Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká Škoda prepustí tisíce ľudí. Dôvodom sú podľa šéfa elektromobily

Automobilka Škoda Auto oznámila masívne prepúšťanie, ktoré sa môže dotknúť až 15 percent jej zamestnancov. Dôvodom sú prechod na elektromobilitu, spomaľujúci dopyt a tlak na zníženie nákladov.

Šéf spoločnosti Klaus Zellmer v rozhovore pre týždenník Automobilwoche vysvetlil, že firma musí reagovať na ekonomické zmeny a zabezpečiť konkurencieschopnosť. Odbory vyjadrili obavy a žiadajú záruky pre zamestnancov.

Škoda Auto zároveň expanduje na nové trhy, ako sú Omán, India a Vietnam, aby znížila závislosť od Európy.

(echo24, sab)

Minúta  |  

Západ chce destabilizovať Srbsko, vyhlásil vicepremiér

Srbský vicepremiér Aleksandar Vulin v piatok obvinil západné tajné služby z pokusu o „farebnú revolúciu“ v Srbsku. Vyhlásenie prišlo po jeho stretnutí s riaditeľom ruskej rozviedky SVR Sergejom Naryškinom.

V krajine prebiehajú masové študentské protesty, ktoré od novembra 2023 otriasajú vládou prezidenta Aleksandra Vučića. V ich dôsledku už odstúpili premiér a viacerí ministri.

Vulin tiež kritizoval americké sankcie voči srbskej ropnej spoločnosti NIS, ktorú čiastočne vlastní ruský Gazprom, a označil ich za súčasť hybridnej vojny proti Vučićovej vláde.

(reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

USA poďakovali Mexiku za posilnenie hraníc a boj proti kartelom

Americký minister zahraničia Marco Rubio ocenil Mexiko za jeho kroky na posilnenie bezpečnosti hraníc a boj proti drogovým kartelom. Uviedol to po štvrtkovom stretnutí s mexickými predstaviteľmi.

Podľa ministerstva zahraničia Mexiko nasadilo 10-tisíc príslušníkov Národnej gardy, zaistilo veľké množstvo fentanylu a jeho prekurzorov a vydalo 29 vysokopostavených členov kartelov na súd v USA. Rubio vyhlásil, že tieto kroky prispievajú k bezpečnosti oboch krajín.

Spolupráca medzi USA a Mexikom v oblasti boja proti drogám a organizovanému zločinu zostáva prioritou, doplnila hovorkyňa rezortu Tammy Bruceová.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Predstaviteľ OSN v Bosne obvinil srbských separatistov z destabilizácie

Vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt obvinil vedenie Republiky srbskej zo snahy destabilizovať krajinu. Vyzval na zastavenie krokov, ktoré podkopávajú Daytonskú mierovú dohodu.

Reagoval tak na zákony prijaté zákonodarným zborom Republiky srbskej, ktoré zakazujú pôsobnosť federálnych inštitúcií Bosny a Hercegoviny na jej území. Odborníci varujú, že legislatíva je protiústavná a môže vyvolať politickú krízu.

Schmidt upozornil, že opatrenia sú reakciou na verdikt súdu v Sarajeve, ktorý udelil lídrovi bosnianskych Srbov Miloradovi Dodikovi ročný trest väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Premiér: Odmietam bojové porady vojnychtivých krajín. EÚ neberie do úvahy vojenskú realitu

Samit Európskej únie v Bruseli, ktorý bude o týždeň, je fórum pre rozmanité postoje, kde sa voči iným názorom má prejavovať rešpekt. Slovensko nemá čo robiť na stretnutiach o vojne na Ukrajine v Paríži či v Londýne.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) to vyhlásil na sociálnej sieti, pričom spomínané stretnutia označil za "bojové porady vojnychtivých krajín".

"Hoci som privítal konanie samitu v Bruseli, nie celkom sme vo vláde spokojní s navrhovanými závermi. Nebudem spochybňovať nevyhnutnosť zvyšovania obranyschopnosti Európy, mám však vážne výhrady k záverom o Ukrajine. Tieto vôbec neberú do úvahy vojenskú realitu a len potvrdzujú, že absolútna väčšina členských krajín Európskej únie si želá pokračovanie vojny na Ukrajine," vyhlásil Fico.

Pomoc nemôže mať podobu jednosmerného cestovného lístka

Stratégia, že by mala byť Ukrajina pri rokovaniach čo najsilnejšia, je podľa premiéra nerealistická. Stratégiu "mier prostredníctvom sily" podľa neho vymysleli len preto, aby mohla vojna pokračovať.

Fico zopakoval, že Slovensko je za okamžité zastavenie bojov a nebude Ukrajinu finančne ani vojensky podporovať. Na rozdiel od iných máme podľa premiéra záujem na okamžitom zastavení paľby a intenzívnych mierových rokovaniach. EÚ podľa neho nehovorí o konci zabíjania. Únia vraj nechce pomáhať, ale iba pokračovať v ťažení proti Rusku. Táto stratégia je neúspešná a pre Ukrajinu fatálna, povedal premiér.

Predseda vlády sa zmienil aj o tom, že ak ide o pomoc Ukrajine, táto nemôže mať podobu jednosmerného cestovného lístka. "Európa všetko Ukrajine, len Ukrajina Európe nič." Slovensko podľa premiéra žiada, aby bola Ukrajina na záver samitu priamo vyzvaná na obnovenie tranzitu plynu cez jej územie do Európy. Pre Európu niet lepšieho riešenia ako obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu, zdôraznil Fico.

Costa: Je tu nový impulz, ktorý by mal viesť k trvalému mieru

Mimoriadny samit EÚ o podpore Ukrajine a o európskej obrane sa v Bruseli uskutoční na budúci týždeň 6. marca.

"Je tu nový impulz, ktorý by mal viesť ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru," napísal v pozývacom liste predseda Európskej rady António Costa. "Preto je dôležité, aby sme sa porozprávali o tom, ako budeme ďalej podporovať Ukrajinu a o princípoch, ktoré by sa mali ďalej dodržiavať," dodal Costa.

EÚ je podľa neho "pripravená prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť Európy" a potrebuje sa pripraviť na možný "európsky príspevok k bezpečnostným zárukám, ktoré budú nevyhnutné za zaistenie trvalého mieru na Ukrajine".

Pokiaľ ide o európsku obranu, lídri EÚ majú prijať "prvé rozhodnutia pre krátkodobý horizont, aby sa Európa stala suverénnejšou, schopnejšou a lepšie vybavenou riešiť aktuálne i budúce výzvy pre jej bezpečnosť," napísal Costa.

"Zdá sa, že 6. marca bude v Bruseli veselo," povedal Fico v súvislosti s nastávajúcim samitom s dôvetkom, že pokiaľ sa nebudú brať vážne aj iné názory a argumenty, môže sa stať, že Európska rada neschváli žiadne závery.

(tasr)

Minúta  |  

Nikaragua vystúpila z Rady OSN pre ľudské práva po kritickej správ

Nikaragua oznámila, že vystupuje z Rady OSN pre ľudské práva po tom, čo ju správa OSN obvinila z porušovania ľudských práv. Podľa správy vláda Daniela Ortegu premenila krajinu na autoritársky štát bez nezávislých inštitúcií.

Viceprezidentka Rosario Murillová označila rozhodnutie za „zvrchované a neodvolateľné“ a odmietla správu ako „lži a ohováranie“.

Krok Nikaraguy kritizovali viaceré latinskoamerické krajiny, zatiaľ čo Venezuela obvinila OSN z politizácie ľudských práv.

Ortegova vláda si za svojho „vnútorného nepriateľa“ vyhliadla Katolícku cirkev, ktorej biskupov vo veľkom počte zatvárala či vyhosťovala. Zrušila aj niektoré kláštory či náboženské rozhlasové stanice.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.