Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina údajne zajala 909 ruských vojakov v Kurskej oblasti

Do pohraničnej oblasti vpadli ukrajinské sily 6. augusta 2024, a hoci podľa generálneho štábu obsadili takmer tisíc štvorcových kilometrov územia, kontinuálne ustupujú.

Ukrajinská armáda vyhlásila, že počas šiestich mesiacov bojov v ruskej Kurskej oblasti zajala 909 ruských vojakov. Vyhlásenie citovala agentúra AFP.

Cieľom operácie je výmena zajatcov za ukrajinských vojakov zadržiavaných v Rusku. Podľa Kyjeva tento postup umožnil návrat stoviek ukrajinských obrancov domov.

V minulom roku Ukrajina informovala o zajatí vyše 700 ruských vojakov v regióne. Napriek tomu však stratila viaceré územia, ktoré pôvodne dobyla. Kyjev tvrdí, že kontrola nad oblasťou môže v budúcnosti zohrávať kľúčovú úlohu v mierových rokovaniach s Moskvou.

(tasr)

Minúta  |  

Dva roky po zemetrasení v Turecku tisíce ľudí žijú v kontajneroch

Vo štvrtok uplynuli dva roky od ničivého zemetrasenia, ktoré zasiahlo 11 provincií na juhovýchode Turecka a severnú Sýriu.

Zahynulo viac ako 55-tisíc ľudí a 107-tisíc utrpelo zranenia. Rekonštrukčné práce zaostávajú, pričom z plánovaných 319-tisíc domov na prvý rok bolo dokončených len niečo vyše 200-tisíc. Státisíce ľudí sú stále bez trvalého bývania. V provincii Hatay viac ako 400-tisíc ľudí žije v kontajnerových príbytkoch. Humanitárne organizácie varujú pred zdravotnými rizikami vrátane vystavenia karcinogénnemu azbestu z neregulovaných demolácií.

Zemetrasenie z februára 2023 spôsobilo škody na infraštruktúre vo výške približne 100 miliárd dolárov. Mnohé priemyselné a obchodné centrá v postihnutých provinciách sú dodnes nefunkčné.

(tasr)

Minúta  |  

SPP od začiatku februára dováža ruský plyn cez TurkStream

Od apríla by sa mali dodávky zdvojnásobiť, oznámil predseda predstavenstva plynárenského podniku Vojtech Ferencz.

Presné objemy neuviedol, no zdôraznil, že cena za tranzit plynu od Gazpromu je nižšia ako pri iných dodávateľoch. Kapacita cez Maďarsko však nestačí, preto Slovensko pravdepodobne využije aj trasu z Nemecka cez Česko. Ceny plynu aktuálne presahujú 53 eur/MWh a rastú pre zastavenie tranzitu cez Ukrajinu.

"V súlade s prepojovacou dohodou medzi spoločnosťami FGSZ Ltd. a eustream, a. s., pre prepojovací bod Veľké Zlievce/Balassagyarmat na slovensko-maďarskej hranici sa od 1. apríla 2025 zvýši pevná kapacita v smere z Maďarska na Slovensko na 4 240 252 kWh/h (t. z. z 2,63 mld. m3/rok na 3,5 mld. m3/rok),“ uviedli na webe eustream.sk. 

(tasr, red)

Minúta  |  

Rusko pri Volge cvičí utajené manévre rakiet Jars

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že v Povolží prebiehajú cvičenia s medzikontinentálnymi balistickými raketami Jars. Rezort zverejnil video, na ktorom sú odpaľovacie zariadenia v pohybe cez zalesnené oblasti.

Komplexné obranné cvičenie s medzikontinentálnymi balistickými raketami zahŕňa utajené presuny odpaľovacích systémov a bojové manévre.

Rakety Jars sú kľúčovou súčasťou ruského jadrového arzenálu a majú dolet až 12-tisíc kilometrov. Cvičenie prichádza v čase zvýšeného napätia medzi Ruskom a Západom na pozadí vojny na Ukrajine.

(reuters)

Minúta  |  

Katz: Izrael sa má pripraviť na „dobrovoľný“ odchod Palestínčanov z Gazy

Izraelský minister obrany reagoval na plán prezidenta USA Donalda Trumpa o premenení Pásma Gazy na „Riviéru Stredného východu“.

Minister Jisrael Katz nariadil armáde vypracovať plán na „dobrovoľný odchod“ obyvateľov Gazy. Dodal, že krajiny ako Španielsko, Írsko či Nórsko – ktoré minulý rok uznali palestínsku štátnosť – by mali Gazanov prijať ako utečencov.

„Vítam odvážny plán prezidenta Trumpa, obyvatelia Pásma Gazy by mali mať možnosť slobodne odísť a emigrovať, ako je to bežné na celom svete,“ citovala Katza izraelská stanica Channel 12.

Plán počíta s odchodom Palestínčanov cez pozemné hranice aj cez špeciálne námorné a letecké trasy.

Trumpov návrh vyvolal silnú kritiku v arabskom svete a nesúhlas viacerých svetových mocností, podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua je však „pozoruhodný“.

(reuters)

Minúta  |  

Niger vypovedal zmluvy s Červeným krížom, zamestnanci odchádzajú

Červený kríž pôsobil v Nigeri viac ako 30 rokov a pomáhal v oblastiach postihnutých konfliktami a krízami.

Vojenská junta v Nigeri nariadila zatvorenie kancelárií Medzinárodného výboru Červeného kríža a okamžitý odchod jeho zamestnancov.

Ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že vypovedalo všetky dohody s organizáciou a doručilo jej rozhodnutie diplomatickou nótou. Niektorí pracovníci už krajinu opustili.

Junta, ktorá prevzala moc v júli 2023, obmedzuje vplyv zahraničných organizácií. Pred troma mesiacmi zrušila zmluvy s francúzskymi mimovládnymi organizáciami ACTED a APBE.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.