Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Finančné problémy sú druhou najčastejšou príčinou zlého spánku

Viac ako štvrtina ľudí, ktorí trpia poruchami spánku, uvádza finančné problémy ako hlavnú príčinu. Najčastejšie ide o vysoké životné náklady (54 percent), nízke príjmy (41 percent) a nedostatok úspor (20 percent), vyplýva z prieskumu 365.bank.

Podľa odborníkov môže stabilná finančná situácia prispieť k lepšiemu odpočinku. Z ľudí, ktorí dobre spávajú, má 42 percent vytvorenú finančnú rezervu aspoň vo výške šiestich platov. Naopak, takmer štvrtina Slovákov nemá žiadny finančný vankúš.

K lepšiemu spánku pomáha aj pravidelný režim, vyhýbanie sa kofeínu a modrému svetlu z obrazoviek pred spaním. Psychologička Júlia Šichmanová odporúča digitálny detox aspoň dve hodiny pred spánkom, keďže modré svetlo narúša tvorbu melatonínu.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Zelenskyj: Putin sabotuje diplomaciu neakceptovateľnými podmienkami

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok obvinil Vladimira Putina zo sabotovania diplomatických snáh o prímerie na Ukrajine. Tvrdí, že ruský líder kladie neprijateľné podmienky ešte pred začiatkom rokovaní.

USA a Ukrajina presadzujú 30-dňové prímerie, no Putin žiada ďalšie rokovania. Zelenskyj verí, že Spojené štáty môžu vyvinúť dostatočný tlak na Moskvu na ukončenie vojny.

Po nedávnych nezhodách medzi Trumpom a Zelenským USA dočasne pozastavili vojenskú pomoc aj spravodajské informácie. Po podpore amerického návrhu prímeria Ukrajinou Washington súhlasil s obnovením pomoci.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Po Trumpovej výzve sľúbil Putin ukrajinským vojakom v Kursku život, ak sa vzdajú

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že ukrajinskí vojaci v Kurskej oblasti budú ušetrení, ak im Kyjev nariadi vzdať sa. Jeho vyhlásenie prišlo po tom, čo ho americký prezident Donald Trump požiadal, aby zabránil „hroznej masakre“.

Ukrajina odmietla tvrdenia o obkľúčení svojich jednotiek ako ruskú dezinformáciu, no prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že situácia je „veľmi ťažká“. Trump na sociálnych sieťach uviedol, že požiadal Putina, aby ušetril životy tisícok Ukrajincov, ktorých označil za „úplne obkľúčených a zraniteľných“.

Putin na zasadnutí bezpečnostnej rady potvrdil, že výzvu Trumpa vzal do úvahy, no zároveň obvinil ukrajinské sily z „terorizmu“ voči civilistom. Dodal, že ukrajinskí vojaci budú mať zaručený život a dôstojné zaobchádzanie, ak sa vzdajú.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev však varoval, že ak ukrajinské jednotky odmietnu kapitulovať, budú „metodicky a nemilosrdne zničené“.

(reuters, mm)

Minúta  |  

OSN: Rusko sa na Ukrajine dopustilo zločinov proti ľudskosti

Nezávislá vyšetrovacia komisia OSN v správe uviedla, že ruské úrady na Ukrajine spáchali zločiny proti ľudskosti, vrátane násilných zmiznutí a mučenia. Podľa komisie boli tieto činy súčasťou systematického útoku na civilné obyvateľstvo.

Správa tvrdí, že ruské jednotky mučili zajatcov s cieľom získania informácií a zastrašovania, pričom pri výsluchoch používali aj sexuálne násilie. Počet prípadov, keď ruskí vojaci zabili ukrajinských zajatcov, sa podľa OSN zvýšil, pričom svedectvá dezertérov naznačujú, že existuje príkaz nebrať zajatcov.

Komisia zriadená v roku 2022 vyšetruje možné porušenia ľudských práv a vojnové zločiny v konflikte. Oficiálne predstavenie správy pred Radou OSN pre ľudské práva sa očakáva v utorok.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Estónsko žiada o pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v EÚ

Estónsko v piatok navrhlo, aby Maďarsku pozastavili hlasovacie práva v Európskej únii. Reagovalo tak na krok Budapešti, ktorá pod hrozbou veta dosiahla vyradenie siedmich Rusov zo sankčného zoznamu EÚ.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna obvinil Maďarsko zo systematického podkopávania európskych bezpečnostných záujmov a vyzval na spustenie konania podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, ktoré môže viesť k odobratiu hlasovacích práv.

Diplomati sa celý týždeň snažili presvedčiť Maďarsko, aby sankcie podporilo. Bez dohody by sankcie voči 2 400 ruským osobám vypršali v sobotu o polnoci. Pod tlakom maďarského veta EÚ nakoniec súhlasila s odstránením siedmich mien, vrátane oligarchov Dmitrija Mazepina, Michaila Fridmana a Piotra Avena.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Novým premiérom Kanady sa stal Mark Carney

Bývalý guvernér centrálnej banky a líder Liberálnej strany Mark Carney v piatok zložil prísahu a stal sa 24. premiérom Kanady. Nahradil Justina Trudeaua, ktorý odstúpil po viac ako deviatich rokoch vo funkcii.

Slávnostná ceremónia sa konala v Rideau Hall pod vedením generálnej guvernérky Mary Simonovej. Carney predstavil 23-členný kabinet a vyhlásil, že vláda sa okamžite pustí do práce.

Carney, ktorý dosiaľ nepôsobil v politike, preberá krajinu v čase obchodného sporu so Spojenými štátmi, ktoré zaviedli 25-percentné clo na kanadskú oceľ a hliník. V reakcii Kanada prijala odvetné opatrenia. Nový premiér je pripravený rokovať s Donaldom Trumpom, ktorý viackrát vyhlásil, že Kanada by sa mala stať 51. štátom USA.

Trudeau odstúpil pre zlé volebné prognózy a vnútrostranícke spory po viac ako desaťročí v čele liberálov. Carneyho čakajú parlamentné voľby, ktoré sa musia konať najneskôr v októbri.

(tasr, mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.