Preskočiť na obsah
  |  

Materská spoločnosť Googlu zrušila programy diverzity

Koncern Alphabet oznámil federálnej Komisii pre cenné papiere a burzy (SEC) zrušenie programov pre prijímanie nových zamestnancov na báze „diverzity, rovnosti a inklúzie“ (DEI).

Firma vlastniaca vyhľadávač Google či prehliadač Chrome vo výročnej správe pre SEC za rok 2024 nespomenula DEI iniciatívy ani raz, všimla si agentúra AFP. Firma tiež prestala stanovovať ciele v oblasti prijímania zamestnancov na základe rasy alebo pohlavia.

Alphabet tvrdí, že zmeny súvisia s nedávnymi súdnymi rozhodnutiami a výkonnými nariadeniami Bieleho domu. Trumpova administratíva nedávno označila programy DEI za nezákonné a federálnym agentúram prikázala ich zrušenie. Podobné kroky podnikli aj Meta (Facebook, Instagram), Amazon či maloobchodná sieť Target.

(tasr)

  |  

Rusko očakáva od USA, aby jasne určili pozíciu riešenia vojny na Ukrajine

Kremeľ „počul mnoho vyhlásení, ale žiadny konkrétny plán“, vyhlásila hovorkyňa ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Rezort diplomacie v Moskve vyzval svojich náprotivkov vo Washingtone DC, aby jasne definovali svoju politiku v otázke ukončenia rusko-ukrajinskej vojny.

Ruská tlačová agentúra RIA Novosti zároveň informovala, že prípravy na stretnutie prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa sú v „pokročilom štádiu“. Oficiálne však obaja lídri spolu od Trumpovej inaugurácie netelefonovali.

(reuters)

  |  

Americký rezort školstva varoval zamestnancov pred Trumpovou ponukou výpovedí

Biely dom koncom januára ponúkol federálnym pracovníkom možnosť podať výpoveď do štvrtka 6. februára s tým, že budú dostávať výplaty do konca septembra.

Zdroje televízie NBC News oznámili, že personálna šéfka ministerstva školstva (chief of staff) Rachel Oglesbyová a riaditeľka odboru ľudského kapitálu Jacqueline Clayová v rozhovore so zamestnancami varovali, že túto ponuku môže budúci minister školstva jednostranne zrušiť.

Opatrenie sa má podľa Bieleho domu týkať aspoň dvoch miliónov zamestnancov federálnych agentúr, čo má viesť k zníženiu vládnych výdavkov v sume 100 miliárd dolárov. Z rezortu školstva, ktorý má viesť Linda McMahonová, o túto ponuku prejavilo záujem takmer 40-tisíc zamestnancov.

(reuters)

  |  

Daniel Bombic zostáva stíhaný na slobode, dostal monitorovací náramok

Na Bombica boli vydané tri zatýkacie rozkazy pre podozrenie zo spáchania viacerých extrémistických trestných činov, za prísnych bezpečnostných opatrení bol v závere januára eskortovaný z Veľkej Británie na Slovensko.

Najvyšší súd (NS) SR síce zistil dôvody väzby, tú mu však nahradil uložením viacerých povinností a obmedzení, vrátane povinnosti nosiť monitorovací náramok. Štvrtkové rozhodnutie súdu je právoplatné.

Súd obvinenému nahradil väzbu aj prijatím písomného sľubu a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Má zákaz vycestovania do zahraničia a zákaz zverejňovať príspevky s nenávistným charakterom na sociálnych sieťach a platformách. Obvinený tiež musí oznámiť každú zmenu miesta pobytu.

Podľa predsedníčky senátu NS SR súd nemôže konštatovať, že by nevidel podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. "Charakter trestnej činnosti, z ktorej je obvinený, má extrémistický a nenávistný charakter," ozrejmila. Zároveň zdôraznila, že súd vo štvrtok nerozhodoval o vine a treste obvineného.

Štvrtkové verejné zasadnutie sprevádzali sprísnené bezpečnostné opatrenia. Obvineného prišli podporiť desiatky priaznivcov. "Som presvedčený o tom, že som nespáchal žiadny trestný čin," povedal obvinený na verejnom zasadnutí.

(tasr)

  |  

Europarlament chce preveriť stav právneho štátu na Slovensku

Rozprava sa uskutoční 12. februára v rámci širšej debaty o ochrane novinárov a dodržiavaní demokratických princípov v EÚ.

Poslanci Európskeho parlamentu budú v Štrasburgu diskutovať o stave slobody médií a právneho štátu na Slovensku. Europoslanci plánujú upozorniť na výzvy spojené s novou legislatívou o slobode médií a digitálnych službách (DSA).

Monitorovacia skupina pre demokraciu v januári „vyjadrila obavy“ o vývoj na Slovensku. Najväčšie parlamentné frakcie navrhujú, aby prvá monitorovacia misia Výboru EP pre občianske slobody (LIBE) smerovala práve do Bratislavy.

(tasr)

  |  

Na Ukrajinu dorazili prvé francúzske stíhačky Mirage 2000

Francúzsko dodalo Ukrajine prvé stíhacie lietadlá Mirage 2000, oznámil vo štvrtok francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu v príspevku na sieti X.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil dodávku a dodal, že nové stíhačky posilnia ukrajinskú protivzdušnú obranu. Stíhačky sú schopné niesť rakety krátkeho doletu typu vzduch-vzduch či vzduch-zem.

Mirage 2000 je viacúčelová stíhačka schopná plniť úlohy vzdušnej prevahy aj útokov na pozemné ciele. Ich dodávky prisľúbil francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte v júli minulého roka.

Francúzsko patrí medzi kľúčových dodávateľov vojenskej pomoci pre Kyjev, pričom dodalo už tanky Leclerc, húfnice Caesar a systémy protivzdušnej obrany. Dodávka Mirage 2000 prichádza v čase, keď Ukrajina žiada Západ o ďalšiu leteckú techniku.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov v ten istý deň potvrdil aj dodávku amerických stíhačiek F-16, ktoré dodalo Holandsko. Lietadlá spolu s Miragemi „čoskoro začnú plniť bojové úlohy, čím posilnia našu obranu“, napísal Umerov na Facebooku.

(reuters)