Preskočiť na obsah
  |  

Valér Franko sa stane novým slovenským veľvyslancom v Libanone

Franko avizuje podporu slovenských firiem pri exporte do Libanonu, Jordánska, Iraku a Sýrie, ktoré budú patriť do jeho pôsobnosti.

Diplomat doteraz pracoval na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako riaditeľ odboru Blízkeho a Stredného východu a Afriky.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) zdôraznil, že slovenská ambasáda v Bejrúte zohráva dôležitú úlohu pri rozvojových a humanitárnych aktivitách v regióne.

Slovensko zatiaľ neplánuje znovuotvorenie ambasády v Damasku, no zvažuje vznik slovensko-libanonskej obchodnej komory, ktorá by posilnila hospodárske vzťahy v regióne. Ministerstvo uviedlo, že tento export dosahuje hodnotu desiatok miliónov eur.

(tasr)

  |  

Poľsko uviedlo letectvo do najvyššej pohotovosti po útokoch Ruska

Poľsko v utorok nadránom aktivovalo svoje letectvo a systémy protivzdušnej obrany v reakcii na ruské raketové útoky na Ukrajinu. Operačné velenie oznámilo, že v pohotovosti sú radarové systémy, do vzduchu vzlietli stíhačky a spojenecké prieskumné lietadlá.

Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz potvrdil, že všetky systémy sú pripravené na okamžitú reakciu.

Ruská armáda v noci na utorok podnikla rozsiahle útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čo viedlo k obmedzeniu dodávok elektriny v krajine.

(tasr)

  |  

Vance: Najvýkonnejšia umelá inteligencia musí byť vyvinutá v USA

Americký viceprezident JD Vance vyhlásil, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa zabezpečí, aby najvýkonnejšie systémy umelej inteligencie (AI) vznikali v USA. Zdôraznil, že regulácie nesmú brániť rozvoju AI a varoval pred „ideologickou zaujatosťou“ technológií, ale i zneužívaním zo strany autoritárskych režimov.

USA chcú podľa neho nastaviť globálny štandard pre AI, no zároveň spolupracovať s partnermi po celom svete. Vance tiež kritizoval prísne regulácie v Európe a varoval, že bez potrebnej energetickej infraštruktúry nebude možné plne využiť potenciál AI.

(reuters)

  |  

Kremeľ: Nemáme informácie o návšteve amerického vyslanca v Moskve

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že nemá informácie o neoverených správach na Telegrame, podľa ktorých americký vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff mohol pricestovať do Moskvy.

Zdôraznil, že žiadne stretnutia s ním nie sú na programe. Potvrdil však, že kontakty medzi administratívou prezidenta USA Donalda Trumpa a Ruskom prebiehajú na rôznych úrovniach a zosilneli. V otázke Ukrajiny však zatiaľ neexistujú žiadne nové rokovania, dodal.

(reuters)

  |  

V januári na Slovensku zbankrotovalo 465 ľudí

Väčšina, konkrétne 91,4 percenta, boli občania nepodnikatelia. Formu konkurzu si zvolilo 450 osôb, zvyšných 15 splátkový kalendár. Informovala o tom v utorok spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau.

Najviac dlžníkov bolo v Prešovskom kraji (122), najmenej v Žilinskom (29). Medzi bankrotujúcimi dominovali muži (63 percent). Dlhodobo najviac bankrotujú ľudia vo veku 40 – 49 rokov. Súdy v januári zrušili 669 konkurzov.

Počet osobných bankrotov ovplyvnili technické problémy v štátnych elektronických systémoch, preto ich medziročné porovnanie nemusí presne odrážať realitu, uviedla analytička CRIF Jana Marková.

(tasr)

  |  

Scholz a Merz odmietli spoluprácu s „krajnou pravicou“ pred voľbami

Nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD) a líder opozičnej CDU Friedrich Merz v utorok v parlamente uistili, že nebudú spolupracovať s národno-konzervatívnou Alternatívou pre Nemecko (AfD).

Scholz obvinil Merza, že porušil svoje slovo, keď AfD minulý mesiac podporila jeho návrh na rezolúciu o migrácii a bezpečnosti. Merz odmietol obvinenie a kritizoval Scholzovu koalíciu za politiku, ktorá podľa neho posilnila AfD.

Tá je v prieskumoch druhá s 22 percentami, zatiaľ čo koalícia CDU/CSU vedie s 30 percentami. SPD pritom klesla na 15,5 percenta. Po voľbách 23. februára sa očakávajú zdĺhavé rokovania o novej vláde, keďže všetky ostatné strany vylúčili spoluprácu s AfD.

(reuters)