Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Juhokórejská polícia zasahovala v sídle prezidentskej ochranky

Polícia potrebovala vyšetriť podozrivé konanie zamestnancov, ktorí sa podieľali na pokuse zabrániť zatknutiu prezidenta Jun Sok-jola.

Juhokórejská polícia v pondelok ráno vykonala raziu v sídle prezidentskej ochranky v súvislosti s jej rozhodnutím neumožniť polícii zatknúť prezidenta Jun Sok-jola. Ten je obvinený z vedenia povstania pre vyhlásenie stanného práva začiatkom decembra. Zatknúť sa ho podarilo až 15. januára po veľkej policajne akcii.

Pondelková razia sa zamerala na dočasného šéfa ochranky Kim Song-huna a šéfa oddelenia telesnej stráže I Kwang-wua, ktorí sú podozriví z marenia spravodlivosti a zneužitia právomocí. Na oboch polícia vydala zatykače, ktoré však už dvakrát odmietla prokuratúra.

Polícia uviedla, že jej vyšetrovatelia boli vyslaní do sídla ochranky v prezidentskom komplexe vo štvrti Jongsan v centre Soulu a do domovov oboch podozrivých predstaviteľov ochranky, kde im zhabali pracované a súkromné telefóny.

Po vyhlásení stanného práva v decembri 2024 vydala polícia na prezidenta Juna zatykač. Zadržaniu sa však vyhýbal vo svojom prezidentskom komplexe, ktorý chránili členovia ochranky. Opozícia vtedy označila jeho rezidenciu za „pevnosť", keďže ochranka v areáli umiestnila ostnatý drôt a barikády.

Zadržať sa ho podarilo až po nasadení 3-tisíc policajtov, ktorí sa do prezidentskej rezidencie dostali na rebríkoch.

V súčasnosti prebieha aj proces Junovho odvolania z funkcie (impeachement). Parlament o jeho odvolaní rozhodol ešte v decembri a odvtedy je zbavený právomocí. O jeho definitívnom odvolaní z funkcie rozhodne ústavný súd.

(tasr)

Minúta  |  

Jeden mŕtvy a stovky evakuovaných kvôli požiarom v argentínskej Patagónii

Požiar sa rýchlo rozšíril v dôsledku vetra a vysokých letných teplôt, pričom zničil tisíce hektárov a spôsobil obrovské škody.

Pre lesné požiare v blízkosti turistami vyhľadávaného mesta El Bolsón zahynul jeden človek a stovky osôb museli evakuovať. Tamojšie úrady o tom informovali v nedeľu.        

„Táto katastrofa si vyžiadala jednu obeť, zničila tisíce hektárov a spôsobila obrovské škody našej komunite," povedal guvernér zasiahnutej argentínskej provincie Rio Negro Alberto Weretilneck. Starosta mesta El Bolsón Bruno Pogliano pre televíznu stanicu TN upresnil, že jeden muž sa nadýchal dymu z lesného požiaru vo svojom dome a zomrel na zástavu srdca.

Podľa provinčných úradov pred ohňom evakuovali vyše 800 ľudí. Požiar vypukol vo štvrtok v turistickej oblasti Cajón Del Azul, približne 20 kilometrov severne od mesta El Bolsón.

V piatok bol v Rio Negro vyhlásený núdzový stav a platí zákaz zakladanie otvorených ohňov. Zároveň platia prísnejšie preventívne opatrenia až do 30. apríla.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko plánuje pozvať Trumpa na samit v apríli

Americký prezident Donald Trump bude pozvaný na návštevu Poľska mesiac pred tamojšími prezidentskými voľbami. V rozhovore pre portál „Wprost" to potvrdil Marcin Masterek, šéf prezidentskej kancelárie.

Nový prezident bude inaugurovaný 6. augusta. Súčasný prezident Duda chce dovtedy stihnúť všetky svoje plány.

„Jedným z nich je samit Iniciatívy troch morí naplánovaný na koniec apríla vo Varšave, na ktorý bude pozvaný Donald Trump," informoval Masterek.

Vedúci kancelárie poľského prezidenta vzťahy Dudu s prezidentom Trumpom označil za srdečné a priateľské, čo sa potvrdilo počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa.

„Poľsko vtedy veľa získalo vďaka spolupráci oboch prezidentov," povedal.

„Počas telefonátu z 11. novembra minulého roku (Trump) pozval prezidenta Dudu do Spojených štátov. Sme v kontakte a momentálne pracujeme na stanovení termínu. Termín stretnutia bude oznámený čoskoro," uviedol Masterek.

Na otázku, či ide o podporu prezidentského kandidáta Karola Nawrockého za stranu Právo a Spravodlivosť (PiS) odpovedal, že prezident ani jeho pomocníci do kampane nie sú zapojení.

V súvislosti s prezidentskými voľbami v Poľsku sa diskutuje aj o návšteve bývalého prezidenta Baracka Obamu. Tri dni pred voľbami pricestuje na konferenciu Impact'25 v Poznani 14. a 15. mája, kde bude hlavným rečníkom. Podľa portálu Business Insider nie je vylúčené, že sa stretne s Rafalom Trzaskowským, prezidentským kandidátom vládnej Občianskej koalície (KO).

Prvé kolo poľských prezidentských volieb bude 18. mája, prípadné druhé kolo 1. júna. Predvolebné prieskumy preferujú liberálneho primátora Varšavy Trzaskowskeho pred konzervatívnym kandidátom Nawrockim.

(tasr)

Minúta  |  

Trump hrozí clami na tovar z EÚ. Britániu od toho možno ušetrí

Republikánsky prezident, ktorý sa vrátil do Bieleho domu len pred dvoma týždňami, však signalizuje, že chce tiež potrestať obchodných partnerov za deficity Spojených štátov.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že clá na tovar dovážaný z Európskej únie zavedie jeho vláda „čoskoro". Naznačil tiež, že Británia by sa takýmto opatreniam mohla zatiaľ vyhnúť.

Trump už spustil zavedením vysokých ciel obchodnú vojnu voči Kanade, Mexiku a Číne s odôvodnením, že chce, aby títo traja poprední obchodní partneri Washingtonu urobili viac na potlačenie prílevu migrantov a nelegálnych drog do USA.

„Uvidíme, čo sa stane. Môže sa to stať (s Britániou)... ale určite sa to stane s Európskou úniou. Môžem vám to povedať, pretože nás skutočne využili. Viete, máme deficit vyše 300 miliárd dolárov," vyhlásil Trump.

Trump zastavuje financovanie Juhoafrickej republiky, kým neprebehne vyšetrovanie

Mohlo by Vás zaujímať Trump zastavuje financovanie Juhoafrickej republiky, kým neprebehne vyšetrovanie

„Neberú naše autá, neberú naše poľnohospodárske produkty. Neberú takmer nič a my berieme všetko od miliónov áut, obrovského množstva potravín a poľnohospodárskych produktov. Takže Británia je dosť za hranicou..., ale Európska únia je skutočne za hranicou," tvrdí americký prezident.

V prípade Londýna Trump naznačil perspektívu dohody. Podľa vlastných slov myslí, že môže dôjsť k riešeniu.

„Premiér (Keir) Starmer bol veľmi milý. Mali sme niekoľko stretnutí, mali sme početné telefonáty, vychádzame spolu veľmi dobre a uvidíme, či to budeme môcť vyvážiť, alebo nie," doplnil šéf Bieleho domu.

Európska komisia už vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím Trumpa zaviesť clá na tovar z Kanady, Mexika a Číny. EK zároveň prisľúbila, že bude rázne reagovať, ak budú na tovar z EÚ uvalené nespravodlivé clá.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý britský poslanec Lopresti sa stal členom ukrajinskej armády

Jack Lopresti, bývalý podpredseda britskej Konzervatívnej strany, sa rozhodol pomôcť Ukrajine v jej boji proti Rusku.

Po tom, ako v minuloročných voľbách prišiel o poslanecký mandát, sa rozhodol využiť svoje skúsenosti na pomoc Ukrajine v boji proti ruskej agresii.

Jack Lopresti, ktorý už predtým navštívil Ukrajinu ako poslanec a podporoval zvyšovanie vojenskej pomoci zo strany Veľkej Británie, podal žiadosť o vstup do medzinárodnej légie v novembri minulého roka.

Nenachádza sa však na frontovej línii a jeho úloha spočíva v podpore, ktorá zahŕňa zahraničné vzťahy, obstarávanie zbraní a prácu s charitatívnymi organizáciami.

Lopresti žije v Kyjeve, ale často cestuje po Ukrajine, pričom nedávno navštívil aj mestá ako Charkov a Poltava.

Pre bývalého poslanca je služba v ukrajinskej armáde česť, a zdôrazňuje, že Ukrajinci bojujú nielen za svoju slobodu, ale aj za bezpečnosť celého slobodného sveta.

„Ak Putin zvíťazí na Ukrajine, všetci vieme, že sa tam nezastaví. Diktátorov treba poraziť, inak sa nikdy nezastavia,“ povedal bývalý poslanec. Lopresti tiež varoval pred obrovskými dôsledkami, ak by Rusko uspelo, najmä pre krajiny ako Taiwan, ktoré by sa mohli ocitnúť pod hrozbou.

V súčasnosti čaká na povýšenie na dôstojníka ukrajinskej armády, čo je možné podľa nového zákona podpísaného ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v roku 2024.

(lipa)

Minúta  |  

Nemecká verejnosť v rekordnej miere podporuje prísnejšiu azylovú politiku

Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz, ktorý sa podľa prieskumov po februárových parlamentných voľbách stane nemeckým kancelárom, predložil tento týždeň Spolkovému snemu celkom tri návrhy smerujúce k obmedzeniu migrácie.

Sprísnenie azylovej politiky má podľa ARD-DeutschlandTrend silnú podporu nemeckej verejnosti. Podľa prieskumu si až rekordných 68 percent Nemcov praje, aby krajina prijímala menej utečencov ako doteraz. Tento postoj v posledných desiatich rokoch neustále posilňuje. Ešte začiatkom roku 2015 to bolo iba 21 percent.

V stredu koalícia CDU/CSU s tesnou väčšinou presadila nezáväzné uznesenie podporujúce trvalé hraničné kontroly – s týmto opatrením súhlasí 67 percent Nemcov.

Väčšinu podpory v prieskume získala aj otázka, či by Nemecko malo automaticky odmietať vstup osobám bez platných dokladov, a to aj v prípade, že chcú požiadať o azyl. S týmto návrhom súhlasí 57 percent občanov, zatiaľ čo 33 percent ho odmieta.

(echo24)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.