta zahŕňajú dokonca presné časovanie jednotlivých kláves, zadané pokyny (prompty), heslá, vložené obrázky, audio súbory, dokumenty, ale aj IP adresu kliknutia, z ktorého je služba DeepSeek využívaná, systémový jazyk a podobne. Informácie sú následne ukladané na servery v Číne," spresnil NBÚ.

Používatelia podľa úradu nemajú nad dátami takú kontrolu, ako je zvykom v prípade konkurenčných produktov. Tie špecifikujú, ako dlho sú dáta ukladané a poskytujú funkciu dočasného chatu. Narábanie s údajmi je teda transparentnejšie.

"Rozdiel je aj v tom, kde sa dáta ukladajú. V Európskej únii, v ktorej OpenAI deklaruje súlad s GDPR, máme robustný systém na ukladanie a ochranu dát pred ich zneužitím. Tento koncept v Číne chýba. Naopak, súkromné ​​dáta sú tam aktívne využívané pre potreby komunistickej strany (štátu)," dodal NBÚ.

Problém DeepSeek tak úrad prirovnáva k tomu, akému čelila aplikácia TikTok – potenciálne zneužitie zbieraných dát.

(max)

  |  

Cieľ Európskej centrálnej banky v oblasti inflácie je na dosah

Člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Klaas Knot uviedol, že rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa vráti k cieľu banky na úrovni dvoch percent - čo jej umožní prestať obmedzovať rast ekonomiky regiónu svojou menovou politikou.

"Naša menová politika práve teraz stále brzdí ekonomickú aktivitu," povedal v rozhovore pre holandskú štátnu televíziu NPO 1 podľa agentúry Bloomberg. "Ale keď bude inflácia späť na úrovni dvoch percent, už to nebude potrebné, takže postupne stiahneme nohu z brzdy."

Knot, ktorý patrí medzi takzvaných jastrabov, teda stúpencov tvrdšej línie v rámci menovej politiky, uviedol tiež, že "inflácia je na dobrej ceste, smeruje k dosiahnutiu dvoch percent neskôr v tomto roku".

ECB minulý týždeň znížila po piatykrát v súčasnom cykle svoju depozitnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu, ktorá tak klesla na 2,75 percenta. Ďalší takýto krok je veľmi pravdepodobný na nasledujúcom stretnutí banky v marci, aj keď ekonómovia sa rozchádzajú v názore na to, čo bude ďalej.

Knot debatoval v televízii deň po tom, ako americký prezident Donald Trump splnil svoje sľuby a uvalil clá vo výške 25 percent na dovoz z Kanady a Mexika a desať percent na dovoz z Číny. Odštartoval tak obchodnú vojnu, ktorá môže pretvoriť globálne dodávateľské reťazce.

Trump varoval aj Európsku úniu, že ju má v hľadáčiku. Minulý týždeň opäť povedal, že jeho administratíva "urobí niečo veľmi podstatné", pokiaľ ide o clá pre Úniu.

Člen Rady guvernérov ECB v nedeľu upozornil, že obchodné vojny poškodzujú všetky strany a často vedú k odvetným opatreniam. Aj Európa zareaguje, pričom zdôraznil, že Európska únia je "silný obchodný blok so 400 miliónmi spotrebiteľov".

Poznamenal, že clá nevyhnutne zvýšia spotrebiteľské ceny v USA, čo prinútilo Federálny rezervný systém, ktorý plní úlohu americkej centrálnej banky, zvýšiť úrokové sadzby, pričom v Európe môže nastať oslabenie eura. "Myslím si, že musíme urobiť Úniu silnejšou a konkurencieschopnejšou," dodal.

(tasr)

  |  

Pistorius odmieta Trumpovu požiadavku o zvýšení výdavkov do NATO

Novozvolený prezident Spojených štátov Donald Trump navrhol spojencom v Severoatlantickej aliancii, aby zvýšili výdavky na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu.

"Päť percent nášho hospodárskeho výkonu by sa rovnalo 42 percentám federálneho rozpočtu - to je takmer každé druhé euro, ktoré vláda minie, približne 230 miliárd eur," povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius pre Tagesspiegel podľa portálu Politico. "To by sme nedokázali zvládnuť a ani minúť."

Pistorius síce uznal, že Nemecko bude musieť v nasledujúcich rokoch vynakladať na obranu "viac ako dve percentá svojho hospodárskeho výkonu, ktoré táto vláda dosiahla teraz", ale odmietol myšlienku naháňať sa za číslami.

"Dôležitejšie ako konkrétne číslo je, aby sme splnili ciele spôsobilosti NATO v rámci dohodnutého časového harmonogramu," povedal a upozornil na rozhodnutia celej Aliancie, ktoré sa očakáva v priebehu tohto roka. To bude formovať obranné záväzky v nasledujúcej dekáde.

Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že Nemecko stále nemá plán federálneho rozpočtu na rok 2025. Koaličná vláda sa v novembri rozpadla a krajinu čakajú 23. februára predčasné voľby.

(max)

  |  

Protestná blokáda v Novom Sade trvala dlhšie, podporu organizátorom vyslovila aj Madonna

Blokáda mostov v Novom Sade sa konala 1. februára - v deň, keď uplynuli tri mesiace od zrútenia strechy na miestnej železničnej stanici, ktoré malo za následok 15 obetí na životoch.

Organizátori protestnej blokády troch mostov v Novom Sade po dohode s miestnymi obyvateľmi predĺžili svoju protestnú akciu na Moste slobody o tri hodiny, pôvodne sa 24-hodinový protest mal skončiť o pätnástej hodine popoludní.

Na Moste slobody, kde blokáda trvala najdlhšie, sa varilo, hrali sa karty, futbal i basketbal. Študenti mali dokonca možnosť zadarmo využiť služby miestneho kaderníka alebo maséra. Podporu študentom, ktorí protest zorganizovali, prišlo prejaviť aj veľa obyvateľov mesta. V parku bola výstava fotografií a vystavené boli aj odkazy od ľudí o podpore štrajku. Píše agentúra AFP s odvolaním sa na web Danas.

Zverejnením videa z obsadenia mostov v Novom Sade a slovami "Sila jednoty" demonštrantov podporila aj americká popová speváčka Madonna či vizuálna umelkyňa Marina Abramovič, pôvodom z Čiernej Hory, podľa ktorej "srbskí študenti sú hrdinami dneška".

Počas víkendu sa v rôznych mestách po celej Európe konali stretnutia srbskej diaspóry: študentov podporili Srbi žijúci v Paríži, Viedni, Londýne, Berlíne, Štokholme, Malmö i Zürichu.

Tragédia v Novom Sade, ktorý je metropolou autonómnej Vojvodiny, vyvolala v celom Srbsku masové protivládne a protikorupčné protesty, ktoré vedú vysokoškoláci a ktoré vyvíjajú čoraz väčší tlak na vládu. Podnietili už odstúpenie niekoľkých vysokopostavených predstaviteľov vrátane premiéra Miloša Vučeviča a starostu Nového Sadu Milana Djuriča. Odstúpili aj ministri dopravy a obchodu Goran Vesič a Tomislav Momirovič.

Blokáda v Novom Sade sa konala len niekoľko dní po 24-hodinovej blokáde hlavnej dopravnej križovatky v srbskom hlavnom meste.

Prezident Aleksandar Vučić v stredu splnil ďalšie požiadavky demonštrantov a udelil milosť 13 ľuďom zadržaným počas protestov. Začiatkom tohto týždňa vláda oznámila trestné stíhanie osôb obvinených z útoku na demonštrantov.

Organizátori protestov však naďalej žiadajú zverejnenie všetkých dokumentov súvisiacich s rekonštrukčnými prácami na železničnej stanici v Novom Sade. Vláda zverejnila tisíce strán dokumentov, no experti tvrdia, že dokumentácia je neúplná.

Vučić a vládni predstavitelia od tragédie v Novom Sade oscilujú medzi výzvami na rokovania a obvineniami, že demonštrantov podporujú zahraničné mocnosti. Trvajú tiež na tom, že požiadavky študentov splnili, uviedla v stredu AFP.

(tasr)