Preskočiť na obsah
  |  

Bitcoin padol pod 100-tisíc dolárov, Trumpove nové clá znepokojili trhy

Americký prezident cez víkend zaviedol rozsiahle clá ako odpoveď na nekontrolovanú migráciu a pašovanie drog do USA, kryptomenové trhy však reagovali na obavy z obchodnej vojny.

Cena bitcoinu v pondelok klesla na trojtýždňové minimum, pričom ďalšia mena Ethereum dosiahla najnižšiu úroveň od začiatku septembra. Obavy z globálnej obchodnej vojny prinútili investorov rátať s rizikom a vyhýbať sa volatilným aktívam.

Bitcoin sa v pondelok ráno v Ázii obchodoval za 94 476 dolárov, pričom klesol až na 91 441 dolárov. Ether stratil približne 24 percent a jeho cena sa dostala na 2 494 dolárov.

Prezident USA Donald Trump cez víkend zaviedol clá vo výške 25 percent na mexické a kanadské tovary a 10 percent na tovary z Číny. Kanada a Mexiko prisľúbili odvetné opatrenia, Čína podala sťažnosť na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO).

Analytici uvádzajú, že kryptomeny reagujú na globálne rizikové faktory a slúžia ako indikátor sentimentu trhu. Bitcoin dosiahol rekordné maximum 107 071 dolárov 20. januára, keď Trump zložil prísahu ako 47. prezident USA.

(reuters)

  |  

Vodca sýrskych militantov navštívi Turecko na pozvanie Erdogana

Faktický líder Sýrie Ahmad Husajn Šara pricestuje v utorok do Ankary na pozvanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, oznámila v pondelok kancelária prezidenta.

Turecký prezident podporoval sunnitských džihádistov, ktorí v decembri 2024 viedli zo severnej provincie Idlib ofenzívu proti vláde dynastie Asadovcov.

Lídri budú podľa Erdoganovho hovorcu Fahrettina Altuna diskutovať o situácii v Sýrii, možných spoločných opatreniach na obnovu ekonomiky a „zabezpečenie trvalej stability a bezpečnosti v regióne“.

Turecko môže poskytnúť podporu sýrskej prechodnej vláde aj na multilaterálnych platformách, dodal Altun. Očakávajú sa aj rozhovory o bilaterálnej spolupráci a humanitárnej pomoci pre sýrskych obyvateľov.

Šara pod pseudonymom Abú Muhammad al-Džawlání viedol militantnú skupinu Hajat Tahrír aš-Šám (Hnutie za slobodu Sýrie), ktorá sa nedávno oddelila od materskej al-Káidy a ktorá viedla ďalšie militantné skupiny v útoku na Damask.

(reuters)

  |  

Bezdomovca v Bratislave na smrť údajne dobila polícia a SBS

Muža našli prv zraneného na Mlynských nivách 30. januára, s vážnymi zraneniami hlavy a tela ho previezli do nemocnice.

O prípade, odvolávajúc sa na dôveryhodný zdroj, informovala ta3. Ukrajinec po hospitalizácii v nemocnici v Ružinove zraneniam podľahol 31. januára.

Muža mala dobiť najskôr bezpečnostná služba po tom, ako ho prichytili pri krádeži odevov. Bitku mali neskôr zahájiť aj privolaní policajti v miestnosti za obchodom.

Prípadom sa už zaoberá aj Úrad inšpekčnej služby. Vyšetrovanie pre trestný čin zabitia začalo po tom, ako ošetrujúci záchranár nahlásil podozrenie z napadnutia ozbrojenými jednotkami.

"V tomto prípade bude dôsledná kontrola, či všetci tí príslušníci, ak sú podozriví, si vykonali svoju úlohu," uviedla policajná prezidentka Jana Maškarová.

Štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská doplnial, že nemožno zatiaľ povedať, či išlo o policajnú brutalitu.

(max, tasr)

  |  

Rusko pokračuje v rozhovoroch so Sýriou o vojenských základniach

Moskva má na území Sýrie dve základne, a to námornú v prístave Tartús a leteckú Humajmím, ktorých fungovanie garantoval dlhoročný spojenec Ruska sýrsky prezident Bašár Asad.

Ruskí predstavitelia pokračujú v rozhovoroch s novým sýrskym vedením o rôznych témach vrátane osudu dvojice ruských vojenských základní, oznámil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Námestník ruského ministra zahraničia Michail Bogdanov minulý týždeň odcestoval do Damasku na prvé rozhovory s novými sýrskymi lídrami vrátane faktického lídra Ahmada Husajna Šaru. Ten ako vodca sunnitských džihádistov v decembri 2024 viedol ofenzívu proti Asadovej vláde. Ten aj s rodinou 8. decembra odišli do Moskvy.

Rusko, ktorého vojská a letectvo roky podporovali Asada v boji proti sýrskym militantom, sa snaží udržať si Tartús i leteckú základňu pri prístavnom meste Latákia.

(reuters)

  |  

SNS nesúhlasí s vyslaním našich vojakov na Ukrajinu, rezort obrany reaguje

Národniari vyzvali ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), aby ani neuvažoval o vyslaní slovenských vojakov na misiu v rámci aliančnej aktivity s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU).

"Aktivita NATO, ktorá speje k tomu, aby na územie Ukrajiny boli vyslaní vojaci NATO, nie je v súlade so záujmami Slovenska," zdôraznila koaličná strana Andreja Danka.

Strana verí, že Kaliňáka ani nenapadne o niečom takomto uvažovať a vláda by s vyslaním ani nesúhlasila.

Ministerstvo obrany reagovalo, že o vyslaní vojakov na Ukrajinu neuvažuje.

"Po tom, čo ministerstvo obrany zastavilo vojenskú pomoc Ukrajine, ako aj väčšinu výcvikových aktivít ukrajinských vojakov na Slovensku, nás NATO požiadalo o vyslanie šiestich príslušníkov v rámci aliančnej aktivity NSATU so zameraním na informačné technológie na veliteľstvá do Wiesbadenu v Nemecku a Monse v Belgicku," vysvetlil hovorca rezortu Michal Bachratý.

Dodal, že v navrhovanom materiáli v pripomienkovom konaní sú tieto skutočnosti exaktne uvedené.

Národniari dúfajú, že tento postoj minister obrany i premiér Robert Fico (Smer) sprostredkujú aj generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu počas jeho februárovej návštevy Slovenska.

(max)

  |  

Bart de Wever sa stal belgickým premiérom

Politické strany v Belgicku sa v piatok dohodli na vytvorení širokej koalície po takmer ôsmich mesiacoch od posledných volieb.

Líder Novej flámskej aliancie (N-VA) Bart de Wever zložil v pondelok v Bruseli pred belgickým kráľom Filipom prísahu a stal sa novým premiérom. Informovala o tom agentúra AFP.

Súčasťou koalície budú okrem nacionalistickej N-VA socialisti zo strany Vooruit a Kresťanskodemokratická a flámska strana (CD&V). Za frankofónnu časť Belgicka sa k vláde pripoja liberálne Reformné hnutie (MR) a centristická strana Angažovaní (Les Engages).

Koaličné rozhovory komplikovala dohoda o znížení rozpočtu, zvýšení daní a dôchodkových reformách, na ktorých trval de Wever s cieľom zlepšiť vládne financie šiestej najväčšej ekonomiky eurozóny.

De Wever poverenie na zostavenie vlády získal od belgického kráľa na začiatku júla minulého roka, v auguste však rokovania skrachovali. Kráľ si následne vybral valónskeho centristu Maxima Prévota z Angažovaných ako sprostredkovateľa, ktorému sa podarilo rozhovory v septembri obnoviť, takže de Wever mohol v zostavovaní koalície opäť pokračovať.

Belgicku patrí „svetový“ rekord v dĺžke zostavovania novej vlády. V rokoch 2010 a 2011 na to politici potrebovali 541 dní.

(tasr)