Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Najviac dôveryhodnou ostáva Čaputová, Matovič padol až za Danka

Najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku ostáva hlava štátu Zuzana Čaputová. Darí sa aj ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Naopak, pokračuje trend klesajúcej obľúbenosti expremiéra a súčasného šéfa rezortu financií Igora Matoviča.

Najdôveryhodnejšou medzi politickými lídrami je prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej verí 54 percent ľudí. Nasledujú líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini so 44-percentnou dôverou, predseda SaS Richard Sulík (34 percent), predseda Sme rodina a Národnej rady SR Boris Kollár (31 percent) a premiér Eduard Heger z hnutia OĽaNO (29 percent). Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza, ktorý sa konal od 2. do 9. júna na vzorke 1 011 respondentov.

Po premiérovi nasleduje v rebríčku dôveryhodnosti líder Smeru-SD Robert Fico (25 percent), šéf KDH Milan Majerský (23 percent), predseda SNS Andrej Danko (23 percent). Ďalším je líder Republiky Milan Uhrík (22 percent), šéfka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová (21 percent) a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová (19 percent). Najmenej dôveryhodným je podľa prieskumu líder SMK Krisztián Forró (10 percent).

Lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi verí 13 percent respondentov, no má najvyššiu nedôveru spomedzi politických lídrov. Nedôveruje mu až 87 percent opýtaných. Za ním v miere nedôvery nasledujú líder ĽSNS Marian Kotleba (82 percent), Remišová (79 percent), Danko (75 percent), Fico (74 percent).

Ďalším v poradí je premiér Heger, ktorému nedôveruje 69 percent respondentov. O niečo menej respondentov nedôveruje predsedovi parlamentu Kollárovi, a to 68 percent opýtaných. Prezidentke Čaputovej nedôveruje podľa prieskumu 45 percent respondentov. Pellegrinimu nedôveruje 54 percent opýtaných a Sulíkovi 65 percent.

Minúta  |  

Grendel: Ak sa manipulujú kauzy, ide o rozvrat právneho štátu

Minister vnútra má niesť zodpovednosť za svoje manažérske a personálne rozhodnutia, nie za konanie nominantov z čias bývalej vlády. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 to skonštatoval podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Grendel v súvislosti s opozičným pokusom o odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca.

Tvrdí, že minister nemá kompetencie na zasahovanie do vyšetrovania a na to, aby hovoril, koho treba či netreba vyšetrovať. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) reagoval, že ak si minister ponechal v polícii ľudí z čias bývalej vlády, asi boli dobrí. Koalícia sa podľa neho snaží navodiť dojem, že za všetko môže bývalá vláda. Obaja sa zhodli, že ak sa manipulujú vyšetrovania káuz, je to problém a treba ho riešiť. Blanár namieta nekonanie Mikulca. Grendel deklaroval, že konajú kompetentné orgány.

Grendel súhlasí, že ak sa manipulujú vyšetrovania, ide o rozvrat právneho štátu. "Ak sa to nedeje, tak je to ešte horšie, lebo to je už svojvôľa spravodajskej služby," poznamenal s tým, že je kompetenciou orgánov činných v trestnom konaní (OČTK), aby podozrenia plynúce zo správy SIS vyšetrili. Deklaroval, že dôveruje polícii aj SIS. "Každý si má robiť svoju prácu v zmysle zákona. Ak prácu v zmysle zákona nerobí, musia sa vyvodiť dôsledky, ale na to sú tu súdy," podčiarkol.

Blanár sa pýta, prečo nebol zbavený mlčanlivosti exšéf SIS Vladimír P., ktorý je vo väzbe. "Mohli sme mať možno pokoj, lebo by všetko vysvetlil," myslí si. Namieta, že minister vnútra je zodpovedný za bezpečnosť krajiny. Poukázal na to, že Mikulec je prijímateľom informácií zo zákona a správy od SIS musel mať skôr, ako sa konalo tajné stretnutie špičiek štátu.

"Ak videl, že tam sú nejakí ľudia napísaní, mal ich minimálne odstaviť od vyšetrovania, ak je tam niečo, čo je podozrivé, dokým sa to nevyšetrí," hovorí v súvislosti s podozreniami o existencii skupiny na ministerstve vnútra a v OČTK, ktorá má manipulovať výpovede svedkov a vyšetrovania káuz.

"SIS má v zmysle zákona zbierať informácie, nie vynášať súdy, či sa niečo deje alebo nie," reagoval Grendel s tým, že tieto informácie má posunúť zákonným príjemcom a aj to robí. Poukázal na zásah inšpekcie ministerstva vnútra v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Podčiarkol, že tajná služba hovorí len o podozreniach. Opozícia podľa neho doteraz nepovedala, čo presne má teda Mikulec urobiť v zmysle zákonov.

(tasr)

Minúta  |  

Nicholsonová: Sú tu slušní politici v rôznych stranách, ale ide o politický planktón bez výtlaku

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová zatiaľ svoju budúcnosť na domácej politickej scéne nevidí. Pre TASR uviedla, že aktuálne ani so žiadnou stranou o tomto nerokuje. Hovorí o politickom planktóne a o chýbajúcom politickom výtlaku na reálnu zmenu pre Slovensko. Svoju budúcnosť europoslankyne nevylúčila.

"Zatiaľ svoju budúcnosť v politike nevidím. Som dosť stará a aj politika ma naučila nikdy nehovoriť nikdy, pretože život je plný zvratov. Ale či sa pozriem napravo alebo naľavo toho politického spektra, tak sa nevidím ani v jednej strane a ani aktuálne nerokujem so žiadnou stranou," povedala Ďuriš Nicholsonová.

Dodala, že rozlišuje politikov, nie všetci sú rovnakí a vidí veľa slušných ľudí v rôznych stranách. "Žiaľ, sú to všetko strany, ktoré nemajú potrebný výtlak. Ja to považujem za taký politický planktón, ktorý prejde síce v ďalších voľbách do parlamentu, ale nebude mať možnosť priniesť reálnu zmenu. A to, čo táto krajina potrebuje, je reálna zmena, pretože ju sklamali aj jedni, aj druhí a my potrebujeme reálnu alternatívu, ktorá nám prinesie nádej. A žiaľ, strana, ktorá má sedem percent, sa zase bude musieť dohodnúť s [Petrom, pozn. TASR] Pellegrinim a toho ja za žiadnu alternatívu nepovažujem, a už vôbec nie za nádej," dodala.

Na otázku o jej budúcnosti ako europoslankyne a či do ďalších eurovolieb pôjde na kandidátke niektorej strany odpovedala, že to ešte uvidí. Hovorí ale aj o možnosti prípadných nadnárodných kandidátok. "Momentálne sa ideme baviť o tom, či sa okrem národných kandidátok budú voliť aj nadnárodné. To je všetko otvorená záležitosť, ešte uvidím. Ale na domácej politickej scéne sa zatiaľ nevidím," uzavrela.

Ďuriš Nicholsonová donedávna pôsobila v strane SaS. O svojom odchode z nej informovala vo februári tohto roka. Urobila tak po tom, ako v koalícii vyvolala napätie jej tlačová konferencia o eurofondoch. Dostala sa ňou do konfliktu s vicepremiérkou Veronikou Remišovou (Za ľudí). Europoslankyňa totiž informovala, že Slovensko prišlo nenávratne o miliardu eur z eurofondov, pretože do konca roka 2020 nezabezpečilo v Európskom fonde regionálneho rozvoja jej realokáciu. To Remišová odmietla.

(tasr)

Minúta  |  

Matovičov poslanec Gyimesi má pri stíhaní Pčolinského viac otázok ako odpovedí

Hlas je za odvolanie vlády, lebo nielen minister vnútra nesie zodpovednosť za súčasnú situáciu, potvrdil poslanec Tomáš.

To, čo sa stalo bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému, nesie viac otázok ako odpovedí, povedal v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy György Gyimesi, poslanec Národnej rady za OĽaNO. Týmito slovami sa pridal k nedávnemu váhavému vyjadreniu predsedu hnutia Igora Matoviča.

„Nespochybňujem vyšetrovanie, pokiaľ ide o Pčolinského,“ dodal však neskôr Gyimesi. Malo by byť na orgánoch činných v trestnom konaní, aby otázky odstránili. „Čím skôr, tým lepšie, pretože čím viac informácií, tým menej priestoru na konšpirácie.“

Erik Tomáš, poslanec Národnej rady a podpredseda strany Hlas privítal pochybovačný postoj Gyimesiho. Pčolinský podľa neho spustil kauzu, ktorá sa zvykne označovať ako vojna policajtov. Pod vedením Pčolinského začala SIS zbierať informácie o podozrivom vyšetrovaní a jeho právni zástupcovia povedali, že v jednom skutku je stíhaný len na základe výpovede jedného kajúcnika.

„V bezpečnostných zložkách sa deje niečo veľmi zvláštne, podozrivé,“ vyhlásil Tomáš. Zodpovednosť za to nenesie len minister vnútra Roman Mikulec, ale celá vláda. Preto navrhujú odvolať vládu Eduarda Hegera.

(joh)

Minúta  |  

Čaputová o odvlečených sovietskou armádou: Pamätajme na hrôzy vojny a ich obete

Prezidentka navštívila Malý Horeš a pripomenula si odvlečenie tamojších ľudí do sovietskych pracovných táborov v závere druhej svetovej vojny.

„Vypočula som si ťažké príbehy piatich spoluobčanov maďarskej národnosti, ktorých životy poznačilo, že ich otcov v decembri 1944 odvliekli do sovietskych pracovných táborov," píše na facebookovom profile prezidentka Zuzana Čaputová. Povedali im, že idú len na tri dni opravovať most v Čope. Ostali však na oveľa dlhšie – niektorí až šesť rokov. Niektorí sa domov nikdy nevrátili. Rodiny trúchlili, dcéry ostali bez otcov a museli predčasne dospieť. Utrpenie prehĺbilo, že počas komunizmu bolo zakázané o týchto udalostiach verejne hovoriť.

Čaputová sumarizuje, čo sa stalo: V posledných mesiacoch druhej svetovej vojny sovietska armáda a NKVD organizovali nielen individuálne odsuny osôb považované za prepojené s vojnovým slovenským alebo maďarským štátom, ale aj masové odvlečenie na základe národnosti. Podľa historikov malo takýto osud viac ako 3 500 našich maďarských spoluobčanov.

Foto: Čaputová/FB

Obec Malý Horeš bola jedna z najťažšie zasiahnutých. Volali ju aj „čiernou dedinou“ pre žiaľ, ktorý zažívali rodiny 107 obyvateľov, ktorí zahynuli na nútených prácach. Takú rozsiahlu stratu pre celú komunitu si dnes len ťažko vieme predstaviť. Dnes tu stojí pamätník obetí odsunov z celého nášho územia.

Vždy je veľmi silné počuť svedectvá pamätníkov z prvej ruky, píše Čaputová. „Som veľmi vďačná za to, že sa o ne boli ochotní so mnou podeliť. Odsuny našich spoluobčanov na nútené práce a ich ťažký návrat domov patria medzi málo známe kapitoly našich dejín. Pamätajme na hrôzy vojny a ich obete, aby sa už nikdy neopakovalo, že ľudia budú prenasledovaní pre svoj pôvod,“ uzatvára prezidentka.

(joh)

Minúta  |  

Biden po stretnutí s Putinom: Ak Navaľný zomrie, dôsledky pre Rusko budú zničujúce

Americký prezident Joe Biden na stredajšej tlačovej konferencii po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Ženeve vyhlásil, že Washington nebude tolerovať zasahovanie Kremľa do demokracie v USA. Informovala o tom agentúra AFP.

"Atmosféra celého stretnutia... bola dobrá, pozitívna," povedal Biden novinárom s tým, že prezidenti si neadresovali "nijaké vyhrážky". Putinovi však dal jasne najavo, že "nebudeme tolerovať pokusy o narušenie našej demokratickej suverenity či podkopanie našich demokratických volieb a budeme na to reagovať".

Šéf Bieleho domu poznamenal, že Putin vie, že ak by zo strany Ruska došlo k opätovnému zasahovaniu do volieb v USA alebo k ďalším kybernetickým útokom, "bude to mať následky", píše stanica CNN. Putinovi dal Biden zoznam 16 subjektov kritickej infraštruktúry USA, ktoré by sa nemali stať terčom kybernetických či iných útokov. Americký prezident vyjadril zároveň presvedčenie, že Putin bude jeho varovania rešpektovať. "Myslím si, že posledná vec, ktorú (Putin) teraz chce, je studená vojna," vyhlásil.

Biden povedal, že Spojené štáty budú vždy hovoriť o téme dodržiavania ľudských práv a o prípadoch, keď dochádza k ich porušovaniu. "Upozornil som ho, že preto budeme vyjadrovať naše obavy v takýchto prípadoch, ako je Alexej Navaľnyj," uviedol. V tejto súvislosti dodal, že ak by Navaľnyj vo väzbe zomrel, dôsledky "pre Rusko by boli zničujúce".

Kritiku ľudských práv v USA zo strany Putina nazval Biden "smiešnou". Medzi vpádom prívržencov exprezidenta Donalda Trumpa do Kapitolu a pokojným pochodom za slobodné a spravodlivé voľby je veľký rozdiel, zdôraznil. Reagoval tak na výroky Putina, ktorý väznenie Navaľného prirovnal k obvineniam voči útočníkom na Kapitol, ktorí boli podľa neho uväznení za svoje "politické požiadavky".

Biden pripomenul "pevný záväzok" svojej administratívy vo veci suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Putin predtým vyhlásil, že prípadný vstup Ukrajiny do NATO nie je otázkou, o ktorej by sa malo rokovať.

Obaja lídri hovorili i o spolupráci v súvislosti s Iránom a sťahovaní amerických vojsk z Afganistanu.

Biden vyjadril nádej, že "existuje skutočná šanca na významné zlepšenie" vzťahov medzi USA a Ruskom. Spojené štáty sa však nevzdajú svojich princípov a hodnôt.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.