Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europarlament chce preveriť stav právneho štátu na Slovensku

Rozprava sa uskutoční 12. februára v rámci širšej debaty o ochrane novinárov a dodržiavaní demokratických princípov v EÚ.

Poslanci Európskeho parlamentu budú v Štrasburgu diskutovať o stave slobody médií a právneho štátu na Slovensku. Europoslanci plánujú upozorniť na výzvy spojené s novou legislatívou o slobode médií a digitálnych službách (DSA).

Monitorovacia skupina pre demokraciu v januári „vyjadrila obavy“ o vývoj na Slovensku. Najväčšie parlamentné frakcie navrhujú, aby prvá monitorovacia misia Výboru EP pre občianske slobody (LIBE) smerovala práve do Bratislavy.

(tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajinu dorazili prvé francúzske stíhačky Mirage 2000

Francúzsko dodalo Ukrajine prvé stíhacie lietadlá Mirage 2000, oznámil vo štvrtok francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu v príspevku na sieti X.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil dodávku a dodal, že nové stíhačky posilnia ukrajinskú protivzdušnú obranu. Stíhačky sú schopné niesť rakety krátkeho doletu typu vzduch-vzduch či vzduch-zem.

Mirage 2000 je viacúčelová stíhačka schopná plniť úlohy vzdušnej prevahy aj útokov na pozemné ciele. Ich dodávky prisľúbil francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte v júli minulého roka.

Francúzsko patrí medzi kľúčových dodávateľov vojenskej pomoci pre Kyjev, pričom dodalo už tanky Leclerc, húfnice Caesar a systémy protivzdušnej obrany. Dodávka Mirage 2000 prichádza v čase, keď Ukrajina žiada Západ o ďalšiu leteckú techniku.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov v ten istý deň potvrdil aj dodávku amerických stíhačiek F-16, ktoré dodalo Holandsko. Lietadlá spolu s Miragemi „čoskoro začnú plniť bojové úlohy, čím posilnia našu obranu“, napísal Umerov na Facebooku.

(reuters)

Minúta  |  

Blahobyt v Belgicku je najnižší za takmer 20 rokov

Federálny úrad pre plánovanie oznámil, že úroveň blahobytu v Belgicku dosiahla v roku 2023 najnižšiu úroveň od roku 2005.

Krajina pravdepodobne splní len 16 z 51 cieľov udržateľného rozvoja OSN. Najviac ohrození sú ľudia s nízkymi príjmami, neúplné rodiny a nezamestnaní.

K poklesu blahobytu prispelo zhoršenie zdravotného stavu obyvateľov, oslabenie sociálnych kontaktov a rast finančnej neistoty. Stále viac Belgičanov si nemôže dovoliť vykurovanie domu či nečakané výdavky. Rozdiely medzi sociálnymi skupinami sú najviditeľnejšie v oblasti chudoby, zamestnanosti, bývania a zdravia.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko údajne odrazilo ukrajinský útok v Kurskej oblasti

Prihraničnú oblasť napadla ukrajinská armáda 6. augusta 2024 s cieľom viazania ruských síl mimo regiónu Donbas, kde kontinuálne postupujú.

Ukrajinské sily sa vo štvrtok pokúsili o útok pri dedinách Ulanok a Čerkasskaja Konopelka v Sudžanskom okrese v ruskej Kurskej oblasti, sily Moskvy však útok odrazili, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

V súčasnosti je oblasť pod kontrolou Ruska, citovala rezort obrany agentúra Reuters s tým, že správu nebolo možné bezprostredne overiť.

(reuters)

Minúta  |  

Tomáš očakáva zmeny vo vláde. Budú sa týkať aj uspokojenia nárokov huliakovcov?

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) naznačil, že štvrtková koaličná rada by sa mohla venovať aj prípadným zmenám vo vládnom kabinete.

Erik Tomáš pri tom poukázal na zmeny pomerov v parlamente a rozhodnutie Romana Malatinca odísť z Hlasu a pridať sa ku skupine poslancov okolo Národnej koalície Rudolfa Huliaka.

"Treba sa s nimi rozprávať. Je to vec koaličnej rady, ktorá, mimochodom, sedí aj v tomto momente, respektíve bola dopoludnia a bude pokračovať popoludní," povedal v relácii Rádia Expres Braňo Závodský Naživo.

Zmeny vo vláde pripustili už v stredu viacerí ministri.

Šéf rezortu obrany Robert Kaliňák (Smer) na margo otázok o možnej rekonštrukcii zmeny nevylúčil. Líder koaličnej strany Hlas a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok priznal, že štvorica poslancov okolo Huliaka už predstavuje pre fungovanie koalície skupinu, o ktorej nárokoch treba diskutovať.

(tasr)

Minúta  |  

Santorini zasiahli ďalšie zemetrasenia, ostrov opustilo vyše 11-tisíc ľudí

Grécky ostrov Santorini vo štvrtok skoro ráno zasiahlo sedem zemetrasení s magnitúdou nad 4,0.

Od víkendu tam zaznamenali už viac ako 6000 otrasov. Stredajšie otrasy dosiahli magnitúdu 5,2, najvyššiu od začiatku krízy. Odborníci tvrdia, že aktivita postupne slabne, no ešte sa úplne nestabilizovala.

Úrady nasadili záchranné tímy a odporučili obyvateľom vyhýbať sa pobrežiu a uzavretým priestorom. Santorini leží na vrchole sopky, no seizmológovia tvrdia, že súčasné otrasy nesúvisia so sopečnou činnosťou.

Grécko patrí medzi najseizmickejšie aktívne oblasti v Európe. V roku 1956 postihlo Santorini ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,5, ktoré spôsobilo rozsiahle škody.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.