Preskočiť na obsah
  |  

Orbán prijme v Budapešti líderku AfD

Maďarský premiér Viktor Orbán na sieti X oznámil, že prijme kandidátku Alternatívy pre Nemecko (AfD) na post kancelárky Alice Weidelovú pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami 23. februára.

Návšteva kandidátky národno-konzervatívnej nemeckej strany je podľa maďarského premiéra naplánovaná pred tamojšími voľbami do Spolkového snemu.

„Berlín bol vždy mestom múrov. Je čas zbúrať ďalší,“ napísal Orbán. Návšteva sa podľa neho uskutoční na budúci týždeň, citoval ho švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung.

S Weidelovou nedávno uskutočnil rozhovor aj miliardár Elon Musk na svojej sieti X.

(reuters)

  |  

Agentúra USAID je podľa Muska neopraviteľná, ten vedie snahy o jej rozpustenie

Miliardár Elon Musk oznámil, že prebiehajú práce na zrušení Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID). Musk, ktorého prezident Donald Trump poveril vedením úradu pre efektivitu vlády (DOGE), tiež vyhlásil, že agentúra je „neopraviteľná“.

Zakladateľ spoločností Tesla či SpaceX to povedal na stretnutí s bývalým kandidátom na jeho post Vivekom Ramaswamym a republikánskymi senátormi Joni Ernstovou a Mikeom Leem. „Je neopraviteľná,“ Vyhlásil s tým, že prezident Trump súhlasí s potenciálnym zrušením.

Trump cez víkend odvolal dvoch vysokých bezpečnostných predstaviteľov USAID, ktorí sa pokúšali zabrániť vstupu Muskovho tímu do zabezpečených oblastí.

USAID v roku 2023 poskytla 72 miliárd dolárov na globálnu pomoc, pričom zabezpečovala 42 percent humanitárnej podpory OSN v roku 2024.

Demokratický senátor Peter Welch, člen finančného výboru hornej komory Kongresu, kritizoval Muskovo zapojenie do federálnych financií a požadoval vysvetlenie jeho prístupu k citlivým údajom.

Trump však Muska podporuje a oceňuje jeho snahu o znižovanie vládnych výdavkov. Musk odhaduje, že Trumpova administratíva dokáže znížiť deficit o jeden bilion dolárov ročne.

(reuters)

  |  

Trump kritizoval Britániu za obchodnú politiku, verí však v dohodu

Americký prezident cez víkend uvalil masívne clá na Čínu, Kanadu a Mexiko, podobne prísny colný režim avizoval aj pre Európsku úniu.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Británia je v obchodnej politike „úplne mimo“. Napriek tomu si myslí, že Londýnu sa podarí vyhnúť clám.

Trump cez víkend zaviedol široké colné opatrenia voči Mexiku, Kanade a Číne. Varoval, že podobné kroky „určite“ podnikne aj voči Európskej únii. Na otázku, či bude colné opatrenia uplatňovať aj voči Británii, odpovedal: „Uvidíme.“ 

„Spojené kráľovstvo je úplne mimo. Uvidíme... ale Európska únia je naozaj mimo. Spojené kráľovstvo je mimo, ale myslím si, že sa to dá vyriešiť. Ale Európska únia je zverstvo, čo urobila,“ vysvetlil svoju pozíciu Trump, pričom pochválil britského premiéra Keira Starmera a ich dobré vzťahy.

Britská vláda označila USA za kľúčového spojenca. Starmer zdôraznil, že Británia importuje z USA značné množstvo tovaru a usiluje sa o zachovanie obchodných vzťahov.

Obchod medzi Britániou a Spojenými štátmi v roku 2024 dosiahol viac ako 353 miliárd eur, pričom viac ako dve tretiny tvorili služby.

(reuters)

  |  

Taiwan a Čína potrebujú mier vzhľadom na mnohoraké zmeny vo svete, vyhlásil Laj

Prezidenta Taiwanu považuje Peking za separatistu, ostrovný štát zase za provinciu „materskej Číny“.

Taiwan a Čína musia diskutovať, aby dosiahli mier vzhľadom na „viacnásobné zmeny“ v medzinárodnej situácii, povedal v pondelok taiwanský prezident Laj Čching-te s výzvou na dialóg namiesto konfrontácie.

Laj opakovane vyzýval na rozhovory s Pekingom, ktorý zintenzívnil svoj vojenský a politický tlak na Taiwan, ktorý považuje za suverénne čínske územie.

Čína aj Taiwan však čelia tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na Čínu uvalil clá a pohrozil podobnými opatreniami voči dovozu polovodičov, čo je odvetvie, ktorému Taiwan dominuje, pripomenula agentúra Reuters.

V prejave v hlavnom meste Tchaj-pej pred členmi spoločenstva taiwanských podnikateľov, ktorí investovali v Číne, Laj povedal, že spoločným nepriateľom Taiwanu a Číny sú prírodné katastrofy a ich spoločným cieľom je blaho ľudí na oboch stranách Taiwanskej úžiny.

„Preto by sme mali, najmä v čase mnohonásobných zmien v medzinárodnej situácii, viesť dobrý dialóg a výmeny medzi oboma stranami prielivu, aby sme dosiahli mier,“ povedal.

Taiwan veľmi víta rozhovory s Čínou na základe „rovnosti“ bez predbežných podmienok a dialóg by mal nahradiť konfrontáciu, ale o budúcnosti Taiwanu môže rozhodnúť len jeho ľud, dodal. O mieri však podľa neho nemožno mať žiadne ilúzie, a Tchaj-pej by sa mal usilovať o mier prostredníctvom posilnenia svojej obrany a musí stáť „bok po boku s ostatnými demokraciami“.

„Iba so suverenitou existuje krajina. Len Taiwan je Čínska republika,“ dodal s odkazom na oficiálny názov ostrova.

Čínsky úrad pre záležitosti Taiwanu bezprostredne nereagoval na žiadosť o komentár. Čína tvrdí, že Taiwan musí akceptovať, že obe strany prielivu sú súčasťou „jednej Číny“, čo Laj a jeho vláda odmietli.

(sab)

  |  

Minister Kamenický mal dopravnú nehodu, vyviazol bez vážnych zranení

Nehoda auta, v ktorom sedel aj šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer), sa stala v pondelok 3. febuára pred deviatou hodinou ráno v bratislavskej lokalite Mlynské nivy.

Hovorkyňa záchranárov Danka Capáková spresnila, že po prvotnom ošetrení záchranári do nemocníc s ľahkými zraneniami previezli 54 a 59-ročného muža.

Okolnosti nehody vozidiel Škoda Octavia a Audi vyšetrujú dopravní policajti. "Presné príčiny a okolnosti tejto nehody, rovnako ako aj výška spôsobenej škody je v súčasnosti predmetom vyšetrovania," uviedol policajný hovorca Michal Szeiff.

Kamenický na sociálnej sieti poďakoval záchranárom a lekárom za profesionálnu starostlivosť: "Vzhľadom na okolnosti sa mám dobre. Našťastie sa to obišlo len s pokrčenými plechmi, bez vážnych zranení a len s boľavým chrbátom."

(tasr, max)

  |  

Lídri Únie, britský premiér a šéf NATO rokujú o budúcnosti európskej obrany

Neformálne uzavreté zasadnutie zvolal na pondelok predseda Európskej rady António Costa.

Cieľom stretnutia je pripraviť pôdu pre rozhodnutia, ktoré Únia bude musieť prijať, a tiež poskytnúť Európskej komisii usmernenia pri príprave bielej knihy o budúcnosti európskej obrany o spoločných obranných iniciatívach a zdrojoch na ich rozvoj.

EÚ odhaduje, že blok potrebuje v nasledujúcom desaťročí investovať do obrany ďalších približne 500 miliárd eur. Hlavné spory sa točia okolo zdrojov investícií, či by sa peniaze Únie mali využívať len nákup zbraní z bloku a akú úlohu by malo zohrávať NATO. "Všetkým pri stole je jasné, že investície (na obranu) sa musia zvýšiť. Nie je to otázka či, ale ako," uviedol pre AFP jeden z predstaviteľov Únie.

Na rokovaniach by sa mal zúčastniť aj predseda slovenskej vlády Robert Fico. Ten sa počas dňa plánuje stretnúť s predstaviteľmi Európskej komisie v súvislosti so zastavením tranzitu zemného plynu na územie Slovenska.

Zasadnutie v Bruseli sa považuje za "trojnásobné prvenstvo" - prvýkrát od inaugurácie amerického prezidenta sa stretne 27 lídrov EÚ, prvýkrát v histórii budú diskutovať o obrane a prvýkrát od brexitu budú rokovať s britským premiérom Keirom Starmerom.

(tasr)