Preskočiť na obsah
  |  

Guterres vyzval na mier s rešpektovaním územnej celistvosti Ukrajiny

Generálny tajomník OSN António Guterres pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie označil konflikt za hrozbu nielen pre Európu, ale aj pre princípy OSN.

Zdôraznil, že vojna je jasným porušením Charty OSN a medzinárodného práva.

Bezpečnostná rada a Valné zhromaždenie OSN budú v pondelok rokovať o situácii na Ukrajine. USA navrhujú rezolúciu, ktorá vyzýva na rýchle ukončenie vojny, no nezmieňuje sa o územnej celistvosti Ukrajiny.

Kyjev a jeho spojenci presadzujú rezolúciu požadujúcu okamžité stiahnutie ruských vojsk. 

(tasr, mm)

  |  

Účasť v nemeckých parlamentných voľbách do popoludnia presiahla 50 percent

V predčasných parlamentných voľbách v Nemecku odovzdalo do 14:00 svoj hlas 52 percent oprávnených voličov. Tento údaj nezahŕňa hlasy zaslané poštou, pričom volebné miestnosti zostávajú otvorené do 18:00.

Predvolebné prieskumy favorizujú kresťanských demokratov CDU/CSU na čele s Friedrichom Merzom. Na druhom mieste sa umiestnila protiimigračná AfD, nasledovaná sociálnymi demokratmi SPD doterajšieho kancelára Olafa Scholza. Do parlamentu by sa mali dostať aj Zelení, pričom liberáli z FDP a ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) balansujú na hranici zvoliteľnosti.

(tasr, mm)

  |  

Trumpov emisár: Americké firmy môžu podnikať v Rusku v prípade mierovej dohody

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa, Steve Witkoff naznačil, že normalizácia obchodných vzťahov by mohla byť súčasťou širšieho diplomatického riešenia konfliktu, ktoré by zahŕňalo aj bezpečnostné a ekonomické záruky pre Ukrajinu.

Zatiaľ však nie je jasné, aké podmienky by musela Moskva splniť, aby sa americké sankcie voči Rusku uvoľnili. Biely dom doteraz oficiálne neoznámil žiadne konkrétne kroky v tejto oblasti.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Trumpova administratíva presadzuje diplomatické rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, pričom niektorí spojenci v Európe vyjadrujú obavy z prílišných ústupkov voči Rusku.

(reuters, mm)

  |  

Zelenskyj: Nasadenie amerických vojakov na Ukrajine je logické v rámci dohody o nerastných surovinách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň upozornil, že približne 15 miliárd dolárov z už prisľúbenej americkej vojenskej pomoci ešte nebolo doručených.

Spojené štáty doteraz oficiálne odmietali akúkoľvek priamu vojenskú prítomnosť na Ukrajine.

Nerastné suroviny sa stali kľúčovým faktorom v rokovaniach medzi Kyjevom a Washingtonom, pričom americký prezident Donald Trump nedávno naznačil ochotu uzavrieť rozsiahlu dohodu v hodnote 500 miliárd dolárov.

(reuters, mm)

  |  

Pavel: Ukrajina je obeť, nemalo by sa ustupovať diktátorom

Český prezident Petr Pavel na nedeľnom zhromaždení v Prahe pripomenul, že Ukrajina sa usilovala o suverenitu, no napriek dohodám bola napadnutá.

Kritizoval narastajúce pragmatické postoje západných krajín a vyzval na dodržiavanie hodnotových zásad.

Pavel varoval pred ústupkami diktátorom a zdôraznil, že medzinárodné právo chráni aj Európu. Podľa neho by mala Európa získať silnejší hlas a byť asertívnejšia v globálnej politike, namiesto čakania na iniciatívu Spojených štátov.

Zhromaždenie na Staromestskom námestí v Prahe organizovali viaceré neziskové organizácie, pričom program pokračoval pietnym sprievodom k soche ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka.

(tasr, mm)

  |  

Slovensko má najvyššie výdavky na podporu v nezamestnanosti vo V4

Slovensko v roku 2023 vynaložilo na dávky v nezamestnanosti 0,63 percenta HDP, čo je najviac spomedzi krajín V4.

Hoci výdavky klesli z pandemických úrovní, stále sú vyššie než pred rokom 2020, pričom priemer EÚ dosiahol 1,05 percenta HDP.

Podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) zahrňujú tieto výdavky pravidelné aj jednorazové príspevky, ako sú odstupné a kompenzácie. V roku 2022 tvorili jednorazové dávky takmer polovicu celkových výdavkov na nezamestnanosť, čo bol tretí najvyšší podiel v EÚ.

Odstupné tvorilo takmer 30 percent týchto výdavkov a vyplácalo ho verejný aj súkromný sektor, pričom najväčší podiel pripadal na podniky mimo verejnej správy.

Slovensko sa napriek poklesu nezamestnanosti na 5,8 percenta v roku 2023 stále drží na najvyššej úrovni v rámci V4, hoci je mierne pod priemerom EÚ.

(tasr, mm)