Preskočiť na obsah
  |  

Odpojenie Pobaltia od ruskej siete ukončilo energetické vydieranie, tvrdí poľská ministerka

Litva, Lotyšsko a Estónsko v sobotu definitívne ukončili odber energie z Ruska a prešli na európsku sieť. Poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Paulina Hennig-Klosková vyhlásila, že tento krok znamená koniec ruského energetického vydierania v regióne.

Proces, ktorý trval 12 rokov, sa zrýchlil po invázii na Ukrajinu. Pobaltské krajiny teraz využívajú prepojenie s Poľskom a Švédskom. Vo Vilniuse sa pri tejto príležitosti konala slávnostná ceremónia za účasti Ursuly von der Leyenovej a Andrzeja Dudu.

(tasr)

  |  

Kanada chce prehĺbiť ekonomické vzťahy s EÚ a chrániť tak obchodné pravidlá

Kanadská ministerka obchodu Mary Ngová uviedla, že Ottawa plánuje posilniť ekonomické väzby s Európskou úniou a obhajovať pravidlá globálneho obchodu v reakcii na hrozbu amerických ciel.

Od roku 2017 sa obchod medzi Kanadou a EÚ zvýšil o 65 percent vďaka obchodnej dohode CETA. Kľúčovou oblasťou spolupráce sú suroviny ako kobalt a lítium, ktoré EÚ potrebuje na energetickú transformáciu.

Kanada chce tiež do roku 2025 zvýšiť export mimo USA o 50 percent a zameriava sa na Indo-Pacifik. Ngová naznačila, že Kanada je pripravená podniknúť právne kroky proti USA, ak dôjde k zavedeniu ciel.

(reuters)

  |  

Fínsko monitoruje ruské lode, ktoré opravujú podmorské káble v zálive

Fínska pobrežná hliadka monitoruje ruské lode, ktoré opravujú poškodené podmorské káble vo výlučnej hospodárskej zóne Fínska.

Doteraz nie je jasné, čo spôsobilo poškodenie káblov. V Baltskom mori boli v posledných mesiacoch viackrát poškodené kľúčové telekomunikačné a energetické káble, čo vyvolalo obavy z možnej hybridnej vojny.

NATO na ochranu podmorskej infraštruktúry spustilo v januári misiu Baltic Sentry s nasadením lodí, lietadiel a ponoriek.

(tasr)

  |  

Zelenskyj vyzval spojencov, aby investovali do ukrajinských nerastných zdrojov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že krajina si ponechá kontrolu nad svojimi nerastnými zdrojmi, vrátane najväčších zásob titánu a uránu v Európe. Dodal však, že Kyjev je pripravený na partnerstvá a investície zo strany spojencov.

Trumpova výzva na výmenu vzácnych zemín za vojenskú pomoc vyvolala kritiku, najmä zo strany nemeckého kancelára Olafa Scholza. Podľa Zelenského predstavujú tieto zdroje bezpečnostné záruky a musia zostať mimo dosahu Ruska.

Trump naznačil, že so Zelenským sa pravdepodobne stretne na budúci týždeň na bližšie nešpecifikovanom mieste.

(tasr)

  |  

V Paríži protestovali proti iránskemu režimu tisíce ľudí vrátane Ukrajincov

V Paríži sa v sobotu uskutočnil protest odporcov iránskej vlády organizovaný Národnou radou odporu Iránu (NCRI). K demonštrantom sa pridali aj Ukrajinci, ktorí obviňujú Irán z podpory Ruska vo vojne proti Ukrajine.

NCRI je v Iráne zakázaná, no podľa jej priaznivcov je schopná dosiahnuť zmenu režimu. Protest sa konal v čase, keď dvom členom skupiny hrozí poprava a ďalších šiestich v novembri odsúdili na smrť.

(reuters)

  |  

Vo veku 70 rokov zomrel filmový, televízny a divadelný herec Ján Zachar

Syn režiséra, herca a kostýmového i scénického výtvarníka Karola Zachara naposledy vydýchol 6. februára po dlhej chorobe. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v stredu (12. 2.) v Dome smútku na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

Zachar absolvoval herectvo na VŠMU s vyznamenaním v roku 1977 a počas kariéry pôsobil v Slovenskom národnom divadle, trnavskom Divadle Jána Palárika a v 80. rokoch aj v Radošinskom naivnom divadle.

Presadil sa aj autorskou tvorbou – navrhol a zhotovil bábky pre inscenáciu Malá čarodejnica. Spolupracoval s Jarom Filipom a mimo herectva bol aktívnym ochranárom a horolezcom.

(tasr)