Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európsky parlament zakázal vstup zástupcom technologického gigantu

Európsky parlament v piatok oznámil okamžitý zákaz vstupu zástupcom čínskeho technologického gigantu Huawei do svojich priestorov. Rozhodnutie prišlo deň po tom, čo belgická polícia zadržala niekoľko osôb v rámci vyšetrovania podozrení z korupcie v prospech tejto spoločnosti.

Vyšetrovatelia vykonali razie na dvoch desiatkach miest v Belgicku a Portugalsku, pričom sa zamerali na prípady podplácania europoslancov a falšovanie dokumentov. Úrady zaistili viaceré materiály, ktoré budú ďalej analyzované.

Európska komisia zároveň nariadila okamžité pozastavenie kontaktov so spoločnosťou Huawei. Podľa registra transparentnosti EÚ malo deväť jej zástupcov prístup do priestorov europarlamentu.

Huawei sa k zákazu nevyjadril, no uviedol, že obvinenia berie vážne a prisľúbil spoluprácu s belgickými vyšetrovateľmi.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Prieskum: Finančné problémy sú druhou najčastejšou príčinou zlého spánku

Viac ako štvrtina ľudí, ktorí trpia poruchami spánku, uvádza finančné problémy ako hlavnú príčinu. Najčastejšie ide o vysoké životné náklady (54 percent), nízke príjmy (41 percent) a nedostatok úspor (20 percent), vyplýva z prieskumu 365.bank.

Podľa odborníkov môže stabilná finančná situácia prispieť k lepšiemu odpočinku. Z ľudí, ktorí dobre spávajú, má 42 percent vytvorenú finančnú rezervu aspoň vo výške šiestich platov. Naopak, takmer štvrtina Slovákov nemá žiadny finančný vankúš.

K lepšiemu spánku pomáha aj pravidelný režim, vyhýbanie sa kofeínu a modrému svetlu z obrazoviek pred spaním. Psychologička Júlia Šichmanová odporúča digitálny detox aspoň dve hodiny pred spánkom, keďže modré svetlo narúša tvorbu melatonínu.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Zelenskyj: Putin sabotuje diplomaciu neakceptovateľnými podmienkami

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok obvinil Vladimira Putina zo sabotovania diplomatických snáh o prímerie na Ukrajine. Tvrdí, že ruský líder kladie neprijateľné podmienky ešte pred začiatkom rokovaní.

USA a Ukrajina presadzujú 30-dňové prímerie, no Putin žiada ďalšie rokovania. Zelenskyj verí, že Spojené štáty môžu vyvinúť dostatočný tlak na Moskvu na ukončenie vojny.

Po nedávnych nezhodách medzi Trumpom a Zelenským USA dočasne pozastavili vojenskú pomoc aj spravodajské informácie. Po podpore amerického návrhu prímeria Ukrajinou Washington súhlasil s obnovením pomoci.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Po Trumpovej výzve sľúbil Putin ukrajinským vojakom v Kursku život, ak sa vzdajú

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že ukrajinskí vojaci v Kurskej oblasti budú ušetrení, ak im Kyjev nariadi vzdať sa. Jeho vyhlásenie prišlo po tom, čo ho americký prezident Donald Trump požiadal, aby zabránil „hroznej masakre“.

Ukrajina odmietla tvrdenia o obkľúčení svojich jednotiek ako ruskú dezinformáciu, no prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že situácia je „veľmi ťažká“. Trump na sociálnych sieťach uviedol, že požiadal Putina, aby ušetril životy tisícok Ukrajincov, ktorých označil za „úplne obkľúčených a zraniteľných“.

Putin na zasadnutí bezpečnostnej rady potvrdil, že výzvu Trumpa vzal do úvahy, no zároveň obvinil ukrajinské sily z „terorizmu“ voči civilistom. Dodal, že ukrajinskí vojaci budú mať zaručený život a dôstojné zaobchádzanie, ak sa vzdajú.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev však varoval, že ak ukrajinské jednotky odmietnu kapitulovať, budú „metodicky a nemilosrdne zničené“.

(reuters, mm)

Minúta  |  

OSN: Rusko sa na Ukrajine dopustilo zločinov proti ľudskosti

Nezávislá vyšetrovacia komisia OSN v správe uviedla, že ruské úrady na Ukrajine spáchali zločiny proti ľudskosti, vrátane násilných zmiznutí a mučenia. Podľa komisie boli tieto činy súčasťou systematického útoku na civilné obyvateľstvo.

Správa tvrdí, že ruské jednotky mučili zajatcov s cieľom získania informácií a zastrašovania, pričom pri výsluchoch používali aj sexuálne násilie. Počet prípadov, keď ruskí vojaci zabili ukrajinských zajatcov, sa podľa OSN zvýšil, pričom svedectvá dezertérov naznačujú, že existuje príkaz nebrať zajatcov.

Komisia zriadená v roku 2022 vyšetruje možné porušenia ľudských práv a vojnové zločiny v konflikte. Oficiálne predstavenie správy pred Radou OSN pre ľudské práva sa očakáva v utorok.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Estónsko žiada o pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v EÚ

Estónsko v piatok navrhlo, aby Maďarsku pozastavili hlasovacie práva v Európskej únii. Reagovalo tak na krok Budapešti, ktorá pod hrozbou veta dosiahla vyradenie siedmich Rusov zo sankčného zoznamu EÚ.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna obvinil Maďarsko zo systematického podkopávania európskych bezpečnostných záujmov a vyzval na spustenie konania podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, ktoré môže viesť k odobratiu hlasovacích práv.

Diplomati sa celý týždeň snažili presvedčiť Maďarsko, aby sankcie podporilo. Bez dohody by sankcie voči 2 400 ruským osobám vypršali v sobotu o polnoci. Pod tlakom maďarského veta EÚ nakoniec súhlasila s odstránením siedmich mien, vrátane oligarchov Dmitrija Mazepina, Michaila Fridmana a Piotra Avena.

(tasr, mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.