Preskočiť na obsah
  |  

Pri pobreží Sýrie horela ruská špionážna loď

Loď Kildin horela pri sýrskom pobreží 23. januára. Agentúra AP získala nahrávky komunikácie a video, ktoré údajne zachytila loď z krajiny NATO.

Posádka signalizovala neovládateľnosť plavidla, no neodpovedala na ponuku pomoci. NATO tvrdí, že ruské špionážne lode môžu slúžiť na sabotáže podmorskej infraštruktúry.

Požiar trval štyri hodiny a jeho príčina nie je známa. Loď sledovala aktivity NATO v Stredozemnom mori. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že nevedel o požiari na palube Kildinu. Nepovedal, čo loď v tom čase robila, ale odmietol, že to ukazuje zlú pripravenosť ruského námorníctva. "Hodnotenie stavu flotily na základe poruchy jednej konkrétnej lode alebo jednej konkrétnej poruchy nie je profesionálne," povedal Peskov.

(tasr)

  |  

Ceny starších bytov v Bratislave rástli, zvýšilo sa aj nájomné

Na konci roka 2024 sa priemerná cena starších bytov v Bratislave vyšplhala na 3821,67 eura za meter štvorcový, čo predstavuje medziročný nárast o 8,8 percenta.

Rovnako rástlo aj nájomné, ktoré dosiahlo priemerne 17,02 eura za meter štvorcový vrátane energií.

Nájomné v hlavnom meste zaznamenalo medziročný nárast o deväť percent a štvrťročný o dve percentá, pričom priemerný mesačný nájom vrátane energií dosiahol 1051 eur. Tento rast bol ovplyvnený aj poklesom priemernej rozlohy prenajímaných bytov, ktorá klesla o štyri percentá na 65 metrov štvorcových.

Analytici očakávajú, že pokračujúci pokles úrokových sadzieb a optimizmus na realitnom trhu prispejú k ďalšiemu rastu cien starších bytov, ktoré zostávajú cenovo dostupnejšou alternatívou k novostavbám.

(tasr)

  |  

USA stopli finančnú pomoc pre JAR, kritizujú pozemkovú reformu

Americký prezident Donald Trump obvinil juhoafrickú vládu, že bezdôvodne vyvlastňuje pôdu bielych farmárov.

Juhoafrické ministerstvo zahraničných vecí označilo rozhodnutie Bieleho domu za fakticky nepresné a ignorujúce históriu kolonializmu a apartheidu v krajine. "Je ironické, že USA ponúkajú azyl jednej z najbohatších skupín v Juhoafrickej republike, zatiaľ čo odopierajú ochranu skutočne ohrozeným utečencom z iných častí sveta," uviedlo ministerstvo.

Washington kritizoval aj žalobu JAR proti Izraelu na ICJ, v ktorej krajina obvinila Tel Aviv z genocídy v Pásme Gazy. 

Washington v roku 2023 poskytol JAR pomoc vo výške takmer 440 miliónov dolárov. 

(reuters)

  |  

Hamas prepustil troch rukojemníkov, ich podlomený stav „šokoval” Izrael

Militantné hnutie Hamas v sobotu odovzdalo troch izraelských rukojemníkov Červenému krížu v meste Deir al-Balah v Pásme Gazy.

Ich vychudnutý a slabý vzhľad šokoval izraelskú verejnosť, keďže odovzdanie bolo odvysielané naživo. Ide o súčasť prímeria, ktoré má ukončiť 15-mesačnú vojnu.

V porovnaní s predchádzajúcimi výmenami sa všetci traja rukojemníci javili ako podstatne slabší a v horšom stave.

V rámci dohody Izrael prepustí 183 palestínskych väzňov, z ktorých viacerí boli odsúdení za útoky so smrteľnými následkami.

(reuters)

  |  

Počet firemných bankrotov na Slovensku medziročne vzrástol o 22 percent

V bankrote sa v januári ocitlo 22 podnikateľských subjektov, čo predstavuje medziročný rast o viac ako 22 percent. V medzimesačnom porovnaní s decembrom ide o 31-percentný pokles.

Spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau upozornila na neobvykle nízky počet konkurzov v posledných januárových a prvých februárových dňoch, pričom požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o vysvetlenie.

Medzi bankrotujúcimi subjektmi dominovali spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré tvorili 95 percent prípadov. Najväčšou firmou v konkurze je Bukóza Holding, priemyselný podnik so 400 zamestnancami, ktorí v decembri začali podávať výpovede pre nevyplatené mzdy.

Najviac konkurzov sa týkalo priemyselných podnikov, pričom stavebníctvo, obchod a doprava mali po dva prípady. Okrem toho v januári zastavili štyri konkurzné konania a 14 konkurzov zrušili pre nedostatok majetku. Reštrukturalizáciu povolili dvom firmám, čo predstavuje 33-percentný pokles oproti minulému roku.

(tasr)

  |  

Scholz kritizuje Trumpovu zahraničnú politiku a obchodné hrozby

Nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa podmieniť vojenskú pomoc Ukrajine prístupom k jej nerastným surovinám.

Podľa neho má podpora obrany napadnutej krajiny vychádzať zo solidarity, nie z ekonomických záujmov.

Scholz sa ohradil aj voči Trumpovým hrozbám zaviesť clá na dovoz z Európskej únie, pričom varoval, že EÚ je pripravená okamžite reagovať. Napriek napätiu sa chce naďalej usilovať o udržiavanie dobrých vzťahov s Washingtonom.

Kritizoval aj Trumpovu migračnú politiku, ktorá podľa neho podkopáva hodnoty medzinárodnej spolupráce a vytvára tlak na európske krajiny.

V rozhovore tiež poukázal na potrebu pevného postoja voči Trumpovým vyjadreniam o Grónsku a jeho možnej anexii.

(tasr)