Preskočiť na obsah
  |  

Veliteľ doneckých militantov utrpel vážne zranenia pri výbuchu v Moskve

Príslušník ozbrojených síl samozvanej Doneckej ľudovej republiky Sarkisjan bol v pondelok vážne zranený pri výbuchu v moskovskom obytnom dome. Operačné stredisko záchrannej služby informovalo, že pri explózii na sídlisku Alyje Parusa zahynul jeho ochrankár.

Armen Sarkisjan okrem pôsobenia v separatistických zložkách vedie aj miestnu boxerskú federáciu, pripomenula agentúra TASS.

Zdroj agentúry TASS oznámil, že explóziu spôsobilo neznáme zariadenie umiestnené vo výťahovej šachte. Na mieste pracujú pyrotechnici a forenzní experti.

V súvislosti s výbuchom sa začalo trestné stíhanie, informovali bezpečnostné zložky bez toho, aby spresnili konkrétne obvinenia. Na záberoch, ktoré zverejnil Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom), bolo na vstupnej hale budovy vidieť poškodenie po výbuchu vrátane rozbitých okien.

Sarkisjan, známy aj pod prezývkou Gorlovkskij, je pôvodom Armén a podľa ruského investigatívneho portálu Insider patrí k organizovanému zločinu na Donbase. Podľa portálu mal kontakty s ľuďmi z okolia bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a počas protestov na Majdane organizoval výtržníkov, ktorí režimu pomáhali pri ich potláčaní.

Po vypuknutí vojny na Donbase v roku 2014 pôsobil v separatistickej Doneckej ľudovej republike, kde údajne spravoval väznice.

Donecká ľudová republika na východe Ukrajiny jednostranne vyhlásila nezávislosť 7. apríla 2014. Po ruskej invázii na Ukrajinu ju Moskva 29. septembra 2022 anektovala spolu s Luhanskou ľudovou republikou a ďalšími dvoma ukrajinskými oblasťami.

Po začiatku ruskej invázie Sarkisjan podľa agentúry AFP založil z etnických Arménov bojujúcich na strane Ruska dobrovoľnícky pluk Arbat. Podľa portálu Insider pôsobil na frontovej línii pri ukrajinskom meste Toreck a neskôr v ruskej Kurskej oblasti.

Arménska vláda príslušníkov pluku nedávno obvinila z účasti na zmarenom pokuse o štátny prevrat v septembri minulého roka.

(reuters, tasr)

  |  

Cena elektriny rástla, plyn sa dostal na rekordne vysokú úroveň

Elektrická energia mala počas minulého týždňa prevažne stúpajúcu tendenciu, pričom najvyššiu cenu zaznamenala v piatok. Cena zemného plynu s dodaním v marci sa v medzitýždňovom porovnaní taktiež zvýšila, v tomto prípade o sedem percent.

Cena elektrickej energie pre Slovensko dosiahla v posledný januárový deň na pražskej burze PXE úroveň 110,65 eura za megawatthodinu (MWh), to predstavuje oproti predchádzajúcemu týždňu nárast približne o štyri percentá.

Zemný plyn s dodaním v budúcom mesiaci sa na holandskej burze TTF predával minulý piatok za 53,237 eura/MWh, pričom predchádzajúci piatok 24. januára dosiahol sumu 49,727 eura/MWh.

Vývoj ceny plynu mal, rovnako ako elektrina, počas minulého týždňa stúpajúcu tendenciu a najvyššiu hodnotu dosiahol v jeho závere. Cena plynu sa dostala na rekordne vysokú úroveň, ktorá je zatiaľ najvyššia v tomto roku. Takto vysoké hodnoty zaznamenal plyn naposledy v októbri 2023.

(tasr)

  |  

Ruský najvyšší súd odmietol riešiť odvolanie Igora Girkina, odsúdeného za extrémizmus

Ruský najvyšší súd sa v pondelok odmietol zaoberať mimoriadnym odvolaním Igora Girkina „Strelkova", ktorý je odsúdený na štyri roky väzenia pre výzvy na extrémistickú činnosť. Po vypuknutí vojny na Ukrajine často kriticky komentoval rozhodnutia ruského vedenia.

„Senát Najvyššieho súdu Ruskej federácie rozhodol, že sa nebude zaoberať mimoriadnym odvolaním Igora Strelkova," citovala súd ruská agentúra TASS.

Girkin patrí k ruským ultranacionalistom a v minulosti pôsobil ako veliteľ proruských separatistov na ukrajinskom Donbase.

V januári minulého roka Girkina odsúdili za extrémizmus, čo v novembri potvrdil aj najvyšší súd. Jeho kritické blogy voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa týkali najmä anektovaného Krymského polostrova a platieb vojenskému personálu zo separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

Igor Girkin si trest odpykáva v trestaneckej kolónii v meste Kirovo-Čepeck v Kirovskej oblasti, kde sú uväznení viacerí bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek, informovala o tom agentúra TASS s odvolaním na Girkinovu partnerku.

Girkin, známy aj pod bojovým pseudonymom Strelkov, je bývalý dôstojník ruskej tajnej služby FSB. V roku 2014 bol veliteľom separatistov v samozvanej DĽR na východe Ukrajiny. Sám sa označil za človeka, ktorý vtedy stlačil „spúšť vojny".

Súd v Holandsku ho v novembri 2022 v neprítomnosti odsúdil na doživotie za účasť na zostrelení malajzijského lietadla Malaysia Airlines v Doneckej oblasti v 2014 a zodpovednosť za smrť 298 ľudí na palube. Girkin účasť na zostrelení popiera.

Na Ukrajine je obvinený z terorizmu, mučenia, úkladnej vraždy a porušenia zákonov vedenia vojny.

(tasr)

  |  

Juhokórejská polícia zasahovala v sídle prezidentskej ochranky

Polícia potrebovala vyšetriť podozrivé konanie zamestnancov, ktorí sa podieľali na pokuse zabrániť zatknutiu prezidenta Jun Sok-jola.

Juhokórejská polícia v pondelok ráno vykonala raziu v sídle prezidentskej ochranky v súvislosti s jej rozhodnutím neumožniť polícii zatknúť prezidenta Jun Sok-jola. Ten je obvinený z vedenia povstania pre vyhlásenie stanného práva začiatkom decembra. Zatknúť sa ho podarilo až 15. januára po veľkej policajne akcii.

Pondelková razia sa zamerala na dočasného šéfa ochranky Kim Song-huna a šéfa oddelenia telesnej stráže I Kwang-wua, ktorí sú podozriví z marenia spravodlivosti a zneužitia právomocí. Na oboch polícia vydala zatykače, ktoré však už dvakrát odmietla prokuratúra.

Polícia uviedla, že jej vyšetrovatelia boli vyslaní do sídla ochranky v prezidentskom komplexe vo štvrti Jongsan v centre Soulu a do domovov oboch podozrivých predstaviteľov ochranky, kde im zhabali pracované a súkromné telefóny.

Po vyhlásení stanného práva v decembri 2024 vydala polícia na prezidenta Juna zatykač. Zadržaniu sa však vyhýbal vo svojom prezidentskom komplexe, ktorý chránili členovia ochranky. Opozícia vtedy označila jeho rezidenciu za „pevnosť", keďže ochranka v areáli umiestnila ostnatý drôt a barikády.

Zadržať sa ho podarilo až po nasadení 3-tisíc policajtov, ktorí sa do prezidentskej rezidencie dostali na rebríkoch.

V súčasnosti prebieha aj proces Junovho odvolania z funkcie (impeachement). Parlament o jeho odvolaní rozhodol ešte v decembri a odvtedy je zbavený právomocí. O jeho definitívnom odvolaní z funkcie rozhodne ústavný súd.

(tasr)

  |  

Jeden mŕtvy a stovky evakuovaných kvôli požiarom v argentínskej Patagónii

Požiar sa rýchlo rozšíril v dôsledku vetra a vysokých letných teplôt, pričom zničil tisíce hektárov a spôsobil obrovské škody.

Pre lesné požiare v blízkosti turistami vyhľadávaného mesta El Bolsón zahynul jeden človek a stovky osôb museli evakuovať. Tamojšie úrady o tom informovali v nedeľu.        

„Táto katastrofa si vyžiadala jednu obeť, zničila tisíce hektárov a spôsobila obrovské škody našej komunite," povedal guvernér zasiahnutej argentínskej provincie Rio Negro Alberto Weretilneck. Starosta mesta El Bolsón Bruno Pogliano pre televíznu stanicu TN upresnil, že jeden muž sa nadýchal dymu z lesného požiaru vo svojom dome a zomrel na zástavu srdca.

Podľa provinčných úradov pred ohňom evakuovali vyše 800 ľudí. Požiar vypukol vo štvrtok v turistickej oblasti Cajón Del Azul, približne 20 kilometrov severne od mesta El Bolsón.

V piatok bol v Rio Negro vyhlásený núdzový stav a platí zákaz zakladanie otvorených ohňov. Zároveň platia prísnejšie preventívne opatrenia až do 30. apríla.

(tasr)

  |  

Poľsko plánuje pozvať Trumpa na samit v apríli

Americký prezident Donald Trump bude pozvaný na návštevu Poľska mesiac pred tamojšími prezidentskými voľbami. V rozhovore pre portál „Wprost" to potvrdil Marcin Masterek, šéf prezidentskej kancelárie.

Nový prezident bude inaugurovaný 6. augusta. Súčasný prezident Duda chce dovtedy stihnúť všetky svoje plány.

„Jedným z nich je samit Iniciatívy troch morí naplánovaný na koniec apríla vo Varšave, na ktorý bude pozvaný Donald Trump," informoval Masterek.

Vedúci kancelárie poľského prezidenta vzťahy Dudu s prezidentom Trumpom označil za srdečné a priateľské, čo sa potvrdilo počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa.

„Poľsko vtedy veľa získalo vďaka spolupráci oboch prezidentov," povedal.

„Počas telefonátu z 11. novembra minulého roku (Trump) pozval prezidenta Dudu do Spojených štátov. Sme v kontakte a momentálne pracujeme na stanovení termínu. Termín stretnutia bude oznámený čoskoro," uviedol Masterek.

Na otázku, či ide o podporu prezidentského kandidáta Karola Nawrockého za stranu Právo a Spravodlivosť (PiS) odpovedal, že prezident ani jeho pomocníci do kampane nie sú zapojení.

V súvislosti s prezidentskými voľbami v Poľsku sa diskutuje aj o návšteve bývalého prezidenta Baracka Obamu. Tri dni pred voľbami pricestuje na konferenciu Impact'25 v Poznani 14. a 15. mája, kde bude hlavným rečníkom. Podľa portálu Business Insider nie je vylúčené, že sa stretne s Rafalom Trzaskowským, prezidentským kandidátom vládnej Občianskej koalície (KO).

Prvé kolo poľských prezidentských volieb bude 18. mája, prípadné druhé kolo 1. júna. Predvolebné prieskumy preferujú liberálneho primátora Varšavy Trzaskowskeho pred konzervatívnym kandidátom Nawrockim.

(tasr)