Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko: Sociálni demokrati zvíťazili v krajinských voľbách v Hamburgu

Sociálni demokrati (SPD) odchádzajúceho nemeckého kancelára Olafa Scholza v nedeľu zvíťazili v krajinských voľbách v severonemeckej mestskej spolkovej krajine Hamburg so ziskom viac ako 30 percent. O druhé miesto sa v nedeľných voľbách uchádzajú kresťanskí demokrati (CDU) a Zelení. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala menej ako 10 percent.

Výsledok môže viesť k ďalšej stredoľavej koalícii medzi SPD a Zelenými, ktorí vládnu v Hamburgu od roku 2020. Hamburg je druhé najväčšie nemecké mesto s dvoma miliónmi obyvateľov a najväčším prístavom v krajine. Dlhodobo je baštou sociálnych demokratov.

(tasr, lipa)

  |  

Starmer chce „koalíciu ochotných" na dohľad nad mierom na Ukrajine

Britský premiér Keir Starmer po samite v Londýne oznámil plán vytvoriť "koalíciu ochotných", ktorá by dohliadala na plnenie mierovej dohody na Ukrajine. Spojené kráľovstvo by v nej zohrávalo vedúcu úlohu.

Starmer informoval aj o dohode v hodnote 1,6 miliardy libier na nákup viac ako 5-tisíc rakiet pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, ktoré sa budú vyrábať v Belfaste.

Účastníci schôdzky sa podľa Starmera zhodli na pokračovaní vojenskej pomoci Ukrajine a zvyšovaní ekonomického tlaku na Rusko. Takisto budú trvať na tom, že Kyjev musí byť pri akýchkoľvek mierových rokovaniach. Konečná dohoda by mala zahŕňať aj Rusko, zdôraznil Starmer.

Britský premiér taktiež odmietol pochybnosti o spoľahlivosti USA pod vedením Donalda Trumpa a zdôraznil nutnosť americkej podpory pre úspech plánu.

(tasr, lipa)

  |  

Rutte odmieta pochybnosti o oddanosti USA k NATO

Generálny tajomník NATO Mark Rutte po samite v Londýne uviedol, že viaceré európske krajiny čoskoro oznámia zvýšenie obranných výdavkov. Na nedeľnom stretnutí už niektoré štáty avizovali nové finančné záväzky.

Rutte tiež zdôraznil potrebu poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky po prípadnej mierovej dohode s Ruskom. Spojenci podľa neho musia zabezpečiť, aby sa ruský prezident Vladimir Putin už nikdy nepokúsil zaútočiť na Ukrajinu. Generálny tajomník odmietol špekulácie, že USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa by nebránili spojencov.

Trump potvrdil záväzok USA k článku päť o spoločnej obrane NATO. „Takže, prosím, prestaňme klebetiť o tom, čo by USA mohli alebo nemohli urobiť; sú v NATO, sú zaviazaní NATO, sú zaviazaní článku päť, to hovoria neustále," pripomenul generálny tajomník Aliancie.

(tasr, lipa)

  |  

Pápež František je v stabilizovanom stave, ventiláciu už nepotrebuje

Osemdesiatosemročný pápež František, ktorý bojuje s dvojitým zápalom pľúc, zostáva v stabilizovanom stave. Vatikán v nedeľu informoval, že pápež nemá horúčku a už nepotrebuje mechanickú ventiláciu.

Svätá stolica v nedeľnom vyhlásení opätovne neozrejmila prognózu pápežovho zdravotného stavu vzhľadom na zložitosť jeho klinického obrazu.

František je hospitalizovaný v rímskej nemocnici Gemelli od 14. februára, keď ho prijali pre závažnú respiračnú infekciu, ktorá vyvolala ďalšie zdravotné komplikácie.

(reuters, lipa)

  |  

Protesty vo Vermonte: Demonštranti kritizovali viceprezidenta Vancea

Stovky demonštrantov sa cez víkend zišli v lyžiarskom stredisku Sugarbush v americkom štáte Vermont, kde viceprezident USA James David Vance trávil dovolenku s rodinou. Protestujúci vyjadrovali podporu Ukrajine, mávali palestínskymi vlajkami a obhajovali práva imigrantov.

Protesty posilnila piatková ostrá výmena názorov medzi Vanceom, prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorca strediska uviedol, že demonštrácie prebehli pokojne.

Republikánsky guvernér Vermontu Phil Scott vyzval na rešpekt voči viceprezidentovi, no podľa agentúry AP bolo jeho podporovateľov výrazne menej než kritikov.

„Dúfam, že všetci obyvatelia Vermontu si uvedomujú, že viceprezident je tu na rodinnej dovolenke so svojimi malými deťmi, a hoci s ním nemusíme vždy súhlasiť, mali by sme byť úctiví," uviedol Scott.

(tasr, lipa)

  |  

Zelenskyj možno bude musieť odstúpiť, naznačujú americkí republikáni

Vyjadrenia zazneli po piatkovej roztržke medzi Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Predseda americkej Snemovne reprezentantov Mike Johnson a ďalší členovia Republikánskej strany v nedeľu vyhlásili, že ak má byť dosiahnutá mierová dohoda, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj možno bude musieť odstúpiť.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz upozornil, že USA potrebujú lídra, ktorý dokáže rokovať s Washingtonom aj Moskvou. Johnson uviedol, že Zelenskyj sa buď musí vrátiť k rokovaciemu stolu, alebo by mal vedenie Ukrajiny prevziať niekto iný. Demokratický senátor Chris Murphy však kritizoval Trumpa za nebezpečné približovanie sa k Rusku.

Podľa zdrojov denníka Guardian Trumpova administratíva pripisuje vinu za roztržku Zelenskému, ktorý mal tlačiť na okamžité poskytnutie bezpečnostných záruk, hoci USA jasne deklarovali, že o nich chcú rokovať až neskôr. Rovnakú radu mu údajne poskytli aj americkí senátori pred stretnutím.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio sa ohradil voči tvrdeniam, že by USA ustupovali Rusku. „Nikto tu netvrdí, že Vladimir Putin tento rok dostane Nobelovu cenu za mier," povedal v televízii ABC. Zdôraznil však, že mier je možný len cez priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

(tasr, lipa)